Denník N

Príbeh o každodennosti počas Slovenského štátu

Vo fiktívnom mestečku Himberany niekde pri Bratislave žije právnik Albert Mráz, o ktorom vyjde v ľudáckom Gardistovi článok od anonymného autora, v ktorom ho napáda ako židovského prekrstenca, ktorý si napochytre zmenil meno len preto, aby aj ďalej zdieral úbohých Slovákov. Keďže je rok 1939, doktor Mráz si uvedomí, že to pre neho a jeho rodinu nič dobré neznamená.

Veliteľ Hlinkovej gardy v Himberanoch Rárbocký, tiež právnik, totiž neváha pošpiniť kohokoľvek, ak to vyhovuje jeho záujmom, a úspešná advokátska prax doktora Mráza mu je už dlho tŕňom v oku. Teraz konečne prišla jeho chvíľa, kedy je historický vývoj na jeho strane. Rárbocký má svoju víziu, že z regiónu sa stane akýsi predvoj nového Slovenska s ukážkovým riešením židovskej otázky, čo si určite všimnú aj tam hore a on to niekam v straníckej politike dotiahne (a pritom sa nebráni, aby mu čosi kvaplo aj z arizovaných podnikov).

Doktor Mráz sa celkom oprávnene obáva, že v tomto spore stojí na tej slabšej strane. Tak ako mnohí ďalší si ale aj on zo začiatku hovorí, že stačí len vydržať, veď ono to prehrmí. Lenže, ako si po mnohých desaťročiach spomína jeho dcéra Anna, išlo to pomaly a postupne, a potom si odrazu ľudia začali uvedomovať, že prichádzajú o istoty ako je domov, finančná zábezpeka, istota práce či domáce pohodlie a nemajú sa na koho obrátiť. A to bol len začiatok.

Denisa Fulmeková na príbehu jednej bežnej rodiny z čias Slovenského štátu vyrozprávala to, čomu museli čeliť desaťtisíce slovenských rodín. Sama na konci románu píše, že hoci je príbeh rodiny doktora Mráza vymyslený, tak ako aj mestečko Himberany, stalo sa to mnohým skutočným ľuďom a na mnohých skutočných miestach. Sčasti vychádzala z autentických listov, zápisníc či žiadostí, ktoré sa nachádzajú v slovenských archívoch.

Pocit reálnosti tomu dodávajú aj tie časť knihy, v ktorých sa do tej doby vracia ako pamätníčka Mrázova dcéra Anna, teraz už vyše deväťdesiatročná, ktorá mala vtedy sedemnásť rokov. Príbeh rodiny prekrsteného protestanta židovského pôvodu a jeho katolíckej manželky a dcéry pokračuje aj po začiatku vojny, ktorú zo začiatku ľudia v Himberanoch pociťujú len ako niečo vzdialené, čo im pripomínajú len titulky v novinách.

Atmosféra ale ťažie, blížia sa transporty aj povstanie… Denisa Fulmeková postupne sleduje všetky historické udalosti od roku 1939 až do roku 1945 a ukazuje, ako sa odrážali v živote bežných ľudí, a to vrátane mnohých protižidovských nariadení.

„Ako sme kráčali bratislavskými ulicami, všimla som si na niektorých domoch hanlivé nápisy namierené proti Židom či čarbanice so židovskou hviezdou a znova som mala ten zvláštny pocit, že síce je všetko ako inokedy – ulice, domy, okná i letom omámení ľudia, ale čosi je zlovestne porušené a vysotené z osvedčeného poriadku.“

Americká výskumníčka Madeline Vadkerty, ktorá pre múzeum holokaustu vo Washingtone pátrala v slovenskom štátnom archíve po písomnostiach z doby slovenského štátu, natrafila na tisíce listov, ktoré ľudia písali Tisovi v období rokov 1939 až 1944. Listy písali Židia so žiadosťou o výnimku, ale aj tí, ktorí chceli arizovať konkrétny židovský majetok.

Madeline Vadkerty môžete v týchto dňoch stretnúť na viacerých prednáškach po Slovensku, kde o listoch rozpráva v sprievode (okrem iných) aj historika Ivana Kamenca. Zhodou okolností, Ivan Kamenec bol jedným z historikov, s ktorými Denisa Fulmeková konzultovala dobové fakty a súvislosti.

A aj v knihe Doktor Mráz sa táto téma objaví, pretože mnohí začali písať na predsedníctvo vlády či prezidentovi, ponižovali sa a prosili, aby dostali výnimku, ale našli sa aj takí (ako vždy a všade), ktorí v tom videli šancu na pomstu či osobný prospech a písali preto, aby práve oni dostali do správy arizované podniky. Výborná kniha o plíživom zle dehumanizácie právom nominovaná na tohtoročnú Anasoft literu.

„Keď sa človek plný nenávisti zaštíti oficiálnou politikou, tak ako to bolo v prípade Rárbockého, je zložité tomu čeliť.“

– – –

Denisa Fulmeková – Doktor Mráz (Slovart 2018)

Tu nájdete rozhovor Andreja Bána s Madeline Vadkerty

Teraz najčítanejšie