Denník N

Ako sa učiť jazyky??? Príhody a skúsenosti mimoňky (-:

Katy pochádza z Peru. Jej tmavé šibalské oči sa vždy na mňa usmejú v momente, keď naša lektorka prejde do vysvetľovania gramatiky.

Imperatív, konjuktív, infinitív, partizip, …… ufff…

A sme doma!

Problém je, že pre istú kategóriu ľudí toto nikdy nebude dobrá metóda na učenie jazyka.

Kinestetici sa nikdy takto jazyk nenaučia…

Ako som už písala v mojom minulom článku, ľudia majú rôzne nastavenia (pozri: https://dennikn.sk/blog/1457649/preco-sa-mnohi-terapeuti-mylia-aky-je-vas-energeticky-stresovy-styl/)  ..

Niekto má nahodený windows, iný microsoft…. musíme si priznať, že máme rôzne programy.

Ľudia kreatívni, ľudia emocionálni, tvorivé duše často neporozumejú nákresom gramatických tabuliek.

Príklad:

Viem predložky s tretím pádom: aus, bei, mit, nach, von, zu…

Viem predložky aj so 4. pádom: durch, für, gegen, …. atď…

A viem aj člen podstatného mena…. der Tisch…

Viem, ktorý pád idem povedať….. ovládam aj pády… mužský, ženský, stredný rod … der, des, dem, den… die, der, der, die.. das, des, dem, das… atď. … napriek tomu rozmýšľam a strávim dosť dlhý čas, kým sa mozog prepne do akejsi automatiky, keď to konečne budem vedieť rozlúštiť na počkanie…

Kým inokedy podľa počutia viem identifikovať celé frázy.  V jednom mám síce deficit, ale v inom naopak excelujem.

Lektorka nechápe. Lenže vtedy, priznám sa, nemám o gramatike ani poňatia… učím sa skrátka „ušami“…. a určité veci nasajem ušami a ostanú v databáze…

Iný príklad: v metre vo Viedni stretávam množstvo ľudí, ktorí sa pozerajú na mapku metra. Jeden vidí hneď kam má ísť a na akú linku prestúpiť.. Ale iný sa pozerá a pozerá, vie aj kde je, ale akosi tam nič nevidí. Tento problém s mapkou som mala od začiatku aj ja. Niekto tam totiž vidí skôr celok ako jednotlivé zastávky. Jednoducho ho rušia farby, grafika, atď.  A tak pozerá a pozerá a nič nevidí. Metro sa hýbe rýchlo a ľudia sú zrazu dezorientovaní.  Detail sa im akosi zlieva do línií, čiarok, farieb, atď… Stretávam množstvo turistov, ale väčšinou ak sú z latinskej Ameriky – fakt je, že na mapke dlho nič nedokážu vidieť….. pretože sú to kinestetici ako vyšití!

Problémom je, ak človek, ktorý nasáva ušami – má lektora, ktorý má matematické digitálne myslenie a orientuje sa v týchto tabuľkách na počkanie. Takýto človek Vás chce naučiť myslieť ako on. Tak smelo vybali „ívy.“.  za pár sekúnd Vas zahltí s konjuktívmi a imperatívmi a inými „ivmi“. A verte mi, že neostane len pri tom…

Začne kresliť šípky a z nich ďalšie šípky a má (vraj) logický výsledok…..

