Obyčajne je to debata medzi matematikmi a volebnými expertmi o tzv. rozproporčovacom paradoxe. Tentokrát to je iné. Paradox je očividný a zaoberá sa ním aj široká verejnosť. Miriam Lexmann dostala čierneho Petra a do Bruselu nepôjde až dokým Británia z Únie neodíde. Kedy sa to naozaj stane, nevedno.

Volebný zákon bol totižto kvôli brexitu v zrýchlenom legislatívnom konaní novelizovaný a dostalo sa do neho matematicky nesprávne kritérium. Zjednodušil tak voličom poškodzovanie vlastnej strany. V §220a hovorí, že mandát sa odoberie tej strane, ktorá má najmenší zvyšok po delení. Tentokrát to náhodou a nespravodlivo vyšlo na KDH.

KDH nevedome poškodili vlastní voliči

Ak by Miriam Lexmann trošku v kampani poľavila a získala by pre stranu o 371 hlasov menej, šla by rovno do Bruselu. Bez čakania na brexit. Ušetrila by tak nejaké peniaze za kampaň a hneď by si mohla užívať europoslanecký plat. Na čakačku by tak šiel Peter Pollák z OĽaNO. Po odrátaní 371 hlasov by sa mierne zmenila cena mandátu a KDH by už nevykazovalo najmenší zvyšok po delení.

RVČ (cena mandátu): 47 609

Poškodiť svojej strane však nevedome mohli aj voliči SaS. Ak by ich prišlo o 495 viac, zmenila by sa cena mandátu tak, že SaS by mala najmenší zvyšok po delení a čierneho Petra by namiesto Miriam Lexmann dostal Eugen Jurzyca. V SaS si tak môžu vydýchnuť, že nekampaňovali o trochu viac. Čiernemu Petrovi sa vyhli ozaj že o chlp.

RVČ (cena mandátu): 47 667

Za viac hlasov menej mandátov

Je úplne legitímne, ak strany a voliči očakávajú, že za viac hlasov môžu mandáty len dostať, ale v žiadnom prípade stratiť. Hovorí sa tomu kritérium monotónnosti hlasov. Na to, že v určovaní čakateľa na brexit je problém, som upozorňoval už začiatkom marca. Bolo zjavné, že s vysokou pravdepodobnosťou ho dostane niekto, kto si ho dostať nezaslúži. Ale kto to bude, nemohli voliči a ani strany vopred tušiť, a tak sa na to ani pripraviť.

Riešením problému mohla byť iná volebná formula. Napr. Webster/Sainte-Laguë deliteľ, ktorý kedysi navrhoval Vladimír Dančišin. Ten by v zásade mandáty rozdeľoval takmer identicky ako súčasná metóda, zároveň by však garantoval bezproblémové prideľovanie a odoberanie mandátov v prípade zmien celkového počtu rozdeľovaných kresiel. Nemusela sa tak vôbec robiť lex brexit volebná reforma.