Denník N

Zápasy hokejových emócií.

Náš občiansky, verejný priestor bol v súčasnosti pohltený emóciami,ktoré po kvalitných herných výkonoch zaangažovali do hokejového divadla často aj tých, pre ktorých táto aktivita v bežných dňoch až tak zaujímavá nie je. Dostali sme možnosť aspoň na chvíľu žiť v pozitívnom zážitkovom svete,ktorý sa tak trochu líši od každodennej rutiny.

Francúzsky filozof J.J.Roosseau už v 18. storočí písal o význame detskej hry a americký psychiater Eric Berne v našej psychike rozoznáva tri stavy Ega: Rodič, Dospelý a Dieťa. V procese hokejovej hry sa tak aj hokejový divák stáva na chvíľu  “ situačným hokejovým dieťaťom“, ktorého hokejová hra emocionálne vtiahne do deja. Na chvíľu zabúda a vytesní ťažkosti, ktoré sú jeho nepríjemným sprievodcom v kalendárnych dňoch.Naplno si užíva okamihy zážitku “ tu a teraz“. Na určitý čas  ochotne prijíma rolu “ dospelého dieťaťa“. Tú koniec koncov využívame a hrajeme aj v iných sociálnych situáciách než pri hokejovej hre.

Psychológ Eduard Bakalář vydal v roku 2004 užitočnú publikáciu Dospěli si mohou stále hrát, v ktorej význam hier pre dospelých vidí v prehĺbujúcom sa sebapoznaní. Aj emócie vyprovokované prostredníctvom hokejových zápasov sú cestou k sebapoznaniu a vedú k autentickejšiemu kontaktu nielen so samým sebou, ale aj s inými účastníkmi, ktorí na hre participujú. Introvertnejšie orientovaný jedinec môže zistiť, že vie aj nahlas kričať, viac rozprávať a dokonca aj nadávať. Extrovert sa vplyvom emócií môže rýchlejšie než ostatní “ preladiť“do agresívnejšieho módu a svojím správaním ohrozovať iných. Príkladov emočných vplyvov na vonkajšie správanie je mnoho. Jeden fakt je neodškriepiteľný. Intenzívna emócia stabilitu, vyrovnanosťa racionálne rozhodovanie potláča a forma nášho správania a Dospelého Ja sa mení.

Hokejovú hru môžeme do istej miery považovať za formu komunikačno-emočného dialógu medzi divákmi a hráčmi. Psychoanalytický klasik Zigmund Freud by takýto dialóg možno charakterizoval ako nezohratosť v hre medzi formáciami zložiek osobnosti: Id, Ega a Superega. V bežných dňoch sme riadení a sprevádzaní prevažne stabilizujúcou formáciou Ega. Je to naše vedomé Ja súvisiace so sebauvedomovaním a racionálnym riadením samého seba. Táto formácia je podporovaná elitne zostaveným Superegom, ktoré sa riadi princípom dokonalosti a kontroly nášho správania. Vplyv „emočného zahmlenia“ je neúprosný. Tieto formácie strácajú na svojej údernej kvalite a sile. Do protiútoku sa v priebehu hokejového scenára dostáva doteraz nevyužívaná “ štvorková formácia“Id, ktorá je miestom pudov, vášni, potláčaných túžob a prianí. Obranná dvojica v zložení Ega a Superega sa dostáva do chaosu. Nestačí eliminovať , blokovať a ukontrolovať narastajúcu údernú silu doteraz nevyužívanej formácie. Pudy a vášne preberajú  iniciatívu a ovplyvňujú postojové schémy a vonkajšie správanie nielen divákov ale, často aj hráčov. Preto sa môžu vyskytovať u niektorých jednotlivcov aj neprimerané a niekedy málo pochopiteľné reakcie. Jednoducho to niektorí prepísknu. Pískajú tam kde pískať nemusia.

