Denník N

Staroba – vek plný predsudkov

Doba sa mení a dnes už babička nemusí byť žena v kvetinkovej šatovke so šatkou na hlave. Pozrime sa na pár mýtov o starobe z môjho pohľadu. A možno je tento článok úplne zbytočný a stačilo by napísať „Predstav si seba o 30, 40 či 50 rokov“ Mýlim sa? Pokojne (a slušne, ak to ide) mi to dajte na vedomie v diskusií.

Starí ľudia neznášajú mládež počúvam často.

Akí sú zakomplexovaní, lebo mladým závidia, že môžu povedzme sedieť na operadle lavičky a zoskočiť z neho bez toho, aby si dolámali hnáty, že mladé dievčatá majú nekonečne dlhé nohy bez kŕčových žíl a opuchov a chalani majú bohaté hrivy vlasov. Samozrejme, v 70tke každý rád spomína na svoju mladosť, na randenie po zväzáckych aktivitách, na to, čo sa s … (meno si doplňte) dialo pri sledovaní Pokladu na Striebornom jazere, ale to určite nie je dôvod na to, aby sme si mysleli, že starý človek nemá rád mladých. Mnohým možno prekáža neúctivé, arogantné vystupovanie, voči ktorému sa bránia tak, ako sa bránia, ale verím, že väčšina starších ľudí proti mladým a mladosti nemá absolútne nič.

Starý človek nemá chuť nikam chodiť, preto najradšej sedí doma. 

Možno „rád“ sedí doma, keď je vonku „psí čas“, alebo mu jeho zdravotný stav nedovolí vyjsť von, na nejaké kultúrno-spoločenské podujatie. Ale za normálnych okolností? Neverte tomu. Alebo netuším o čom sú kluby dôchodcov, kde sa starší ľudia stretávajú minimálne raz týždenne. Človek všeobecne je tvor spoločenský a mnohí ľudia sú v starobe od sveta izolovaní „len“ preto, lebo (kvôli zdravotnému stavu – závraty, problémy so srdcom atď) nemajú s kým vyjsť do ulíc. Rodina je mnohokrát v inom meste, deti majú vlastnú rodinu a už si viem predstaviť niektorých vďačných vnukov, s akou radosťou budú babku sprevádzať povedzme na koncert miestnej dychovky. Ruku na srdce – šli by ste tam S RADOSŤOU??? 

Starí ľudia strašne radi a veľa klebetia

Predstavte si situáciu, že ste celé dni sám, sama doma. Ráno idete do obchodu, možno poďakujete predavačke pri pokladni za výdavok a zase domov, medzi štyri steny. Zjedli ste už aj obed, ale nemali ste komu povedať ani len „dobrú chuť“. Potom príde tretia hodina popoludní a vy viete, že na lavičke pred susedným činžiakom sa stretávajú vaši rovesníci, aby si spoločne posedeli na slnku, prípadne sa prešli miestnym parkom. Mohli by ste ísť na kávu do podniku kúsok od domu, no do dôchodku je ďaleko. Kaviareň navštíviť môžete, lekáreň musíte. Nemusím sa pýtať, čo si vyberiete, však. Spoločnosť ale chýba, takže … no asi tiež budete ledva čakať, kedy s niekým prehovoríte slovko-dve.

On(a) už je starý(á), nevie ako funguje svet. 

Jasné, vaša babička si určite nebude čítať tento článok, možno má problém napísať SMS a neovláda ani vašu umývačku riadu, takže keď prichystáte rodinný obed, tie dve hory riadov by najradšej umyla v rukách. Ale buďte si istí, že za svojich 70 rokov života má toľko životných skúseností, že nebyť veku a zdravotných problémov, zamestná ju hocktorá agentúra, zaoberajúca sa personalistikou.

Je im jedno, ako vyzerajú. 

A vám by bolo? To, že majú vrásky, zmeniť nevedia (čakajú každého z nás). Ale mnohí nemajú možnosti (a zvlášť prostriedky) na to, aby si pravidelne obnovovalí šatník, alebo pravidelne navštevovali kaderníčku.

„Trhajú sa“ za akciovým tovarom. 

Na jednej sociálnej sieti aj vznikla stránka Ich revírom je Kaufland, ich tempo je vražedné … ale keď sa pozriem po parkovisku zmieneného nákupného reťazca tak uvažujem, odkiaľ dôchodcovia nabrali na všetky tie (v pomere k dôchodkom) drahé autá, ktoré na parkovisku neparkujú len keď je zatvorené. Že hľadajú akciový tovar? A aký tovar by ste hľadali vy, keby ste mali príjem nejakých 350 € mesačne?

Sú straaašne spomalení. 

Sú … nespomaľuje ich ani tak vysoký vek, ale choroby, mnohokrát ťažké choroby. Keď mali 10 pásli kravy a prali na potoku. Keď mali 18 chodili za frajerkami na bicykli do tretej dediny. Keď mali 25 zvládali zamestnanie a rodinu, aj bez všelijakých pomocníkov typu automatická práčka, alebo nebodaj umývačka riadu a prali vaše (no dobre, naše :) ) špinavé plienky. Keď mali 35 opatrovali svojich chorých rodičov a mali „na krku“ nás, puberťákov … tak sa nečudujme, že po 60tke trpia reumou, prípadne inými ťažkýci ochoreniami.

Akí budeme po 60tke my?

 

Teraz najčítanejšie

Eka Balašková

Som zrakovo hendikepovaná osoba chodiaca po štyroch - s hokejkami/barlami, už 20 rokov dobrovoľník z presvedčenia. Venujem sa témam sebaobhajoby hendikepovaných osôb, prevažne na túto tému budú aj moje články v tomto blogu.