Denník N

Ľudia, ktorí veria nezmyslom, nie sú hlúpejší (zvyčajne), len im menej záleží na pravde

Zdá sa, že nestačí len mať rozum, musíme ho aj chcieť použiť.

Čo vedie ľudí k tomu, že uveria nezmyslom? Keď nám nová známa po narodení dieťaťa začne vnucovať červenú stužku proti urieknutiu alebo sa začne vypytovať na jeho znamenie a robiť siahodlhé predpovede jeho osobnosti a zručností (pričom on ešte sotva udrží svoju hlavu, čiže vidieť v ňom budúceho neurochirurga je ťažké aj pre inak nekritického rodiča), je ľahké si pomyslieť, že verí nezmyslom, lebo je asi „menej kognitívne sofistikovaná“ (menej tolerantní by si snáď pomysleli, že je priamo hlúpa). Ale čo v prípade, keď naša kamarátka – inak  inteligentná osoba —  podľahne presvedčeniu, že magnetmi dokáže odblokovať emócie (nech to už znamená čokoľvek)? Alebo čo ak je to kolegyňa, ktorá vytiahne zázračný prípravok na všetko, z ktorého sa vykľuje čistič bazénov (Master Mineral solution alias chloritan sodný)? Alebo čo ak je to doktor, ktorý nám odporučí na angínu homeopatický prípravok? Vtedy sa hypotéza o nižšej inteligencii vyťahuje ťažšie. Hoci menej inteligentní ľudia naozaj často nemajú dostatočnú kapacitu, aby pochopili vysvetlenia toho, ako veci fungujú a preto sa môžu utiekať k poverčivému mysleniu a prílišnému zjednodušovaniu komplexných fenoménov –  aj uvedené príklady naznačujú, že inteligencia sama o sebe ešte nezaručuje, že naše presvedčenia a názory budú vždy v súlade s realitou.

Výskum totiž napríklad ukázal, že pre inteligentných ľudí je ľahšie vysvetliť vo svoj prospech aj dôkazy, ktoré odporujú ich presvedčeniam [1] (volá sa to motivované uvažovanie.) Niektorým nepodloženým veciam ľudia veria tiež skôr kvôli skupinovej identite a nie nízkej inteligencii – či už ide o doslovnú vieru v zázraky a existenciu anjelov u veriacich kresťanov alebo v neexistenciu klimatických zmien u amerických konzervatívcov.

Jedna teória [2] hovorí, že ľudia sú tzv. kognitívni lenivci – nebudú sa namáhať s rozmýšľaním, ak to nie je absolútne nevyhnutné. To znamená, že aby sme odhalili niečo ako nezmysel, musíme byť dostatočne motivovaní, aby sme vôbec začali uvažovať o tom, aké sú pre dané tvrdenie dôkazy, či je dané vysvetlenie dostatočne logické a založené na faktoch alebo či existuje aj nejaké iné vysvetlenie. Takéto premýšľanie o veciach je namáhavé, čo je dôvod, prečo sa oveľa radšej a častejšie spoľahneme na intuíciu (áno, určite som ochorela preto, že niekto mi odsáva moju životnú energiu – asi tá protivná suseda odvedľa.)  Zdá sa teda, že nestačí len mať rozum, musíme ho v danom prípade aj chcieť použiť.

Čo by nás teda malo motivovať, aby sme hľadali pravdivosť nejakého tvrdenia? Výskum z predminulého roku [3] ukázal, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní, či nejaké nepodložené tvrdenie preskúmame do väčšej hĺbky závisí aj od toho, akú veľkú hodnotu prikladáme pravde – čiže od tzv. epistemickej racionality. Participanti najskôr odpovedali, nakoľko je pre nich osobne dôležité, aby ich presvedčenia boli založené na dôkazoch. Zároveň tiež hodnotili, nakoľko si myslia, že všetci ľudia by sa mali usilovať, aby ich presvedčenia boli podporené dôkazmi a racionálnymi argumentmi. Na záver riešili niekoľko úloh merajúcich ich kognitívne schopnosti a vypĺňali dotazník, nakoľko veria rôznym konšpiračným teóriám a paranormálnym javom.

