2: Kapitola I. – Posledná plavba Dundonalda

Vždy som chcel byť námorníkom – ktovie, keby som bol býval vedel, čo to všetko obnáša, asi by som nikdy tak netúžil vyplaviť sa do diaľav. Nie je to žiadna zábava, ako si poniektorí myslia; je to tvrdá drina a životná škola ak sa chcete presadiť a nebezpečenstvo na vás číha na každom kroku.

Vyzývam všetkých mojich mladých čitateľov, aby ani len nepomysleli na to, že sa stanú námorníkmi, ak im ťažká práca nevonia. Pre lenivcov a povaľačov to vonkoncom nebude príjemná skúsenosť, o to sa už zvyšok posádky a jej velitelia nepochybne postarajú.

Ako som už spomenul, chcel som sa stať námorníkom, a tak ma môj otec nechal zaučiť u londýnskej firmy John Stewart & Co., aby som začal môj život na mori na barku Commonwealth; žiaden nováčik by si nemohol predstaviť lepšiu loď na začiatok, či lepšieho kapitána alebo dôstojníkov, pod ktorých velením som sa vydal na cesty.