Denník N

Ako voliť v sobotu aby sme sa nemuseli sťažovať ako Alexander Hamilton

Voliť srdcom je fajn, ale ešte lepšie je keď ho pri tom informuje zdravý úsudok.

Je prirodzené že ľudia s ambíciou ovplyvňovať veci verejné podľa vlastnej predstavy sa budú koncentrovať v štruktúrach, kde je na prvý pohľad koncentrácia moci najväčšia. Poslanec Národnej rady SR je jedným z 150 ľudí, v Europarlamente je europoslancov 751.

Europoslanci tiež nemajú právo legislatívnej iniciatívy, teda nemôžu predkladať zákony. Viac než takpovediac „tvrdé zručnosti“ si teda práca europoslanca či europoslankyne vyžaduje schopnosti kompromisu, vyjednávania a hlbokého chápania európskych inštitúcii, štruktúr a politík, aby europoslanec alebo europoslankyňa dokonale poznali malé „páky moci“ ktoré na prvý pohľad nemusia vyzerať ako dôležité.

Sťažovať sa na „Brusel“ nie je nič nové

Parlamenty nad-štátnych zoskupení prirodzene zápasia s týmto problémom malej atraktivity pre tých najlepších a najschopnejších, zvyknutých na štátnu politiku ktorá je prístupnejšia pre ich elektorát a ľahšej jej dominujú jasné lokálne záujmy. Zaujímavo to napríklad opísal historik Ron Chernow vo výbornej biografii Alexandra Hamiltona, jedného zo zakladateľov Spojených štátov.

„Vo Philadelphii sa Hamilton ocitol súčasťou Kongresu, ktorého neprimeranosť dlhodobo zosmiešňoval.(…) Hamilton sa sťažoval, že nedemokratické pravidlá hlasovania priviedli k moci „malú skupinu, ktorá spomaľovala a dokonca aj marila najpotrebnejšie opatrenia.“ Pre niekoho s úctou k efektivite to bola nepríjemná situácia. Problémy sa len zhoršili po 30. novembri 1782, keď americkí mieroví komisári podpísali dočasnú mierovú zmluvu s Veľkou Britániou, ktorá zmarila stimuly pre ďalšiu jednotu. Miestni lídri ako Sam Adams v Massachusetts a Patrick Henry vo Virgínii výrečne presadzovali suverenitu štátov. Taký magnetický bol pôvab vlád jednotlivých štátov, že mnohí členovia Kongresu zostali doma, takže bolo ťažké zhromaždiť uznášaniaschopnosť. Kalibre delegátov podľa toho trpeli a ich žiarlivé spory rozzúrili Hamiltona.“ (Chernow, 2004: 174)

Neschopnosť zastupiteľov štátov povzniesť sa nad malé rozdiely v záujmoch jednotlivých štátov priviedli v 80.-tych rokoch 18. storočia Spojené štátov na pokraj bankrotu. Bol to práve Hamilton kto neskôr prispel k schváleniu terajšej Ústavy Spojených štátov, ktorá posilnila centrálnu vládu a prispela k vytvoreniu dnešnej dynamickej ekonomiky.

Koncept „Bruselu“ ako vzdialeného vládneho alebo nad-vládneho orgánu, nereprezentujúceho záujmy ľudí je bežný takmer všade na svete, kde sa menšie územné jednotky spájali do zoskupení.

Áno, stále existuje veľmi veľa ľudí, ktorí vnímajú americký „Brusel“, teda Washington D.C. ako miesto plné zbytočnej byrokracie, nezrozumiteľných procesov či korupcie. Nárast TEA party vo voľbách v roku 2010 či v niektorých smeroch aj zvolenie Donalda Trumpa sú len potvrdením toho, že niektorí ľudia budú vždy cítiť zanedbaní.

Mnohí z nich však zostávajú neustále nespokojní, pretože ich negatívna voľba zastupiteľov, ktorí nemajú záujem o reálne tvorenie politík, ale iba o narúšanie tých s ktorými nesúhlasia, im nikdy nemôže priniesť politiky, ktoré chcú.

Ako zastupiteľov v nad-štátnom parlamente preto potrebujeme nielen ľudí, ktorí budú schopní presadzovať slovenské záujmy cez čo najlepšie chápanie vnútorných procesov EÚ, ale budú tiež schopní dobre odkomunikovávať jednotlivé politiky EÚ doma na Slovensku.

Aby sme sa nemuseli sťažovať

Rozhodovanie, komu dá človek hlas má určite mnoho úrovní. Osobné sympatie, preferencie pre istú stranu či vyjadrenie nejakej emócie alebo jedného záujmu sú všetko absolútne prirodzené a legitímne spôsoby rozhodovania.

Podstatou tohto blogu bolo zdôrazniť, že kým zvolenie človeka so záujmom o menej konštruktívnu a viacej emočnú prácu v Bruseli môže vyzerať principiálne, je malá šanca že takýto zastupiteľ bude vedieť docieliť to, čo od toho človek čaká.

Môj osobný občiansky názor je, že treba oceniť hlasom ľudí a strany, ktoré sa rozhodli postaviť na kandidátku do eurovolieb svojich najschopnejších ľudí. Ľudí, ako napríklad Vlado Bilčík, ktorí Európskej Únii nielen rozumejú, ale sú schopní jej politiky dobre komunikovať aj na Slovensku.

Nikdy nezabudnem ako som sedel v miestnosti patriacej jednej z komisií britskej Snemovne Lordov a sledoval ako labouristická barónka počúvala názor Vlada Bilčíka, slovenského akademika z Univerzity Komenského na možné trajektórie vývoja Európskej Únie po Brexite. Jeho texty o spolupráci Európskej Únie so susedmi na východe, či o obrannej politike majú mnoho citácii a vyšli v dobrých knihách a žurnáloch. Koľko podobných ľudí dnes kandiduje do europarlamentu?

Na rovnakej kandidátke je viacero schopných ľudí, ktorí by boli určite skvelými europoslancami. Skvelou voľbou by bola aj Lucia Kleštincová. Dobre administrovaná podpora a regulácia inovatívneho a digitálneho sektora bude jednou z najväčších výziev najbližších rokov. Napriek tomu to nie je téma, ktorej by sa veľa ľudí či už v slovenskej politike alebo v kampani pred týmito voľbami venovalo. Lucia sa týmto oblastiam venuje v práci pre Európsku komisiu a preto by vedela efektívne ovplyvňovať debatu v Europarlamente.

Ak si myslíte, že najväčšou výzvou EÚ je migrácia, skúste zamyslieť koľko migrantov ste dnes stretli a porovnať to s časom, ktorý ste už strávili na Facebooku či Instagrame.

Akokoľvek sa rozhodnete, choďte prosím voliť.

 

Chcel by som zdôrazniť, že názory vyjadrené v tomto texte sú mojim osobným občianskym názorom. Nie som členom žiadnej politickej strany, nedostal som žiadnu protihodnotu a jedinou motiváciou na napísanie tohto textu je viera s jeho pravdivosť a to, že kvôli skúškovým povinnostiam v Londýne nebudem mať možnosť hlasovať v týchto voľbách sám. Ak tento text prispeje k čo i len jedným hlasom k voľbe lepšej budúcnosti pre Európu, bude sa mi lepšie spávať.

 

Bibliografia

Chernow, R. (2004). Alexander Hamilton. New York: Penguin House

Teraz najčítanejšie

Jakub Dovčík

Od šestnástich rokov študujem v Anglicku, naposledy postgrad v antropológii a rozvoji na London School of Economics.