Denník N

2: Kapitola I. – Posledná plavba Dundonalda

Dundonald
Dundonald

Vždy som chcel byť námorníkom – ktovie, keby som bol býval vedel, čo to všetko obnáša, asi by som nikdy tak netúžil vyplaviť sa do diaľav. Nie je to žiadna zábava, ako si poniektorí myslia; je to tvrdá drina a životná škola ak sa chcete presadiť a nebezpečenstvo na vás číha na každom kroku.

Vyzývam všetkých mojich mladých čitateľov, aby ani len nepomysleli na to, že sa stanú námorníkmi, ak im ťažká práca nevonia. Pre lenivcov a povaľačov to vonkoncom nebude príjemná skúsenosť, o to sa už zvyšok posádky a jej velitelia nepochybne postarajú.

Ako som už spomenul, chcel som sa stať námorníkom, a tak ma môj otec nechal zaučiť u londýnskej firmy John Stewart & Co., aby som začal môj život na mori na barku Commonwealth; žiaden nováčik by si nemohol predstaviť lepšiu loď na začiatok, či lepšieho kapitána alebo dôstojníkov, pod ktorých velením som sa vydal na cesty.

Teraz najčítanejšie

Tomas Tkac

Väčšine vecí sa rozumiem ako hus do piva a nikoho nenútim moje výplody čítať. Nikto o to aj tak nemá záujem (s výnimkou jednej reakcie Richarda S.), ale mne je to jedno, lebo si to tu beztak kompilujem len ako taký akýsi archív mojich myšlienok.