Cirkev diskriminuje deti aj v Bratislave
Príbeh rómskeho dievčatka z Trnavy, s ktorým nemali sedieť deti z majority v jednej lavici na prvom prijímaní ma povzbudil, aby som napísala o príbehu, v ktorom cirkev diskriminovala Rómov. Bolo to začiatkom mája tohto roku, kedy pán farár po chladnej a autoritatívnej komunikácii s rodičmi rozhodol o rozdelení obradu prvého prijímania na dva dni. V sobotu mali sväté prijímanie rómske deti a v nedeľu ostatné. Pán farár to zdôvodňoval nedostatkom miesta v kostole. Nikto mu však neveril. Všetci Rómovia aj nerómovia vedeli, o čo ide.
Dôvod, pre ktorý sa rómski rodičia nebúrili a neukázali vzdor, spočíval v snahe nepokaziť deťom ich slávnostný deň, na ktorý sa chystali .osem mesiacov a na ktorý sa veľmi tešili. Starší obyvatelia mestskej časti otvárali ústa od údivu, pretože si pamätali, že na sväté prijímanie chodievali vždy všetky deti spolu. Cirkev, ktorej úlohou je spájať, rozdelila deti. Deti sa brániť nevedeli a našťastie, ani veľmi nechápali, prečo sú diskriminované. Rodičia premohli silné emócie a prehltli neprávosť, ktorej sa ich deťom dostalo práve z inštitúcie hlásajúcej rovnosť pred Bohom.
Ak si myslíte, že tento príbeh sa odohral na východe Slovenska, v nejakej malej obci, ste na omyle. Bolo to v Bratislave, v Podunajských Biskupiciach. Bolo by zaujímavé vedieť, ako si cirkev predstavuje ľudské práva a rovnoprávnosť ľudí. Tento príspevok píšem najmä preto, aby sa z čierno-bielych obradov nestala tradícia a aby kňazi nezačali hovoriť, že to chceli samotní Rómovia.
