Denník N

Bay of Fires

Bay of Fires :)

Diaľnicou, ktorá obkresľovala pobrežie, sme sa dostali do raja, pozemským jazykom nazývaným Binalong Bay. Za našu destináciu sme si zvolili Bay of Fires, Záliv ohňov. Takto ho pomenoval v roku 1773 kapitán Tobias Furneaux, keď uvidel početné ohne na pobreží. Jeho presvedčenie, že územie je husto obývané sa potvrdilo, dodnes sa tu dajú nájsť aborigénske artefakty.

Luke chcel na večeru syr. Zastavil sa na nákup a kúpil aj vrecko ľadu, čo bolo neuveriteľné plytvanie, syr večer zjeme, ľad nám netreba. Nepovedala som však nič. Bol výnimočne krásny deň, konečne som mala pocit, že som na výlete a nie na pretekoch, ani sa nehádame, nebudem to kaziť.

Do nášho nového domova sme dorazili dlho pred západom slnka, čo sa nám takmer nikdy nestáva. Bola som taká vyhladovaná, že som hneď utekala na pláž zbierať drevo. Dnes pečieme na pravom ohni.

Pláž bola prekrásna. Jemný biely piesok, modré more, nikde nikto. Zbierala som drevo a vsakovala atmosféru. To si musím nafotiť.

Utekala som dunami, z ktorých vyskakovali zajačiky, späť k autu.

Zadychčaná som zhodila náruč dreva vedľa ohniska.

„Otrasné miesto,“ oznámila som a vyťahovala foťák.

„Fakt?“

Z očí sa mu dalo vyčítať, že tentoraz môj sarkazmus nepochopil. Stál tam nešťastne s rukami zababranými od fazuľovej hmoty, z ktorej formoval hamburgery.

„Hej, choď sa pozrieť.“

Odbehla som využiť svetlo meniace sa každú minútu. Hlad neutečie.

Večera bola úžasná. S cheeseburgermi sme mali zemiaky pečené v pahrebe. Stoličky zabárajúce sa do piesku, dym vo vlasoch, zvedavé zajačiky, maximálna spokojnosť. Dojedli sme a užívali si ticho.

Chcela som poupratovať ešte pred zotmením, predsa len, ľahšie sa to robí za svetla, ale Luke stále, že sadni si.

„O chvíľu bude tma,“ povedala som.

„Nevadí, sadni si, potom to urobíme.“

Tak som si sadla.

„Chceš dezert?“

Vždy mám v žalúdku miesto na sladké. Z ruksaka, ktorý mal celý večer vedľa seba a nedovolil mi dotknúť sa ho, vytiahol mafin.

„Je to síce Mars, ale chcel som, aby si mala čokoládový,“ podával mi ho s ospravedlnením.

Nevadí.

Všimla som si, že obal bol otvorený.

„Ty si už mal?“ spýtala som sa.

Ešte sa nestalo, aby on zjedol sladké ako prvý. A k tomu ešte pred večerou. Keď si rozdelíme čokoládu, odlomí si jednu kocku a tá mu mesiac stačí. Zvyšok od neho vyžobrem.

Niečo sa na ňom zalesklo.

Pozrela som sa lepšie.

Vyskočila som, akoby ma pohrýzol had. Aj tie neartikulované zvuky, čo som vydávala tomu nasvedčovali. Hrešila som bez prestávky asi štvrť hodinu, smiala sa, plakala, objímala ho, do toho sa on snažil niečo povedať, ale bolo nad moje sily vnímať, čo hovorí. Povedala som áno.

Navliekol mi prsteň, spod kopy ľadu v Esky vytiahol šampus, ktorý sa volal Bay of Fires a porozprával mi o útrapách, ktorými prešiel, aby sa tento večer podaril.

Teraz najčítanejšie