Denník N

Veríme si, alebo sa bojíme? Zajtra volíme!

Trochu som si prelistoval programy politických strán a poctivo sa zamyslel nad tým, koho voliť. Robíme to nie len pre seba, ale aj pre naše deti.

Pred eurovoľbami som si chcel trochu prečítať programy strán a v šoku som zistil, že tu máme hádam 30 zoskupení, ktoré by chceli ponúknuť svojich kandidátov na obsadenie 14 slovenských stoličiek do tej veľkej miestnosti, kde sa robí ten „bruselský diktát“.

Bruselský diktát vnímam ako nezmysel obľúbený hlavne tam, kde sa o EÚ dokopy nič nevedia a nechcú vedieť. Je to rovnaký nezmysel ako bratislavský diktát, lebo princíp je rovnaký – zatiaľ čo do Bruselu sa volia poslanci zo všetkých krajín ktorí potom rozhodujú o európskych záležitostiach počas ďalších piatich rokov, do Bratislavy sa volia poslanci zo všetkých miest Slovenska, aby rozhodovali o slovenských záležitostiach počas ďalších štyroch rokov. V oboch prípadoch tú to volení a dočasní zástupcovia, ktorých volíme aj my a  ktorí sa nám zodpovedajú. Nuda že? Takže aby to bolo zaujímavejšie, tak to nazveme diktátom a seba označíme za obete. Lepšie? No! A môžeme ísť ďalej.

Zatiaľ čo rôzne diktáty sú v demokracii nezmyslom, konanie rôznych čudných zoskupení kandidujúcich v eurovoľbách má svoj zmysel. Častokrát ekonomický. Posúďte sami. V roku 2014 dosiahla účasť v eurovoľbách niečo cez 13%. V takejto konštelácii stačilo strane na prekročenie 5% kvóra niečo cez 30 tis. hlasov. A na to aby ste sa dostali do europarlamentu, potrebujete sami necelých 15 tis. hlasov. Práve nízka účasť je tým prvým lákadlom – vytvára nízku latku na prekročenie kvóra potrebného na kvalifikovanie do parlamentu. Počas volieb do NRSR dosiahla účasť takmer 60%, čo je viac ako 4-násobok účasti v posledných eurovoľbách. Preto aj potrebuje viac ako 4-násobok hlasov, na to, aby sa vaši kandidáti vôbec dostali do parlamentu. Posledná SIEŤ potrebovala viac ako 146 tis. hlasov, porovnajte si to s 30 tis. potrebnými v eurovoľbách. Druhým lákadlom je pochopiteľne plat europoslanca. Oslovíte 15 tis. ľudí, vaši kamaráti z kandikátky ďalších 15 tis ľudí a 5 ročná štácia v Bruseli sa môže začať. Na účet pôjde 5 – 6 tis. mesačne, k tomu diéty a príspevok na asistenta. K tomu spolu viac ako 17% (3.5% za každý odrobený rok) z tohto mesačného platu máte ako dôchodok. To značí okolo 1000 eur. To je slušné zabezpečenie. Podľa mňa si to zaslúžia, ak si to odmakajú. Čo nám však ponúkajú strany pre eurovoľby v roku 2019?

Ak abstrahujeme od zavedených a známych parlamentných a mimoparlamentných strán (SMER, SNS, Most, SAS, OĽANO, kolárovci, kotleby, KDH, PS/SPOLU, Zelení) tu máme ďalšie tri kresťanské hnutia, po dve strany práce a strany, národa a ľudu, dve demokratické strany (z toho jedna ďalšia kresťanskodemokratická plus ešte jedna „priama“ demokracia) plus ešte nejaké tie jednoty, vzdory a recesistické strany či strany jedného kandidáta. Nájdu sa ale aj strany spolunažívania, dokonca rómska strana a máme dokonca aj úniu či stranu s Európou v názve.

Naivne som sa snažil postupne googliť programy jednotlivých zoskupení, ktoré nie sú v parlamente. Či si aspoň dali námahu dať niečo na web. Konšpirátorov, komunistov, fašistov (vrátane klérofašistov) som si dovolil preskočiť. Nechcú byť v EÚ, ale chcú európske peniaze a byť v europarlamente.  To je najvernejšia ukážka ich charakteru. Urobia a povedia hocičo len aby sa dostali k moci a peniazom a nemajú nijaké zábrany. Stačia im mýty a legendy, nepotrebujú realitu a ani nemajú potrebu diskutovať či premýšľať. Majú vo všetkom jasno a k to s nimi nesúhlasí je nepriateľ. Jaj a keď ich niekto konfrontuje s tým, že šíria klamstvá a bludy, tak sa tvária že nevedia čítať, písať ani používať počítač. A (ako im právnici poradili), ani nevedia čo hovoria. Neva, hlavne že nás chcú reprezentovať v Bruseli.

Aký taký program myšlienok som našiel u strán Doprava, Strana zelených Slovenska (aha pardon tak nie, to je program k voľbám 2016, k eurovolbám asi zabudli dať, ale to v kandidatúre nebráni…). Potom už nič. Keď som však našiel programy strany Doma dobre a Naj tak som pochopil, že najlepšie sa program asi robí tak, že sa treba popýtať, čo by ľudia chceli. A potom im to sľúbiť. Všetkým a všetko. Z extrému do extrému – buď žiadny program, alebo korpus mnohých a mnohých priorít, z ktorých by som si dovolil zacitovať politiku pre Regióny: „Viac peňazí pre mestá a obce!“. Super. Ale nakoniec som našiel aj vcelku rozumný projekt Kresťanskej únie. Len škoda, že aj taká malá krajina ako je Slovensko, potrebuje tri kresťanské projekty. KDH, Kresťanskú úniu a ešte aj Kresťanskú demokraciu- Život a prosperitu. Lebo veď dohodnúť sa nevieme, každý chce byť predseda a tak si budeme každý na svojom malom piesočku s minimálnym vplyvom existovať.

Zistil som vlastne to isté ako Filip Minich v článku Hurá do Bruselu (.týždeň 21/2019). Väčšina politických strán proste eurovoľby vypúšťa a program nemá žiadny, alebo taký, ktorý s EÚ nesúvisí resp. agenda z programu sa nerieši v Bruseli ale u nás doma. Platí to aj pre vládne strany, kde aj najúspešnejšia eurposlankyňa Slovenska, Monika Beňová (ktorá je už 15 rokov v europarlamente) má problém povedať, čo tam vlastne chce robiť. Chce presadzovať agendu, ktorá je už presadená (napr. dvojaká kvalita potravín). SNS má tézy, ktoré sú zmesou generických fráz, ktoré môžete pokojne použiť v komunálnych voľbách, voľbách do NRSR, prezidentských voľbách a aj eurovoľbách (záujmy Slovákov, tradičná rodina, kultúrne hodnoty…). Nič konkrétne. Mohli rovno napísať, že nemajú poňatia o tom, čo sa tam môže robiť ani o tom, čo tam chcú robiť okrem poberania platu a vyjedania diét. Most-Híd má pekný program, akurát väčšina z toho čo chcú presadiť, už funguje, alebo sa to chystá. Nehovoriac o tom, že mali pekný program aj pred voľbami do NRSR 2016… Nečudo že im voliči už vystavili vysvedčenie a nie je isté, či sa do parlamentu vrátia.

Ktorá strana vám najlepšie pasuje, to vám pomôže zistiť užitočná aplikácia na stránke https://euandi2019.eu/survey/SK/default/default.

Mne po zodpovedaní otázok namierených na moje preferencie a vyhodnotilo ako najbližšiu alternatívu PS/Spolu a SaS. A to je dobre, pretože tieto strany sa na rozdiel do väčšiny ostatných zodpovedne zamysleli nad tým, aký názor ponúkajú na EÚ a čo by naša krajina mala v EÚ presadzovať.

Napríklad: PS/Spolu hovoria o dokončení jednotného digitálneho trhu v Európe, EÚ by mala ísť nad rámec rušenia roamingových poplatkov a regulácie telekomuníkácií a internetu. Nové technológie majú šetriť peniaze a pracovať pre ľudí. V digitálnom priestore musí EÚ nájsť rovnováhu medzi slobodou na internet a autorskými právami. Ľudia sa tu majú cítiť bezpečne a preto je nevyhnutné chrániť vonkajšie hranice pred príchodom terorizmu. Treba podporiť spoločné financovanie agentúry Frontex, ktorá by mala na starosti ochranu vonkajších hraníc a spoluprácu pri zasahovaní proti problémom, ktoré presahujú rozmer jednej krajiny. SaS má dokonca celú publikáciu Manifestu európskeho realizmu, kde rozoberajú, prečo je EÚ dobrý projekt, ale treba ho reformovať, pričom je naším záujmom ostať vnútri. Najviac im je bližšia predstava, že EÚ bude robiť menej, ale s väčšou silou a efektívnejšie. Niektoré kompetencie by mali prejsť späť na národné štáty, iné právomoci EÚ by sa mali posilniť. Obmedzili by eurofondy a zrušili poľnohospodárske dotácie. Znížili by počet smerníc EÚ (keď vznikne nová, dve by mali zaniknúť) s tým, že nové smernice by boli určené na nejaký čas a po uplynutí toho času by zanikli. Venujú sa aj bezpečnosti. Krajiny, ktoré nedokážu chrániť Schengenskú hranicu by nemali byť súčasťou systému. Zriadiť utečecké tábory mimo EÚ a podporovať krajiny, ktoré spolupracujú pri azylovej politike a napr. si zoberú svojich občanov späť ak nedostanú azyl v EÚ.

