Denník N

Voľby za voľbami sa valia

A nikto nemôže všetko

Tak už tu máme oficiálne výsledky eurovolieb!“, oznámil hneď od dverí Dobrý vojak Švejk svojej gazdinej, pani Müllerovej, keď sa vrátil z rannej obchôdzky. „Len sa divím, že pán Fico nám ešte neoznámil, že strana SMER vlastne vyhrala aj tieto voľby“, Pani Müllerová neodpovedala, len sa prežehnala v neblahej predtuche. Ráno totiž videla tajného Bretschneidera, ako sa obšmieta okolo ich domu. Robil si poznámky na manžetu a šomral, že sa podieľa na príprave novely Tlačového zákona a má na starosti najmä internet.  Ale nemiešajme sa do vnútorných záležitostí takmer inej krajiny a vráťme sa na rodnú hrudu.

Ako to vyzerá u nás? Ak sa diskutuje o situácii na Slovensku, zvyčajný scenár je zhruba:

  1. Na úvod chválospev akú krásnu krajinu máme – Vysoké Tatry, Slovenský Raj, atď., polo-prítomný diablov advokát si občas tíško dovolí pripomenúť, že rovnako krásne dokážeme túto krajinu aj ničiť – ubúda lesov, ničíme vodné zdroje, miznú nám parky.
  2. Akí dobrí, múdri, pracovití, kultúrni, kreatívni, športu-chtiví atď. ľudia tu žijú (podľa toho, aký titul dané mesto práve má). Áno, určite, aj takíto ľudia tu sú – je ich však kritické množstvo? Podľa správy OECD až 40% pracovných miest v ekonomike SR je ohrozených automatizáciou/robotizáciou (najviac z krajín EÚ), pretože títo pracovníci robia monotónnu, opakujúcu sa prácu. Takže toto tí kreatívci nebudú.
  3. Na to nadväzuje pripomienka našich úspešných firiem. Samozrejme ESET a možno ešte zmienka o lietajúcom aute. Nie sú však na tej svetovej špičke akosi dlho sami? Majú sa tam s kým porozprávať po slovensky?
  4. Nasleduje pár slov o všeobecnom stave našej ekonomiky. Tej sa v súčasnosti ešte ako-tak darí, čo je štatistikou doložený fakt. Ale ani ekonomika doteraz nikdy nerástla večne. Za rohom možno už číha ďalšia kríza. Máme pripravené nejaké rezervy na horšie časy, ako každý dobrý hospodár? Alebo sme už všetko minuli na sociálne balíčky, pretože idú voľby?
  5. Až potom príde pokus o stručnú kritickú analýzu. Tu veľká kreativita nie je potrebná: zdravotníctvo, súdnictvo, vzdelávanie sú dlhodobo v stave rozvratu, kultúra chradne.  Čo majú tieto sektory spoločné? Všetky sú zdanlivo založené na vysokých, vznešených morálnych hodnotách a ideáloch – spravodlivosť, láska k blížnemu svojmu,  snaha pomáhať iným, vznešená túžba vychovávať a vzdelávať mladých, rozvoj duchovných hodnôt národa. Veru tak páni národovci a sociálne cítiaci. Je čas sociálne precitnúť.
  6. Až potom logicky nasleduje konštatovanie, akí nekompetentní, moci bažní, skorumpovaní, titulovaní, ale nevzdelaní sú tí hore. Keď hlúposť narastie nad všetky medze, stane sa neviditeľnou (voľne podľa G.K. Chestertona).

Ak by však to rozdelenie na dobrých, schopných a zlých, všetkého schopných bolo také jednoduché (t.j. schopní dole, neschopní hore), tak je to chyba barmana, ktorý tento kokteil miešal (mal sa lepšie naučiť používať shaker). Chyba je niekde v podstate.

Pozrime sa teda, kto stojí na čele tejto krajiny, resp. na nejakom inom čele. Je smutnou pravdou, že ľudia, ktorí by v civilizovanej krajine nedostali ani vodičský preukaz  na rebrinák, a to ani na ten model s automatickou prevodovkou, by tu chceli viesť štát, stáť na jeho čele, resp. minimálne na čele  nejakého ministerstva a pod. Súdruh Žinčica z kotolne je síce už dávno v dôchodkovom veku, ale musí nadsluhovať, pretože žiadostí na miesta ministrov nestále pribúda. Mimochodom je to jedno z najstabilnejších vysokých politických miest. Na toto prestížne miesto ho vymenovala ešte vláda Lasicu a Satinského.

