Päť autobusov

Predstavte si spolu so mnou malé námestie v ktorejkoľvek slovenskej dedine. A teraz si predstavte dvadsať ľudí stojacich v rade vedľa seba, za nimi ďalší a ďalší… Spolu dvadsať radov, taký ľudský štvorec. Toľkoto bude asi dospelých utečencov, mužov a žien zo Sýrie a Eritrey, ktorých by malo Slovensko prijať. Nie, to nie sú všetci, prísť by mali aj deti. Tých asi bude menej, len nejakých pätnásť-šestnásť radov. Zle sa to počíta, deti sú neposedné. No ak by všetci títo ľudia, dospelí aj deti, nastúpili do kĺbových autobusov MHD, vošli by sa do piatich.

Päť autobusov plných ľudí, to je vážna vec. Niekde musia bývať, niečo musia jesť a piť, niekto ich musí naučiť reč a miestne zvyky. Deťom treba zabezpečiť školu a pre všetkých lekára a lieky. Na Slovensku máme na to celý úrad. Ak som dobre počítala, Migračný úrad SR má sedem odborov a spravuje štyri zariadenia: záchytný tábor v Humennom, pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, pobytový tábor v Rohovciach a integračné stredisko vo Zvolene. Jeho pracovníci sa zúčastňujú európskych školení, konferencií, sú súčasťou expertných sietí, organizujú oslavy Svetového dňa utečencov. Jednoducho profesionáli.

Tento náš migračný úrad patrí pod ministerstvo vnútra. Preto som čakala, že práve minister vnútra Kaliňák bude ten, ktorý do diskusie o návrhu na presídlenie utečencov z Talianska a Grécka vnesie racionálny tón, aby neutralizoval rastúcu paniku a predišiel rasistickým náladám. Vysvetlí občanom, že Lisabonská zmluva obsahuje nielen mechanizmus na rozdeľovanie eurofondov, ale aj postup pri riešení kritického náporu migrantov. Že migrant, utečenec a azylant sú tri rôzne pojmy. Že navrhované presídlenie ľudí v tých piatich autobusoch je jednorázové opatrenie, ktoré má pomôcť Taliansku a Grécku a netýka sa tých migrantov, ktorí sa už po zaregistrovaní rozptýlili po celej Európe. Že zároveň s týmto opatrením sú na stole návrhy, ktoré by mali takýmto situáciám v budúcnosti zabrániť. Čakala som, že minister vnútra pokojným hlasom ubezpečí občanov o tom, že experti, ktorých roky platia zo svojich daní, sa už teraz pripravujú na príjazd tých piatich autobusov a v zrýchlenom režime obstarávajú všetky potrebné služby. Dokonca som hľadala v novinách nejakú tabuľku s nákladmi, z ktorej by bolo na prvý pohľad jasné, koľko to bude stáť, čo z toho sa zaplatí zo štátneho a čo z európskeho rozpočtu.

Nič také sa však nestalo. Namiesto toho minister vnútra aj jeho šéf, predseda vlády, omieľajú stále dokola všeobecné mantry, ktoré nielen že nemajú oporu vo faktoch, oni ich úplne ignorujú. A väčšina médií ich nekriticky šíri ďalej.

Preto som sa rozhodla, že už nebudem ďalej čakať a listom požiadam ministra vnútra Róberta Kaliňáka o konkrétne informácie o tom, či a ako sme pripravení na príchod utečencov, kde vidí on a úrad, ktorý vedie, najväčšie problémy a ako ich chce riešiť. Budem sa tiež pýtať na doterajšie výsledky v integrácií utečencov na Slovensku, na úspechy aj neúspechy v tejto oblasti, na to, či existuje schválená metodika a postupy a ako sa dodržiavajú. Pretože za TOTO si ľudia platia aparát štátu.