Ukázalo sa, že analyticky rozmýšľajúci ľudia, ktorí zároveň prikladajú veľkú dôležitosť overovaniu faktov a zakladaniu názorov na dôkazoch, majú naozaj celkovo menej nepodložených presvedčení. Prekvapujúce zistenie však bolo, že aj ľudia veriaci v konšpiračné teórie, si vysoko cenili pravdu a zakladanie názorov na dôkazoch; títo ľudia však mali nízke analytické myslenie. Pravdepodobné vysvetlenie môže byť, že ľudia s konšpiračnou mentalitou sú síce motivovaní hľadať pravdu, chýbajú im však analytické zručnosti, aby to dokázali robiť efektívne. Inými slovami, kvôli horším analytickým schopnostiam nedokážu posúdiť dôkazy v prospech či neprospech konšpiračných teórií, ktorým veria.

Aj iné štúdie ukázali [4], že na racionálne fungovanie potrebujeme všetky tri zložky: kognitívne schopnosti (inteligenciu), motiváciu svoje kognitívne schopnosti použiť a „nástroje“ potrebné na riešenie danej úlohy. Pod nástrojmi sa v tomto prípade myslí konkrétne zručnosti alebo znalosti. Napríklad, ak chceme vyriešiť rovnicu o dvoch neznámych, potrebujeme mať dostatočné kognitívne schopnosti, dostatočnú motiváciu (ak už nie sme žiaci na základnej škole), ale tiež „nástroje“ v podobe znalosti, ako sa riešia rovnice o dvoch neznámych. Podobne sa to dá aplikovať na nezmysly:  aby som odmietla pitie Sava ako nezmysel, potrebujem si spomenúť na základné informácie z chémie a biológie zo školy (znalosti), musím im rozumieť (kognitívne schopnosti) a musím byť motivovaná si na informácie spomenúť alebo si ich vyhľadať a aktívne o nich (namáhavo) uvažovať.

Aby sme to zhrnuli: Aj inteligentní ľudia, ktorým menej záleží na pravde, môžu veriť rôznym nezmyslom. To vysvetľuje napríklad aj to, prečo toľko doktorov dokáže propagovať pseudovedecké postupy, ako je homeopatia alebo biorezonancia. Na druhej strane, ak túžba po pravde nejde ruka v ruke s dostatočnými schopnosťami, môže nás vrhnúť do náručia konšpirátorov sľubujúcich odhaliť, ako je to „naozaj“. Ak chceme vedieť, ako to „naozaj“ je, musíme sa zmieriť s tým, že cesta za poznaním je namáhavá a nemá koniec. Našťastie.

Vladimíra Čavojová
Autorka pôsobí ako samostatná vedecká pracovníčka v
Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV

Zoznam použitých zdrojov:

[1]         D. M. Kahan et al., “The polarizing impact of science literacy and numeracy on perceived climate change risks,” Nat. Clim. Chang., vol. 2, no. 10, pp. 732–735, 2012.

[2]         K. E. Stanovich, Rationality and the Reflective Mind. New York: Oxford University Press, 2011.

[3]         T. Ståhl and J.-W. van Prooijen, “Epistemic rationality: Skepticism toward unfounded beliefs requires sufficient cognitive ability and motivation to be rational,” Pers. Individ. Dif., vol. 122, no. August 2017, pp. 155–163, 2018.

[4]         P. A. Klaczynski, “Heuristics and biases: Interactions among numeracy, ability, and reflectiveness predict normative responding,” Front. Psychol., vol. 5, no. JUL, pp. 1–13, 2014.

Ilustračný obrázok zverejnený so súhlasom autora – autor Ján Kurinec.

 

Teraz najčítanejšie