Efekty „turboodpisu“ podľa Zwicka
Po prečítaní blogu makroekonomického experta strany Sieť p. Auxta „Sulíkov ekonomický hejt“ mi nedalo nepozrieť sa bližšie na štúdiu z Harvardu, ktorú p. Auxt cituje pri obhajobe efektov „turboodpisu“. Eric Meinberg Zwick, minuloročný absolvent Harvardu (Meinberg, uvádzaný v blogu ako autor štúdie, je v skutočnosti druhým krstným menom Zwicka), ju nazval „Do Financial Frictions Amplify Fiscal Policy? Evidence from Business Investment Stimulus“.
Štúdia sa nezaoberá „turboodpismi“ – ako je možné sa dozvedieť z abstraktu v jej úvode – ale analyzuje dopady dočasných daňových úľav na investície do strojov a zariadení v cca 120 tisíc spoločnostiach v USA v závislosti od zmien v zrýchlenom odpisovaní, hlavne dlhodobejšieho investičného majetku. Je pravdou, že analýza na empirických dátach zisťuje, že investície v týchto spoločnostiach priemerne rástli 17.3 percenta v rokoch 2001-2004 a 29.5 percenta v rokoch 2008-2009 ako výsledok tzv. bonus depreciation, no pre neskreslenú interpretáciu týchto výsledkov je nutné doplniť ešte dva dôležité faktory:
a) štúdia bola založená na predpoklade prítomnosti tzv. financial frictions, keď správanie sa finančných trhov sa výrazne odchyľuje od bežného stavu, kedy malé a stredné firmy majú prístup k trhovému financovaniu – práve preto autori vybrali obdobia recesie a finančnej krízy v USA – a následkom ich obmedzeného prístupu ku kapitálu spoločnosti oveľa viac diskontovali svoje budúce investičné rozhodnutia, výsledkom čoho boli zmienené výrazné nárasty investícií v analyzovaných obdobiach,
b) bonus depreciation(=možnosť odpísania nového investičného majetku do strojov a zariadení v prvom roku nad rámec existujúcej odpisovej krivky) v USA nikdy nepresiahol výšku 50 percent opravnených nákladov (s výnimkou obdobia 9.septembra 2010 – 31.decembra 2011, kedy bolo možné odpísať 100 percent investície do strojov a zariadení v max. hodnote 500 tisíc USD pre firmy, u ktorých celkové investície neprekročili 2 mil USD). Samozrejme, že celkovo odpisy nikdy nemohli prekročiť výšku 100 percent oprávnených nákladov (ak sa jednalo napr. o zariadenie s päťročným odpisom, tak pri použití bonus depreciation napr. 50 percent a rovnomerného odpisovania mohla firma v prvý rok odpísať 50 + 10 percent celkových investičných nákladov). Od 1. januára 2015 je bonus depreciation zastavené, otázne je, či sa k nemu Kongress ešte vráti, v období, keď ich ekonomika javí známky (alebo aspoň donedávna javila) oživenia.
Aj keď p. Auxt vo svojom blogu hovorí: „Efekt turboodpisu, napríklad podľa štúdie z Harvardu, zvýšil celkové investície od 17-30% (Meinberg 2014).“, je len veľmi ťažké, ak nie úplne nemožné, vo svetle horeuvedeného, použiť túto štúdiu pri argumentácii v prospech uplatnenia 150%, resp. 200%, odpisu investície v súčasnom slovenskom ekonomickom prostredí. Práve naopak, táto štúdia celkom výstižne dokumentuje ortodoxný prístup americkej administratívy v rozpočtovom hospodárení, a to aj v podmienkách jednej z najväčších finančných kríz v dejinách USA.
