Denník N

3: Kapitola I. – Posledná plavba Dundonalda

Dundonald
Dundonald

Nebudem sa zybtočne rozpisovať o mojich prvých plavbách. Začínal som od piky – musel som sa naučiť námornícku abecedu, postaviť sa na vlastné nohy a prispieť svojím dielom. Zažil som búrky a hurikány, hlavne keď sme sa plavili okolo hrozivého Hornského mysu; ale po každom dobrodružstve som sa vrátil domov s úsmevom na perách a s nadšením som sa vracal na more po krátkom oddychu strávenom na pevnine.

Príbeh sa začína pri mojej poslednej plavbe na lodi Commonwealth, pretože keby som sa na ňu nepodujal, nikdy by som sa neocitol na osudnom barku Dundonald, a teda nikdy by som nestroskotal na Ostrove sklamania.

Bol som na dovolenke 17 dní, keď mi doručili rozkaz vrátiť sa späť na našu loď, ktorá kotvila v rotterdamskom prístave. Vystriedal som sa s ďalším učňom, Jimom Meredithom, ktorý sa s nami rozlúčil, aby sa vzápätí nalodil na parník Batavia III.

Po nalodení sme zistili, že treba ísť do Middlesbrough, kde je náklad surového železa pre prístav v Adelaide. Neprešli však ani dva dni a už nás z rozbúreného mora ťahal remorkér späť do prístavu. Bol október, a to nie je bohviečo v Severnom mori. Ešte než sme dosiahli pokoj zátoky, stratili sme jednu z našich predných plachiet.

Ale všetkého do času, napokon sme šťastne dorazili do Middlesbrough, kde sme naložili loď a jedného mrazivého rána nás remorkér odtiahol po rieke Tees, aby sme sa s čerstvým vetrom v plachtách vydali na cestu.

„Uvoľnite prednú a hlavnú košovú plachtu a skontrolujte laná!“ zvolal dôstojník Williamson. Bol to skvelý chlapík a výborný námorník, nepoznal som lepšieho. A s naším vlažným „Áno, pane!“ – veď ktorý námorník by sa necítil čo i len trochu smutno pri vyplávaní – sme sa pripravili napnúť plachty za zvukov námorníckej piesne. Námornícku pieseň, pre vysvetlenie, námorníci spievajú vždy, keď ťahajú či napínajú laná. Je ich mnoho, no napriek tomu sa slová často vymýšľajú počas spievania. Dnes to bolo mojou úlohu – čiže ja som predspevoval a posádka sa pripojila na refrén. Vybral som si tú o prevrhnutí lode a takto nejako nám to išlo:

Ale zrazu nám hrozilo, že naša loď sa prevráti, pretože len čo sme stratili prístav z dohľadu, oprel sa do plachiet nemilosrdný víchor a počas tretej noci sme stratili obe naše brámové plachty pri obzvlášť silnej víchrici.

A ešte len po tom nadišli skutočne krušné časy. Našej starej dobrej Commonwealth hrozilo neodvratné potopenie. Nezabúdajte, že na palube sme mali plný náklad surového železa, čo boli tyče hrúbky asi 13 cm a dlhé vari trištvrte metra, na jednom koci ploché, no na druhom zahnuté, a každá z nich vážila temer metrák.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie