Denník N

Z Bureša Babišom: biopalivá a výklad európskeho práva

Andrej Babiš v týchto dňoch kreatívne vysvetľuje európske zákony. Nerobí tak prvýkrát. Ukážka knihy Z Bureša Babišom.

Andrej Babiš, český vrcholový politik a majiteľ molochu Agrofert, ktorý ovláda chemický a potravinársky biznis v dvoch krajinách, je najväčším konečným beneficientom výhod z toho, že štát prispieva producentom biopalív a zároveň dodáva bionaftu štátnym firmám, často pod vlastnou kontrolou.

Cesta k hegemónii v zelenej nafte bola kľukatá. To, čo ju v súčasnosti završuje, však nasadzuje podozreniam z konfliktu záujmov Babiša korunu.

Finančnú podporu pre biopalivá Česká republika podľa kritikov predĺžiť nemusela. A hlasy z iných členských štátov, či samotného Bruselu tiež pripúšťajú svojrázny výklad európskej smernice zo strany Strakovej akadémie.

Česko sa v roku 2008 zaviazalo k znižovaniu emisií v doprave. Do roku 2020 chcela Európska únia znížiť emisie skleníkových plynov v doprave o 6 percent. Argument českých politikov na podporu biopalív však stál na vratkých nohách.

Väčšina iných členských štátov totiž emisie v doprave znižovala a znižuje podporou automobilov na elektrický pohon, alebo skvapalnený plyn. Samotný Brusel už roky kritizoval príliš vysokú a neprimeranú daňovú zľavu pre biopalivá v Česku, ktorú zaviedla vláda ešte v roku 2010. Podpora mala vypršať v roku 2015, kabinet premiéra Bohuslava Sobotku ju ale predĺžil o ďalších päť rokov.

Česká vláda koncom roka 2015 napriek kritike a nadväzujúcim kontroverziám okolo výrazného konfliktu záujmov Andreja Babiša a ďalších bývalých pracovníkov Agrofertu v štátnych štruktúrach schválila zákon o daňovej podpore biopalív s nepresvedčivým argumentom.

Pokuta z Bruselu?

Na základe tohto zákona došlo od 1. 1. 2016 k zavedeniu, alebo zvýšeniu sadzieb spotrebnej dane u mnohých zložiek biopalív ako napríklad zmesnej motorovej nafty, či metylesterov mastných kyselín. Zmena výšky pomoci je rozdelená na dve obdobia do 30. 6. 2017 a od 1. 7. 2017, pričom v prvom období je podpora navyše znížená o sumu, ktorá má za úlohu spätne kompenzovať neprimeranú podporu poskytovanú v druhom polroku 2015. Zároveň však predlžuje daňovú úľavu pre koncentrovanejších biopalivá.

Minister poľnohospodárstva Českej republiky Marián Jurečka (KDU-ČSL), ktorý síce vystupuje ako bojovník proti Andrejovi Babišovi, ale u významných rozhodnutí stojí za ním, obhajoval zákon aj tým, že Európska únia určila u normy podmienky, podľa ktorých sa niektoré sadzba dane na biopalivá spočiatku od roku 2016 zvýši proti pôvodnému návrhu tak, aby sa vyrovnalo to, že do konca roka 2015 fungovala podpora bez schválenia Bruselom.

Celý rozpor sa však skrýva minimálne v dvoch častiach zákona. Prvou je tá, že na rozdiel od iných biopalív, pre koncentrovanejšie biopalivá, ktoré Agrofert nielen vyrába, ale aj bohato spotrebúva, zostala zachovaná daňová úľava. Babišov holding sa obhajoval tým, že z jeho produkcie biopalív tvoria tie koncentrovanejšie iba okolo desať percent celej kapacity výroby.

Nový zákon však okrem iného zaviazal k nutnému primiešavaniu biopalív do paliva všetkých výrobcov. Pre producentov biopalív tak, aj keby daňová úľava pre vysookobsahové paliva padla, poskytla legislatíva do roku 2020 poistku odbytu.

Zrejme najprincipiálnejším jadrom rozporu je však samotné predĺženie podpory biopalív. Vtedajší minister financií Andrej Babiš opakovane argumentoval, že ak podporu biopalív nepredĺži, dostane vláda od Európskej komisie pokutu. Toto tvrdenie bez analýzy prevzal tiež minister Jurečka, ktorý podporu biopalív presadil.

Podľa kritikov, ale aj iných krajín však finančné zvýhodnenie pre biopalivá Česká republika nemusela prijať. Podmienka Európskej únie jednoducho neexistuje. Ako portálu Biztweet potvrdil úrad vyšetrujúci neoprávnenosť podpory biopalív v Českej republike, Brusel žiadne daňové zľavy na biopalivá nevyžadoval. Naopak vyšetroval, či sú ešte platné zvýhodnenia v súlade so zákonmi. Nižšie sadzby pre biopalivá v niektorých štátoch nezaviedli nikdy. A Brusel to od nich nikdy nevyžadoval.

Z Bureše Babišem viete objednať v eshope, alebo jednoduchým mailom na adrese marketing@biztweet.eu. K dispozícii je aj slovenská verzia Z Bureša Babišom.