A sme…

Hm… ako to slušne povedať..(-:

Vtedy už len Katy sedí a smeje sa a nič nepovie, len sa na mňa usmeje, že je zase v prdeli a netuší o čom sú tieto ďalšie  „ivy“ a ja jej potvrdím očami a úsmevom spoluúčasť tohto matematického nezmyslu….. že ani ja netuším už, ktorý „ív“ to je. S Katy nepotrebujem komunikovať verbálne. Máme našu neverbálnu komunikáciu, ktorej rozumieme.  Pohľad povie veľa..  nepotrebujeme slová. Ak nastane situácia plná „ívov“ –  vtedy sa už obyčajne obe nepokúšame vôbec písať…. (-:

A je to zase tu! Ná……. Komisch…

„Vá zi net“, .. ako hovoria viedenčania (ich weiß es nicht..) Sme tam.. vo vázinete (-: Zase…

Moment rezignácie…. lektorkine tabuľky a rámčeky, ktoré jej pripadajú logické a jasné sú pre nás ako hotová matematická rovnica. Potrebujeme použitie v praxi. V realite. Už žiadne konektory prosím! (-:

Neskôr Ameli z Francúzska nechápe už vôbec nič. A ja jej neviem vygoogliť, čo znamená konektor vo francúzštine…

Zato pri odposluchu zopakuje veci, ktoré si ani lektorka nevšimla. Potom lektorka púšťa nahrávku ešte raz. Pre istotu… Je to tak! Ameli mala pravdu! Vetu, ktorú pred pol hodinou nevedela, urobí na počkanie…..

Lektorka nechápe… „Ako si to urobila? Aha moment?“, nechápavo na ňu kýva hlavou.

„Počula som to v nahrávke“… , povie Amel a zasmeje sa…

Matematické digitálne myslenie sa stretlo s tonálnym……

Nikdy som sa z kníh nevedela učiť jazyk. Prišlo mi to ako čistá teória…

Až teraz, keď pobývam často vo Viedni som pochopila, prečo sa mnohí ľudia nedokážu naučiť jazyk… skrátka sú to zrejme tonálni alebo kinestetickí  ľudia, ktorí nikdy neporozumejú digitálnemu pragmaticko suchému tabuľkovému mysleniu. Preto výučbu jazyka zabalia skôr ako vôbec začnú. Pretože ich tieto tabuľky a tento suchopárny princíp začne frustrovať a sami pre seba si zostavia záver: „nemám na to talent“. Aký nezmysel!

Ak ste človek, ktorý má rád v živote zmeny, radi riskujete – nikdy neporozumiete matematickému plánovačovi, ktorý má zas deficit niekde inde…  v emóciách, v kreativite, v spontaneite…

Pozor! Nie je však jedno lepšie alebo horšie, iba INÉ. Každé má  svoje úskalia…

Lenže kinestetik a ani tonálny typ takúto nudu vo výučbe neznesie……

Títo ľudia potrebujú hravosť. Základný systém.. ale gramatiku skôr použitú v praxi…. žiadne pojmy ako infinitív, konjuktív….. atď. ….

Odporúčam Vám nahrávať si slovíčka normálne na hlasový záznamník Vašim hlasom. Niekedy si nahrávam celé vety. A s nimi zaspávam.

A zaručene – to čo mám v slovníčku napísané a nahraté v mobile- si potom naozaj pamätám….. uložené do databázy……..

Tonálni ľudia a kinestetici sa učia skôr nasávaním….. sú ako špongia. Tak ako nasávaju emócie a cítia rôzne energie a vibrácie, nasávaju aj informácie..  vedia z prostredia nasať naozaj veľa informácií….  počutie spojené s napísaným…. ideálne!

Každý kinestetik by mal hľadať kinestetickú výučbu. A teda – lektora, ktorý chápe kinestetický či tonálny mod. V opačnom prípade to bude trošku drsnejšia výučba a možno Vás digitálny matematik prevalcuje svojim tabuľkovým myslením, pri ktorom kinestetik vypína mozog bez toho, aby chcel aby sa tak dialo…..

Odjakživa som neznášala tie veľké učebnice .. „hédvejky“… čistá alergia! Tak isto tie veľké hnusné A4 formáty plné cvičení, british. Čo z toho, že urobíte cvičenie na 100%, keď v komunikácii budete používať iba základné minulé časy……..???

A verte mi, nefunguje ani memorovanie……….

