Iránske zákony o nútenom zahaľovaní tvrdo obmedzujú životy žien

A teraz si predstavte, že skôr ako vykročíte zo svojho bytu, musíte si vždy najprv skontrolovať, či máte vlasy dôkladne zakryté šatkou a či vám nevidno ramená alebo nohy.

Azda sa vám to zdá prehnané, ale ak túto kontrolu podceníte, môže to mať pre vás vážne následky. Dobre viete, že akonáhle sa ocitnete na verejnosti, vaše telo a oblečenie sa ocitnú pod drobnohľadom. Budete musieť prejsť stanovišťami „mravnostnej kontroly“, kde štátni činitelia rozhodnú, či spĺňate striktné predpisy ženského obliekania. Ak sa vám ich skúškou prejsť nepodarí, môžu vás zatknúť a v niektorých prípadoch dokonca aj mučiť a odsúdiť na uväznenie alebo bičovanie.

A tak sa každý deň pred odchodom z domu musíte rozhodnúť, do akej miery si trúfate riskovať. Chcete dnes prejaviť svoju slobodomyseľnosť a obliecť si, čo sa vám páči, alebo sa radšej bezpečne vyhnete zatknutiu, útokom a zákazu vstupu na univerzitu či do práce?

Petíciu na podporu iránskej obrankyne práv žien Nasrín Sotúdeovej môžete podpísať TU

Nejde o dystopickú fikciu

Môže to znieť ako dystopická fikcia, ale nie je. Pre milióny žien a dievčat v Iráne je to realita, v ktorej štát drží ženy pod kontrolou prostredníctvom tvrdého dozoru nad ich telami.

Iránske zákony o povinnom zahaľovaní nariaďujú ženám, a dokonca aj dievčatám už od sedem rokov, aby si aj proti svojej vôli zakrývali vlasy šatkou. K tým, ktoré neuposlúchnu, štát pristupuje ako ku páchateľkám trestného činu.

Mravnostná polícia v Iráne sleduje celú ženskú populáciu – až 40 miliónov žien a dievčat. Jej príslušníci jazdia po meste a sú oprávnení zastavovať ženy na kontrolu, pri ktorej striktne posudzujú dĺžku ich nohavíc a kabátov, množstvo mejkapu a tiež to, koľko z vlasov im vytŕča spod šatky.

Ukázať sa na verejnosti bez šatky na hlave je „zločin“, ktorý sa trestá zatknutím, pokutou, väznením aj bičovaním. To všetko si podľa iránskych zákonov ženy zaslúžia za to, keď sa chcú samostatne rozhodovať o tom, čo si oblečú a ako sa upravia.

Dokonca aj tie ženy, ktoré majú na hlave šatku, môžu byť stíhané za nedodržanie zákonov o zahaľovaní – v prípade, že im spod šatky vykĺzne niekoľko prameňov vlasov alebo ak mravnostná polícia usúdi, že majú príliš pestré či priliehavé šaty. Kolujú správy o bezpočte prípadov, keď mravnostná polícia ženy fackala po tvári, bila obuškami či naložila do policajného auta kvôli tomu, ako boli oblečené.

Ale dozor nad ženskými telami sa neobmedzuje iba na štátne úrady. Šikanujúce, diskriminujúce a ponižujúce zákony o povinnom zahaľovaní umožňujú nielen verejným činiteľom, ale aj rôznym „bdelým občanom“ uplatňovať si svoje „právo a povinnosť“ obťažovať ženy na verejnosti a útočiť na ne – s presvedčením, že pomáhajú „udržiavať hodnoty Iránskej islamskej republiky“. V dôsledku toho na dennej báze dochádza k náhodným útokom na ženy a dievčatá, ktoré neznámi muži bijú, striekajú im do tváre slzotvorný sprej, nadávajú im do „kuriev“ a nútia ich, aby si tesnejšie zakryli všetky vlasy.

Odvážne hnutie za ženské práva

V posledných rokoch sa v Iráne rozrastá hnutie proti zákonom o povinnom zahaľovaní. Súčasťou hnutia sú ženy a dievčatá, ktoré sa proti tomuto útlaku odvážne búria rôznymi činmi. Niektoré protestujú tak, že sa mlčky postavia na verejné priestranstvo so šatkou priviazanou na palicu ako zástava. Iné zverejňujú videá, na ktorých kráčajú po ulici s odhalenými vlasmi – čo pre mnohé a mnohých z nás predstavuje úplnú samozrejmosť.

K hnutiu sa pridávajú i muži a rovnako aj ženy, ktoré sa dobrovoľne rozhodli šatku (hidžáb) nosiť – pretože hnutie presadzuje slobodu voľby: právo ženy rozhodnúť sa pre svoje oblečenie bez strachu z obťažovania, násilia, vyhrážok a uväznenia.