To v blahej (aj Blahovej) pamäti komunisti boli posadnutí túžbou mať nejakú úlohu, samozrejme „vedúcu“ a stáť na čele všetkého. Boli takí vytrvalí, až si to dali aj do Ústavy (článok 4). Potom to bolo treba po 40-tich rokoch odtiaľ vyberať. To bolo zasa smradu!

To s tým „čelom“ už nedá ani mne pokoj, minule som bol na koncerte a celý čas som uprene sledoval, či tomu, čo hral na violon-čelo na tom „čele“ niečo nevyrastie.

Mimochodom, umelci a kultúra. Zaregistrovali ste, čo to kultúre preboha vyrástlo na čele? Taký malígny novotvar. Čo sa dá urobiť pre záchranu kultúry?

Dávnejší predchodca tej pani bol síce komunista, ale nie až taký zlý básnik. Okrem iného jej spoza opony odkazuje aj toto:

Keď budeš visieť na drôtiku

a nohy sa ti budú knísať v prievane,

pochopíš,

že sú to iba ďalšie kroky do prázdna.

Tak už s tým prestaň, už je po jarmoku

a ty si sa predal ešte za živa.

Bol si vždy oslík, ktorý beží v kufríku,

bol si vždy uzavretý,

bol si na kľúčik.

(M. Válek, Milovanie v husej koži)

Pani na čele kultúry tých krokov do prázdna urobila už naozaj dosť, je na kľúčik aj na diaľkové ovládanie. Stačilo!

A ten jarmok (aj s výpredajom korýt) aj tak už tiež o chvíľu skončí. Akýsi potulný filozof mi kedysi za starých čias pri podobnej príležitosti pošepol: „Všetci majú koryto, len ja mám korýtko rybničné“.  A potuteľne sa pri tom usmieval.

A to nás Henry Kissinger už dlho, ale márne upozorňoval (a to vedel, o čom hovorí): „Moc je najsilnejšie afrodiziakum“. To „tí naši“ nemajú žiadne iné afrodiziakum? A potom, že prečo takto vyzerá demograficky vývoj Slovenska? Asi tomu Kissingerovi nerozumeli. Je totiž pravda, že on to vravel cudzou rečou („Power is the ultimate aphrodisiac”). Rovnako precízne Kissinger stanovil aj diagnózu politikov: podľa neho majú „napuchnuté ego“ ( český prekladateľ použil subtílnejšie spojenie „zbytnělé ego“).

Autor blogu sa už dávnejšie snažil položiť základy novej vednej disciplíny “Ego management“, čiže manažment ega a aspoň tak si získať nehynúcu slávu, ale akademická obec už nemala pochopenie a ušliapala jeho snahu do piesku a prachu, kam sa aj tak nakoniec všetci obrátime.

Ale ešte k tým euro voľbám. Aj vy počujete podvečer to jemné šušťanie? To nie je prvý letný jemný dáždik, ako by sa zdalo na prvé počutie. To sa už zasa začínajú prezliekať kabáty a dávajú si šiť nové outfity. Aplikujú nadobudnuté znalosti z kurzu kreatúrneho písania na vymýšľanie krycieho príbehu, ako trpeli za vlády SMERu. Kto to povedal, že „posledný boj bude medzi smerákmi a bývalými smerákmi“? (Pomôcka: Arthur Koestler, len on to povedal  o komunistoch. Nevadí, DNA sa nemení a afinita k moci zostáva).

Posielame pozdrav košickej frakcii. Síce si dosť prispali, ale čo už, stará pravda hovorí: „Nie je hanba spadnúť, hanba je zostať ležať“. Že už sú takí, čo sa hanbia za to, že sú členmi Smeru? Naozaj? Až teraz? Otázku treba postaviť na nohy a pýtať sa, či sa hanbia právom. Aj za to „právo“, čo tu roky uplatňovali. „Vyhraj voľby a môžeš …“? Niektoré mlyny sú „v správe“ pána Boha a On rozhoduje, ako rýchlo budú mlieť.

Na záver jedna smutná správa „V USA zomrel vo veku 89 rokov atómový fyzik Murray Gell-Mann“, o.i. autor teórie kvarkov (Slováci teóriu kvarkov potom rozpracovali a dokonca doplnili o jedno písmeno, obohatili tak slovenskú gastronómiu aj svetovú vedu.). Gell-Mann bol jeden z najmúdrejších ľudí na svete a podľa autora možno aj  ten najmúdrejší. Nobelovu cenu dostal, keď mal 40 rokov.

A to nikdy nebol ministrom!

Takže teraz nemáme najmúdrejšieho človeka na svete.

Ale pre istotu sa ešte spýtajte na Súmračnej.

 

 

Teraz najčítanejšie