Chuť

Miestnosť s niekoľkými stolmi. Prítmie, len kde tu sliepňavé svetlo. Vyhovujúce, konštatuje od dverí. Kráča, tam vzadu je voľné miesto. „Nie, poďme sem, je to sympatickejšie,“ ťahá ju on za rukáv opačným smerom. Váha, nechce sa prispôsobiť. Tvrdohlavá, vždy taká bola, ale teraz, má už svoje roky, nebude sa stále len prispôsobovať.

„Vyzleč sa.“ „Prečo mi to robíš? Nekomanduj ma, nie som malá.“ Presne na toto nemá náladu, potrebuje pokoj. Ale on nie, stále čosi má. Má bundu, no a čo, je to jej vec a nechá si ju, naschvál, aby vedel. Nebude vždy po ňom. Nechápe, čosi sa zmenilo, akoby akýsi zlom, v jej správaní určite. Celé tie roky, Hanka sem, Hanka tam, vždy stála pri ňom. Stretnutia, oficiálne recepcie. Potreboval ju, jednoducho manželka. Všetka pozornosť bola jeho, vždy bol na výslní. Obklopený vplyvnými mužmi i spoločnosťou pohľadných dám. Užíval si, vychutnával ich prítomnosť. A kdesi tam bola ona. Videla to, registrovala. Jemu to nevadilo, pre neho bolo všetko v najlepšom poriadku.

„Jedno pivo, prosím,“ obracia sa na mladíka, ktorý sa priblížil k stolu. Zvyšok necháva na neho, nech si vyberie. Je samostatný, vždy aj bol. Káva, tak znie jeho želanie. „Nemala by si.“ Slová adresované jej. Nevzrušuje sa, jeho názor, nech si povie. Aspoň vie, ako sa cítila ona, keď bol on obklopený pozornosťou iných bez toho, aby aspoň trocha myslel aj na ňu. Nech si užije. „Pivo pre dámu a kávička pre pána,“ kladie čašník na stôl objednané. Obrúskom pretrie okraj pohára a štýlovo priloží pery. Pomaličky sŕka. Chutí jej, cíti prílev energie, akoby začala ožívať. Od maličkých dúškov prechádza do vyššieho levelu, už je takmer na dne pohára. Kývne smerom k obsluhe. „Ešte jedno, prosím.“

Už je tu, stojí pred ňou, správne vychladené s parádnou penovou čiapkou. Chutí jej, nevníma nič okrem neho. Závislosť, môžu jej hovoriť. Neprajníci, len oni sa takto vyjadrujú. Ona vie, čo je pre ňu dobré. Nezaujíma ju nič, ani tento smiešny pajác po jej pravici, ktorý má jedinú túžbu. Vziať jej to posledné, čo jej ešte zostalo. Nie, o túto slasť sa nedá pripraviť. Práve naopak, neprítomným pohľadom pozerá po čašníkovi a objednáva si ďalšie.