Denník N

Fakty dokazujú, že svet má obrovskú tendenciu zlepšovať sa

Svet sa za ostatné storočie zásadne zmenil, ale väčšina západniarov si napriek tomu o jeho zvyšku myslí, neaktuálne veci. Vo svojej knihe Moc faktov to uvádza Hans Rosling (1948–2017). Tvrdí, že väčšinu sveta stále vnímame ako rozvojovú, s nízkou úrovňou života, teda veľmi zaostalé miesto s vysokou úmrtnosťou. Opak je však pravdou.

Podľa autora tejto celosvetovo populárnej knihy však fakty dokazujú, že vôbec nevnímame progres, ktorý svet v globále prežil a stále zažíva. Dnešný ľudský svet by sme už nemali rozdeľovať na dve entity, na krajiny rozvojové a rozvinuté. Nepomáha to totiž pochopiť jeho zákonitosti a podstatu v celej jeho komplexnosti.

Rosling ako zástanca faktov rozdelil krajiny Zeme do štyroch príjmových skupín, pričom podľa neho má už väčšina ich obyvateľov, teda približne 5 miliárd ľudí, splnenú väčšinu základných potrieb. Samozrejme s týmto názorom sa iba ťažko súhlasí z pozície človeka – Európana, žijúceho v obklopení výdobytkov 21. storočia.

Hans Roslig bol však tiež Európan, švédsky lekár, vedec  a štatistik, ktorý v mladosti pôsobil ako lekár v afrických krajinách a dlhé roky bol poradcom Svetovej zdravotníckej organizácie a UNICEFu. Počas aktívneho života bol teda konfrontovaný s obrovským diapazónom utrpenia a chudoby. Napriek tomu bol stotožnený s názorom, že negativistické vnímanie problémov tzv. tretieho sveta je výsledkom najmä našej západnej projekcie problémov.

Kameňom úrazu je, že na všetko nazeráme z príjmovej úrovne 4, a tak sa nám ľudia zo skupiny 1,2 a 3 javia všetci ako rovnako chudobní. Tento pohľad sa potom uplatňuje na všetky atribúty života, čo znásobuje aj fakt, že ako ľudské bytosti máme veľmi silný dramatický inštinkt, sklon k binárnemu spôsobu myslenia a nutkaniu deliť veci na dve odlišné skupiny, s akousi prázdnou priepasťou uprostred.

Život na úrovniach 3 a 4 je menej fyzicky náročný, ľudia si môžu dovoliť chrániť sa pred prírodou a vtedy sú už biologické spomienky viac na príťaž, ako na osoh. Na úrovni 4 nám evolučný strach, pôvodne určený na ochranu, v podstate škodí. Preto v mnohých fenoménoch života, ktoré nie sú v súlade  s našim komfortom, úplne prirodzene vidíme hrozbu.

Rosling však na základe štatistických faktov ponúka množstvo príkladov, ako je potrebné na dané problémy nazerať v historickom kontexte. Pripomína, že okrem emócií nemožno opomínať ani fakty. Jeho faktografia však nie je iba chladnou súhrou čísel. Naopak, jeho štatistické ukazovatele sú plné príbehov a humanizmu.

Aj zlé veci sa zrazu dajú vnímať ako niečo, čo sa môže zlepšovať. Podľa Roslinga bol síce svet poväčšine barbarský, ale teraz vraj poväčšine nie je, pričom samozrejme autor nepopiera, že ľuďom zažívajúcim vojenský konflikt alebo inú celospoločenskú tragédiu, tieto trendy pokoj do duše určite nevnesú.

Rosling nie je ignorant reality, iba sa čitateľov snaží nabádať k tomu, aby vnímali aj pozitíva, minimálne v tom, ako sa kvalita života našej generácie výrazne zlepšila, oproti životom našich predkov. Snaží sa dokázať, že napriek tomu, že často podliehame skepse, žijeme tie najlepšie časy vôbec.

Vo veľkej miere naše vnímanie deformujú média a sociálne siete. Používanie zdanlivo obrovských čísel a neustály prísun obrazov individuálneho utrpenia prezentovaný médiami, skresľujú náš pohľad na svet. Veci sa potom javia oveľa dramatickejšie ako realita. Týka sa to všetkých súčasných tém, kultúrnych vojen a tiež toho, čo sa nazýva „ohrozením civilizácie“.

Strach všeobecne veľmi skresľuje náš pojem o tom, na čo sa treba sústrediť. Napríklad: Na svete sa počas roka uskutoční niekoľko stotisíc úspešných komerčných letov. Konzument informácii sa však vždy dozvie iba  o tom jedinom, ktorý sa žiaľ skončil tragicky.

 

Hans Rosling a kol.: Moc faktov, Tatran 2019, Preklad: Marianna Bachledová

Teraz najčítanejšie