Denník N

Obyčajní ľudia sa čiernemu Petrovi vyhli o chlp. Ak by KDH získalo o 371 hlasov menej, Lexmann by šla do Bruselu

Pollák, Lexmann a Jurzyca.
Pollák, Lexmann a Jurzyca.

Na úvod prednášky o volebných paradoxoch sa zvyknem študentov pýtať, aké kritériá by podľa nich mal spĺňať dobrý volebný systém. Padajú rôzne návrhy a názory, ale len výnimočne padne návrh na jedno celkom kľúčové kritérium. Potom sa doplňujúcou otázkou dopýtam, či môžu voliči stranu poškodiť tým, že ju budú voliť.

Obyčajne je to debata medzi matematikmi a volebnými expertmi o tzv. rozproporčovacom paradoxe. Tentokrát to je iné. Paradox je očividný a zaoberá sa ním aj široká verejnosť. Miriam Lexmann dostala čierneho Petra a do Bruselu nepôjde až dokým Británia z Únie neodíde. Kedy sa to naozaj stane, nevedno.

Volebný zákon bol totižto kvôli brexitu v zrýchlenom legislatívnom konaní novelizovaný a dostalo sa do neho matematicky nesprávne kritérium. Zjednodušil tak voličom poškodzovanie vlastnej strany. V §220a hovorí, že mandát sa odoberie tej strane, ktorá má najmenší zvyšok po delení. Tentokrát to náhodou a nespravodlivo vyšlo na KDH.

KDH nevedome poškodili vlastní voliči

Ak by Miriam Lexmann trošku v kampani poľavila a získala by pre stranu o 371 hlasov menej, šla by rovno do Bruselu. Bez čakania na brexit. Ušetrila by tak nejaké peniaze za kampaň a hneď by si mohla užívať europoslanecký plat. Na čakačku by tak šiel Peter Pollák z OĽaNO. Po odrátaní 371 hlasov by sa mierne zmenila cena mandátu a KDH by už nevykazovalo najmenší zvyšok po delení.

strana hlasy 1. skr. zvyšok 2. skr. 3. skr. mandáty
PS+Spolu 198255 4 0.16423 4
Smer-SD 154996 3 0.25560 3
ĽSNS 118995 2 0.49942 2
KDH 95217 1 0.99998 1 2
SaS 94839 1 0.99204 1 2
OĽaNO 51834 1 0.08874 -1 0

RVČ (cena mandátu): 47 609

Poškodiť svojej strane však nevedome mohli aj voliči SaS. Ak by ich prišlo o 495 viac, zmenila by sa cena mandátu tak, že SaS by mala najmenší zvyšok po delení a čierneho Petra by namiesto Miriam Lexmann dostal Eugen Jurzyca. V SaS si tak môžu vydýchnuť, že nekampaňovali o trochu viac. Čiernemu Petrovi sa vyhli ozaj že o chlp.

strana hlasy 1. skr. zvyšok 2. skr. 3. skr. mandáty
PS+Spolu 198255 4 0.159167 4
Smer-SD 154996 3 0.251642 3
ĽSNS 118995 2 0.496381 2
KDH 95588 2 0.005329 2
SaS 95334 2 0 -1 1
OĽaNO 51834 1 0.087419 1

RVČ (cena mandátu): 47 667

Za viac hlasov menej mandátov

Je úplne legitímne, ak strany a voliči očakávajú, že za viac hlasov môžu mandáty len dostať, ale v žiadnom prípade stratiť. Hovorí sa tomu kritérium monotónnosti hlasov. Na to, že v určovaní čakateľa na brexit je problém, som upozorňoval už začiatkom marca. Bolo zjavné, že s vysokou pravdepodobnosťou ho dostane niekto, kto si ho dostať nezaslúži. Ale kto to bude, nemohli voliči a ani strany vopred tušiť, a tak sa na to ani pripraviť.

Riešením problému mohla byť iná volebná formula. Napr. Webster/Sainte-Laguë deliteľ, ktorý kedysi navrhoval Vladimír Dančišin. Ten by v zásade mandáty rozdeľoval takmer identicky ako súčasná metóda, zároveň by však garantoval bezproblémové prideľovanie a odoberanie mandátov v prípade zmien celkového počtu rozdeľovaných kresiel. Nemusela sa tak vôbec robiť lex brexit volebná reforma.

Teraz najčítanejšie