Celkovo sa tieto programy dobre čítajú, nemusíte so všetkým súhlasiť, ale dá sa vybrať. A máte pocit, že nie sme o nič menej dôležití ako Nemci, Francúzi či Rakúšania a máme tiež svoje návrhy k fungovaniu EÚ. Aby nám tam bolo dobre, pomáhali sme druhým a oni pomáhali nám. Pretože práve spolupráca a otvorenosť sú jednými s hlavných hodnôt spoločnej Európy. A posledných 15 rokov ukázalo, že to prináša viac dobrého ako zlého.

Jasné že tu teraz kričia rôzni krikľúni a separatisti, ktorí radi všetkému dávajú STOP a k tomu tri výkričníky a síce sa tvária národne a tradične a neviem ako, ale v skutočnosti si vymýšľajú, prípadne šíria bludy iných. Klamanie, strašenie a šírenie nenávisti nie je ani národné, ani konzervatívne ani tradičné. Pripomína mi to časy keď sme boli malí a „zlý bubo nás mal prísť zjesť keď nebudeme poslúchať“. Z toho sme ale vyrástli a už nie sme deti. Máme na to, aby sme sa rozprávali s ostatnými národmi Európy ako rovný s rovným v spoločnom dome. Nie je potrebné sa zabetónovať, schovávať ani utekať. Všetky problémy sa lepšie prekonávajú v rodine a nie osamote.

Takže v sobotu si môžeme vyberať, či sa bojíme, alebo si veríme. Až také jednoduché to je. Koho by som volil?

PS/Spolu:

Michal Šimečka: Bývalý poradca českého ministra zahraničia, doktorát z Oxfordu, v Bruseli už pôsobil v CEPS (Centrum pre Európske politické štúdie).

Vladimír Bilčík: Odborník na európsku politiku a medzinárodné vzťahy, doktorát z Oxfordu. 20 rokov pôsobí ako vedec v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku kde sa venoval aj rozširovaniu EÚ. Už päť rokov garantuje diskusie v Cafe Európa, kde sa so slovenskými študentmi po celom Slovensku rozpráva o EÚ.

Zora Jaurová: Expertka v oblasti kultúry, kreatívneho priemyslu a medzinárodnej spolupráce, ktorá pomohla Košiciam k titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013 (ktorý mimochodom Košice kultúrne nakopol a doteraz z toho kultúrne žijú). V oblastí európskych politík pôsobí už od roku 2003.

Lucia Kleštinová: Už pôsobí v Európskej komisii a má na starosti opatrenia ktoré EÚ posúvajú vďaka technológiám vpred v oblasti pre moderný priemysel, verejnú správu a školstvo. Posledné dva roky koordinuje prípravy na odchod UK zo spoločného trhu EÚ.

SaS:

Natália Blahová: Občianska aktivistka, ktorá sa roky venuje dodržiavaniu ľudských práv. Stála na strane ľudí, rodín a detí, ktorých šikanoval skostnatený systém a štátne inštitúcie.

Lucia Ďuriš Nicholsonová: Podpredsedníčka NRSR, ktorá sa venuje sociálnej oblasti, boju proti korupcii vrátane tých pri rozdeľovaní eurofondov. Stála aj pri tom, keď sa odhaľovalo pôsobenie mafie v rezorte pôdohospodárstva SR, táto kauza sa dostala do pozornosti aj v europarlamente.

Skrátka títo ľudia už majú niečo za sebou a nie sú to len veční kandidáti do všetkých možných funkcii. Keď nás budú zastupovať v Bruseli, určite sa za nich nebudeme hambiť.

Za ilustrák ďakujem Shootymu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).