Opäť sa raz začalo hovoriť o školstve trochu viac, ako býva zvykom. Na svedomí to má ďalší prieskum zameraný na rodičov a žiakov, ktorí si povedali svoj názor (viac tu: https://dennikn.sk/138011/tretina-ludi-hovori-ze-skolstvo-sa-vyvija-zlym-smerom-prieskum/). Myslím si však, že i keď by rodičia mali mať právo hovoriť do toho, akoby školstvo malo vyzerať, nemali by o tom výlučne rozhodovať.

Isto si všetci dobre pamätáme, ako nás zvykli učitelia držať skrátka. Kto nedostal „ukazovátkom“ či pohlavok, nech sa prihlási. Preto rodičia začali po ´89 tlačiť na väčšiu voľnosť detí. Dialo sa to ale až príliš živelne a sú to práve učitelia, ktorí voľnosť stratili. Čo táto zmena priniesla? Zhoršenie výsledkov, záškoláctvo, nezvládnutý monitor a maturitné skúšky. Áno, voľnosť a priestor pre rozvoj individualít je dôležitý. Ale všetko s mierou a najmä premyslene. Pretože aj voľnosť musí mať určité pravidlá, ktoré budú podporovať a nie deformovať rozvoj. Povinnú školskú dochádzku zaviedol štát a ten by mal byť zodpovedný za vzdelávanie, jeho kvalitu, neustály rozvoj a napredovanie pre dobro spoločnosti.

Nestavajme rodičov do pozície: „teraz je to na vás, vy povedzte a my sa to budeme snažiť zrealizovať“. Nezamieňajme si právo na vyjadrenie názoru a želania s povinnosťou. Nehádžme na rodičov, ktorí sú zavalení inými povinnosťami (ako finančne zaopatriť svoju rodinu) a ich deti, povinnosť štátu poskytnúť svojim občanom kvalitné vzdelanie. Dosť už bolo analýz, prieskumov ale aj diskusií. Veď diskutujeme už dlhé roky a sme stále tam, kde sme aj boli, alebo skôr sme na tom horšie, čo potvrdil aj prieskum. Napriek množstvu diskutujúcich odborníkov sa  nič zásadné neudialo.

Už by sa konečne žiadalo aspoň načrtnúť dlhodobú stratégiu rozvoja školstva, ktorá by sa napĺňala bez ohľadu na to, kto by bol momentálne vo vláde.. Prestaňme už diskutovať o tom, ako je na tom školstvo zle, a začnime to konečne riešiť. Snáď sa nám podarí, aby deti súčasných žiakov chodili do školy s radosťou a túžbou naučiť sa novému, s rešpektom k inštitútu vzdelávania a k samotným učiteľom, učitelia učili s radosťou a v dobrých podmienkach a spoločnosť mala spokojných občanov.