Filozof Platón v dialógoch Faidros prirovnal človeka k vozatajovi, ktorý je ťahaný dvoma koňmi. Svetlý kôň je predstaviteľ, vyšších citov, vzor, ktorý mieri do ideálneho sveta / keby sme videli aký to je, možno by sa nám žilo pohodlnejšie/. Tmavý kôň ako predstaviteľ pudov a vášni kráča do sveta tieňov. V emočne sýtenom prostredí si mnohí osedlávame práve toho. Ten sa občas zvykne splašiť. A my ho nedokážeme udržať. ak sa nám ho podarí zastaviť ostávame v stave nemého úžasu ako sme sa mohli takto správať, ako sme mohli niečo také spraviť. Ak sa v danom momente pozrieme  do zrkadla namiesto seba tam môžeme vidieť Alenku v ríši divov. Emočné vytriezvenia bývajú občas kruté. Aj to však patrí k možnosti sebapoznania.

Svet nepríjemných tieňov sme zažili v zápasoch s Fínskom, no najmä s Kanadou a Nemeckom. Aj my diváci, aj hráči. Zažili sme kontraproduktívne pocity. Zabolel výsledok, ale spôsob akým náš repre- tím “ jazdil“vzbudil nádej do budúcna. Samozrejme okrem “ dedičných“ skeptikov, ktorí predikovali vypadnutie zo skupiny a ktorí sa aj teraz riadia cieľovou orientáciou “ ak nie teraz, tak nabudúce určite“. Nádej chronických pesimistov predsa zomiera posledná.

Reprezentanti však produkovali hru, ktorá mala v ich prevedení zaslúžený prívlastok. Hokej. Nebolo to na rozdiel od minulosti korčuľovanie na zamrznutom rybníku.

Odborník na “ nechutnosti“ psychológ Paul Rozin zaznamenal, že jeden šváb dokáže úplne zničiť lákavosť misy čerešní, ale jedna čerešňa nespraví nič pre zvýšenie lákavosti misky švábov. Aj takto by sme mohli metaforicky hovoriť o dvoch minútach z dvoch šesťdesiat minútových zápasov /Kanada, Nemecko/,ktoré u mnohých spustili negatívne reakcie a hodnotenia na sociálnych sieťach. “ Tímy“ mnohých negatívnych “ nadšencov“sa nevzdávajú.

Čo s nami dokáže spraviť vlastná emócia. Zhodnoťme ju ako formu upozornenia, čo môžeme pod jej vplyvom spraviť. Pískať pri hraní cudzej hymny, nevyhodiť z vlastnej tretiny “ tú čiernu okruhlu gumu“, i napriek tomu, že je na to príležitosť. Formácia Super ega má predsa len niečo do seba. Kontroluje. Nezvládnuté zápasy ostanú už len nemými svedkami, že herné situácie sa mohli riešiť iným spôsobom. Buďme však úprimní aj  sami k sebe. Koľkokrát sme sa ocitli v životných situáciách, v ktorých sme mali svoj vlastný cieľ na dosah. I napriek enormnej snahe nám v rukách ostalo “ prázdno“.

„Je to len hra“, konštatujú mnohí. Áno a predsa je to sociálny fenomén, ktorí nás ako jednotlivcov dokáže na istý čas spojiť, sýtiť v nás sociálne zblíženie, ktoré mimo šampionátových dňoch citeľne absentuje. V emočných okamihoch pri tejto hre málokedy zažijeme takúto manifestáciu vzájomnej solidarity a podpory ako v predchádzajúcich zápasoch našich hokejistov. Zážitkom na hokejovych stretnutiach sa dokážeme presvedčiť, že sú okamihy, ktoré nás spájajú a nie rozdeľujú ako to bežne býva zvykom. Takáto súdržnosť by sa mala vyskytovať častejšie a nielen v hokejových situáciách.

Psychológovia Paul Ekman a Wallace V. Friesen identifikovali šesť základných emócií“: hnev, znechutenie, strach, šťastie,smútok a prekvapenie. Svojou hrou nám hráči poskytli všetky. Patrí im za to poďakovanie, vzbudili však aj nádej. A tá je istým záväzkom do budúcna.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ivan Bindas

Som psychológ. Zaujíma ma spoločenské a politické dianie. K týmto témam by som sa rád vyjadroval.