„V Slovenskej republike súčasná právna úprava zdaňovania minerálneho oleja (zákon č. 98/2004 Zb. O spotrebnej dani z minerálneho oleja) neobsahuje úpravu, ktorá by daňovo zvýhodňovala pohonné látky (vrátane biopalív alebo nafty) pre poľnohospodárske podniky. Daňové zvýhodnenie na pohonné látky používané poľnohospodárskymi podnikmi sa na Slovensku používalo do 31. 12. 2010. V súčasnosti sa neuvažuje nad opätovným zavedením daňového zvýhodnenia na pohonné látky používané poľnohospodárskymi podnikmi,“ uvádza slovenské ministerstvo financií.
V čase, keď vláda s vicepremiérom Babišom predĺžila platnosť daňového zvýhodnenia a zaviedla nutnosť biopalivá primiešavať, Agrofert navyšuje výrobu týchto hmôt.

Spoločnosť Etanol Energy, ktorá je vlajkovou loďou výroby biopalív v holdingu Agrofert, vyrába bezvodný denaturovaný lieh v obci Vrdy, neďaleko mesta Čáslav. Bioetanol sa využíva ako prísada do automobilového benzínu. Zámerom firmy je podľa dokumentácie z roku 2016 využitie projektovanej kapacity výroby bioetanolu s objemom 57 670 ton ročne. Teda takmer dvojnásobná produkcia oproti dovtedajšiemu stavu.

Podľa colnej správy sa v súčasnosti do obehu uvoľňuje približne 75 tisíc ton bioetanolu. Etanol Energy teda už teraz za podmienok pred projektom vyrába zhruba polovicu českého dopytu. Babišovi v biznise, ktorý rieši zo strany podnikateľa aj regulátora, už nezostalo veľa konkurentov. Jeden z mála – spoločnosť Kratolia Trade, spojená so známym podnikateľom Tomášom Pitrom, totiž v roku 2015 požiadala o insolvenciu.

Dôvodom bola podľa zdôvodnenia v insolvenčnom návrhu razia Finančnej správy, ktorú ovláda Ministerstvo financií pod taktovkou Andreja Babiša. Po zásahu Daňového úradu pre Ústecký kraj boli firme odstavené všetky bankové účty.

Sami o sebe

Hoci firma tvrdila, že o nedoplatku vo výške 88 miliónov korún nevedela, daňový správca žiadal vyrovnať práve tento záväzok. „Dlžník sa tak dostal v dôsledku postupu správcu dane do veľmi zložitej situácie. Zaisťovacie príkazy správcu dane boli vydané na základe ničím nepodložených špekulácií, ich vplyv na dlžníka je však fatálny,“ uvádza člen predstavenstva Kratolie Martin Košťál.

Za zmienku určite stojí, že Pitrova Kratolia bola jediným čekým reálnym konkurentom Agrofertu v dodávkach bionafty pre štátnu Čepro. Zvyšnými dodávateľmi sú spoločnosti Preol, Primagra a Etanol energy, všetky vo vlastníctve holdingu Andreja Babiša. Z päťčlennej dozornej rady ČEPRO navyše Ministerstvo financií dosadzuje štyroch zástupcov štátu.

V roku 2014 navyše Andrej Babiš ako politik v mimoriadnom konflikte záujmov podráždil svojich odporcov tiež ďalším politickým presadzovaním legislatívy, ktorá sa hodí aj jeho podnikateľskej aktivite.

Predseda poslaneckého klubu ANO Jaroslav Faltýnek na februárovú vládu prišiel s návrhom na rokovaní hospodárskeho výboru Snemovne zasadiť sa o opätovnú podporu bioplynu. Podporu, ktorá skončila mesiac predtým, pritom využívajú tiež stanice skupiny Agrofert, v ktorej bol v tom čase Faltýnek predsedom predstavenstva.

Samotný Andrej Babiš priznal konflikt záujmov a sľúbil, že o návrhu nebude hlasovať. Faltýnkovi už presadzovanie návrhu na zavedenie daňových úľav pre podniky, ktoré riadi, neprekážalo.

Návrh, ktorý vzišiel z Babišovho hnutia, naozaj uspel a bol presadený. V roku 2016 jeho oprávnenosť potvrdila aj Európska komisia. Podpora bioplynových elektrární, ktorá ešte počas predošlého dotačného programu pohltila zhruba 20 miliárd korún, tak beží opäť.

Iste to teší Agrofert, ktorý prevádzkuje na 30 bioplyniek. Do sektoru vstúpil holding za najlepšieho dotačného obdobia – v januári 2013, kedy kúpil firmu Farmtec. Bioplynky v roku 2013 získali v rámci rodiny obnoviteľných zdrojov energií štátu titul skokana roka, tak čo sa týka objemu výroby energie, rovnako ako výšky vyčerpania finančnej podpory z verejných peňazí.

Agrofert však účelovosť presadenia dotácií odmieta. ,,Nárast objemu dotácií je v skutočnosti prevažne spôsobený časovou realizáciou investičných dotácií, o ktorých rozhodovali predchádzajúce vlády dávno pred vstupom Andreja Babiša do politiky. V naprostej väčšine prípadov sa jedná o jednorazové dotácie do ekológie, ktoré sú realizované na základe požiadaviek Európskej únie.

Čiastočne je možné príčinu hľadať tiež v náraste počtu poľnohospodárskych firiem v koncerne Agrofert a s tým súvisiacim nárastom objemu prevádzkových dotácií, ktoré sú nárokovateľné, teda rovnaké ako pre všetky ostatné poľnohospodárske firmy v Českej republike, “ reagoval na obvinenia v roku 2015 hovorca Agrofertu Karel Hanzelka.

 

Ukážka knihy Z Bureša Babišom

Tomáš Lemešani, Biztweet

Teraz najčítanejšie