Sila tohto hnutia vystrašila iránske úrady natoľko, že proti nemu tvrdo zakročili. Od januára 2018 uväznili už najmenej 44 obrankýň a 4 obrancov ľudských práv. Niekoľko z nich mučili a po nespravodlivých súdnych procesoch odsúdili na odňatie slobody a bičovanie.

Pristupovať k ženám a dievčatám, ktoré odmietajú nosiť hidžáb, ako ku páchateľkám trestných činov, je krajnou formou diskriminácie. Zákony o nútenom zahaľovaní porušujú celý rad práv vrátane práva na rovnosť, práva na súkromie a práva na slobodu vyjadrovania a slobodu vierovyznania. V konečnom dôsledku tieto zákony degradujú ženy a dievčatá, oberajú ich o dôstojnosť a sebaúctu.

Obrankyne a obrancovia ženských práv vo väzení

Medzi mnohé statočné obrankyne ženských práv, ktoré sa vzopreli iránskym zákonom o nútenom zahaľovaní, patrí aj popredná ľudskoprávna právnička Nasrín Sotúdeová. V marci 2019 bola odsúdená na celkový trest 38 a pol roka väzenia a 148 šľahov bičom, potom ako ju uznali za vinnú v dvoch samostatných nespravodlivých súdnych procesoch. Obvinenia proti nej vychádzali z jej právnickej praxe, v rámci ktorej zastupovala ženy, ktoré protestovali proti zákonom o nútenom zahaľovaní – čo iránska justícia vykladá ako „podnecovanie skazenosti a prostitúcie“ –, ďalej z jej vlastného nesúhlasu s núteným zahaľovaním, ako aj z toho, že si sňala šatku vo väzení. Z tohto trestu si musí odsedieť ešte 17 rokov.

Krátko po odsúdení Nasrín Sotúdeovej, v apríli 2019 boli zatknuté Jasmín Arjaniová so svojou matkou Monirou Arabšáhíovou a Modžgan Kešavarzovou za zverejnenie videa, ktoré sa virálne rozšírilo na sociálnych sieťach na Medzinárodný deň žien. Video ich zachytáva pri tom, ako s nepokrytou hlavou vo vagóne teheránskeho metra rozdávajú kvety cestujúcim ženám. „Nadíde deň, keď ženy nebudú nútené zápasiť o svoje práva,“ počuť hlas Moniry Arabšáhíovej, kým Jasmín Arjaniová podáva kvet žene v hidžábe a hovorí jej: „Dúfam, že raz budeme bok po boku kráčať po ulici, ja bez hidžábu a ty bez hidžábu.“ Podľa dostupných informácií kvôli tomuto videu obvinili Jasmín Arjaniovú a Moniru Arabšáhíovú zo „šírenia propagandy proti zriadeniu“ a „podnecovania skazenosti a prostitúcie“.

Vida Movahediová bola za individuálny pokojný protest proti nútenému zahaľovaniu odsúdená na rok odňatia slobody. Vo väzení je od októbra 2018, keď ju zadržali pri tom, ako stála bez hidžábu a s farebnými balónmi v rukách na vrchole veľkej kupoly v strede teheránskeho Námestia revolúcie. Vida Movahediová bola jednou z väzenkýň, na ktorú sa vzťahovala amnestia udelená vo februári 2019 najvyšším iránskym predstaviteľom ajatolláhom Chámeneím pri príležitosti štyridsiateho výročia revolúcie z roku 1979. Napriek tomu ju väzenské úrady neprepustili.

Manžel Nasrín Sotúdeovej Reza Chandan bol zatknutý v septembri 2018 po tom, ako na fejsbúku zverejnil správy o porušovaní ľudských práv v Iráne vrátane prenasledovania žien, ktoré protestovali proti zákonom o nútenom zahaľovaní. V januári 2019 bol spolu s Farhadom Mejsamim odsúdený na odňatie slobody za podporu hnutia za ženské práva – proti nútenému zahaľovaniu. Oboch usvedčili zo „šírenia propagandy proti zriadeniu“ a „zhromažďovania sa a spiknutia s cieľom spáchať zločiny proti národnej bezpečnosti“ a odsúdili ich na šesť rokov väzenia.

Pridajte sa k nám

Kontrola nad telami a životmi žien v Iráne sa neobmedzuje len na ich ošatenie. Ide však o jednu z najviditeľnejších foriem celkového útlaku žien, ktorá navyše podnecuje voči nim násilie.

Z tohto dôvodu Amnesty International upriamuje pozornosť na odvážne činy žien a mužov usilujúcich sa o zrušenie iránskych zákonov o nútenom zahaľovaní a požaduje od iránskych úradov, aby prepustili na slobodu všetky obrankyne a obrancov ženských práv.

Pozývame vás prejaviť a šíriť solidaritu s miliónmi iránskych žien a dievčat, ktoré stále zápasia za svoje práva, aj zdieľaním tohto blogu.

Petíciu na podporu iránskej obrankyne práv žien Nasrín Sotúdeovej môžete podpísať TU