Vraj nadrviť sa 100 vetných modelov, aby ste pochopili princíp jazyka prinesie výsledky……

Zabudnite na to!

Mám pocit, že na všetko slúži dnes Callanova metóda. Snáď aj na žehlenie, haha (-:

Niekomu funguje, niekomu nie. Ako všetky zázračné metódy, nie sú pre všetkých. 

Ak to nepoužijete v reálnom živote, tak sa Vám to nezafixuje do mozgu. A každý máme iný mozog. Matematickí digitáli sa budú  učiť inak ako kinestetici … a naopak…..

Vizuáli budú vždy pozerať na grafiku knihy a keď bude tá grafika na prd, odradí ich to a knihu po čase odložia…..

Cestujte a nasávajte..  nadpis na billboarde? Kuknite hneď do slovníka…. mám v mobile 2 aplikácie na slovníky, jeden nemecký druhý anglický slovník a obe sú skvelé.. zažite kultúrne rozdiely, prestaňte sa báť robiť chyby a potom sa na jazyk budete pozerať inak.

Až teraz vo Viedni som pochopila, ako fungujú ľudské mozgy. Každý ma inú koncovku. Iný softvér..

Nenapcháte koncovku Samsungu do jablkového veľmi vizuálneho Apple…. a naopak… Bude to skrátka nekompatibilné…..

Toto platí aj vo vzťahoch. A jediné, čo Vám pomôže – je AKCEPTÁCIA. Hľadajte svoju cestu, ale neodsudzujte druhého, že to nemá tak ako vy. Toto je hlavná chyba vo vzťahoch a aj vo výučbe, celkovo v spoločnosti. Takto vznikajú trenice…

A tak lektor často obviní toho, ktorý sa učí, že by to „mal robiť tak a tak..“ a to isté platí aj vo vzťahoch. Otec často obviňuje syna, .. zasype ho radami  – čo by mohol a hlavne MAL. Matka často v domnienke, že robí to najlepšie – neustále kritizuje  synove a dcérine zvyky. Ale deje sa to samozrejme aj opačne.

My ľudia celkovo radi posudzujeme iných. Chýba ocenenie, pochvala. A často je to obojstranné.

Chýba nám vo vzťahoch prirodzený rešpekt. Chýba nám zmýšľanie typu:

„Si taký/á a takto je to dobre. Takého/takú Ťa mám rád/a.“

To neznamená, že by sa ľudia mali kompletne uspokojiť so svojimi návykmi,..  ale ani to, aby sa kompletne zmenili, lebo ich záujmy nie sú vítané. „Pravda“ bude niekde v strede. Svoje prirodzené nastavenia nezmeníte nikdy. Ak človek má zmysel pre umenie, ťažko z neho bude matematický génius. A opačne…

Lenže my ľudia radi podmieňujeme. Hovoríme síce: „chcem aby si bol/a šťastný/á“, lenže často tomu druhému nedáme dýchať. A podvedome naňho vysielame, ako by sa mal správať.

Tak radi by sme túto bytosť predsa mali na svoj obraz! 

Lenže mohli by sme konečne pochopiť, že každý má iné nastavenie v mozgu. Iné skúsenosti. „Ži a nechaj žiť.“ A prestať s „malibizmom“… Toto je základný problém spoločnosti, školstva a všetkých systémov.

Ak pochopíme rôzne nastavenia mozgu – život sa nám zjednoduší…

Potom nad mnohým iba mávneme rukou s pomyslením, že ľudia fungujú rôzne. Potom nebudeme potrebovať biť sa o pravdu, lebo budeme vedieť, že pre každého je iná. A potom nebudeme potrebovať za každú cenu niekoho presviedčať a rozprávať o svojom svete. Zmiznú mnohé krivdy, hnevy…

Budeme si spokojne užívať tú našu planétu myšlienok, hodnôt, emócií, atď.., ale s vedomím, že svet je bohatý na rôzne iné náhľady a riešenie. A tak je to v poriadku!

