Denník N

1: Autorova poznámka

Aucklandský ostrov
Aucklandský ostrov

Toto je skutočný príbeh – chcem, aby ste si to zapamätali. Existuje množstvo ohromných historiek – ale sú len vymyslené. Ani Robinson Crusoe v skutočnosti nežil, hoci jeho dobrodružstvá sú inšpirované skúsenosťami Alexandra Selkirka na Ostrove Juana Fernandeza. To, čo vám tu rozpoviem, je však pravda skrz-naskrz, všetko sa stalo presne tak, ako to tu popíšem.

Ak si čitatelia otvoria atlas a pozrú sa pod Nový Zéland, uvidia maličké súostrovie nazvané Aucklandské ostrovy; a ak nazrú do encyklopédie, zistia, že tieto ostrovy sú sopečné a neobývané. Práve tieto ostrovy sú dejiskom môjho príbehu.

Na mape vyzerajú miniatúrne, obyčajná škvrnka oproti Novému Zélandu, v sutočnosti však ide o deväť či desať ostrovov. Ponajprv je to Aucklandský ostrov, najväčší z nich, na dĺžku asi 42 km, zatiaľčo v najširšom mieste meria kilometrov 26. Potom sú to Adamsov ostrov, Enderbyho ostrov, Ewingov ostrov a štyri či päť ešte menších; napokon, osamelý celkom na západe sa nachádza Ostrov sklamania. To je jeho skutočné meno a keď dočítate túto knihu, myslím si, že budete súhlasiť, že nieto príznačnejšieho mena pre také pusté, pochmúrne a bezútešné miesto.

Keďže už som všetky nevyhnutné okolnosti vysvetlil, môžem vám prerozprávať príbeh Charlesa Eyra tak, ako mi ho on rozpovedal.

Teraz najčítanejšie

Tomas Tkac

Chcel by som na tomto mieste vyjadriť veľké poďakovanie Denníku N za zrušenie diskusií pod článkami, vrátane blogov. Ich prínos po očistení bol hlboko záporný, a navyše vyžadovali účet na fejsbuku. Ešte raz, ďakujem za postupné zvyšovanie kultúrnej úrovne blogového priestoru.