A mnohé veci nás prestanú iritovať. Budeme skrátka doma sami v sebe ♡ až vtedy, keď si začneme sľachtiť to svoje nastavenie, ktoré ponúka mnoho darov. A taktiež vtedy, ak prestaneme tie iné nastavenia hodnotiť a posudzovať… A hlavne vtedy, ak prestaneme iných poučovať, ako majú žiť….

Trochu som odbočila od témy, ale jedno s druhým súvisí. Tak ako sa odlišné nastavenia mozgu prejavujú vo výučbe, tak sa prejavujú aj vo vzťahoch…

Ale naspäť k tématike jazykov..

Ak sa Vám dieťa ťažko učí jazyk, má možno nanucovaný spôsob výučby, ktorý mu nesedí….

A čo spraví učiteľ? Začne s „malibizmom“.

„Mal/a by si sa viac učiť. Mal/a by si….“

A čo spraví dieťa? Ak má už alergiu na múdre autority, prestane sa učiť a stratí motivaciu zlepšovať sa… začne možno toho dokonalého pedagóga pomaly a potichúčky nenávidieť….

DELETE!

CANCEL!

STOP!

Každopádne..  bez viedenskej skúsenosti by som nikdy neodhalila svoj jazykový potenciál. V jeden moment som to takmer zabalila….

Prečo?

Lebo som stretávala samých dokonalých matematických, pedagogických – pre mňa však suchopárnych tragédov jazyka…..

A tí ma skoro presvedčili, že sa cudzí jazyk snáď nikdy nenaučím….

Zabili moju motiváciu hneď na začiatku.

Navyše títo pedagogockí matematici poukázali na to, ako by som ja mala pracovať inak a zmeniť svoj prístup. Aká hlúposť!

V Rakúsku som naozaj pochopila, že som žila v ilúzii. A že je vlastne všetko pre mňa možné!

Tieto pedagogické matematické „talenty“ sú  pre mnohých naozaj hotovou tragédiou! Malibisti! (-:

Obávam sa, že títo ľudia sa nevedia kriticky na seba pozrieť. Nechcú sa zlepšovať. Iba učia ako na páse…… a sú radi, že poberajú stabilný plat. That’s all…  Majú však závideniahodné  supernezničiteľné turboego,..  ktoré ich poháňa megaturborýchlosťou…  a vlastne si mnohí nikdy nepripustia, že by čosi mali zmeniť…..

No na druhej strane, oni to inak často ani nevedia…. A tak Vám často neostane nič iné, len hľadať svoju cestu k výučbe jazyka, pokus a omyl Vám napovie.. skúšajte nové veci a zabudnite na „malibizmus“… 

Dnes to už viem….

Viem ako fungujú ľudské mozgy a to aj vďaka Donne Eden, psychologickým nemeckým knihám. Vďaka tomu, že som prekonala strach a zašla za svoje hranice a vyskúšala čosi úplne iné……  a tým vlastne získala kompletne nový pohľad…

A poviem Vám….

Fakt ma to začalo baviť!

Ešte stále robím veľa chýb, mám sa čo učiť. Ale ak viete použiť jazyk ako prostriedok komunikácie, ak si viete prečítať to, čo chcete a dohovoriť sa, vyhrali ste……

Ostatné už len „doladíte“…. ak sa chcete zlepšovať… ak nachádzate motiváciu…

Ak sa chcete učiť jazyk, mali by ste mať jasno v tom, aký ste typ… ako sa učíte…… a potom už len nájsť niekoho, kto učí podobným princípom. Alebo si nájsť systém svoj…….

Želám všetkým veľa zdaru!

Verte mi, dokážete viac ako si myslíte… 

A to Vám hovorím z vlastnej skúsenosti……..

Majce še a trimce še!

♡Večná mimozemšťanka Kity♡

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: