Bude mať Bratislava Námestie Nežnej revolúcie?

Vo štvrtok 16. mája predstavili primátor Bratislavy a šéf Aliancie Stará tržnica návrh takzvaných Quick Wins – rýchlych opatrení na úpravu priestoru dvoch námestí – SNP a Kamenného. Časť úprav bude uskutočnená už v lete tohto roku.

Je príjemné vidieť mladého primátora, ktorý realizačnú fázu zmien uvádza slovami: „téma verejných priestorov je mi extrémne blízka, mentálne a architektonicky som v tom doma“. Pod projektom Živého námestia vidí sprístupnenie verejných priestorov mesta ľuďom a premenu ich funkcií i estetickej kvality na svetovú úroveň.

Projekt má svoju webovú stránku tu, osobnú prezentáciu primátora a šéfa projektu priamo na tvári miesta si môžete pozrieť tu.

Možno sa tento počin zapíše do dejín námestia. V projekte Živé námestie, sú ako historické a architektonické míľniky 20. storočia uvedené tri: výstavba Manderlovho domu a ďalších troch funkcionalistických budov v 30. rokoch; umiestnenie sochy J. V. Stalina v roku 1949 a výstavba obchodného domu PRIOR v rokoch 1964-1968.

Len okrajovo zmieňujú posledný zásah do Námestia SNP, ktorým bolo vytvorenie takzvaného „obradiska“, teda obradného, či pietneho miesta na pamiatku SNP, tvoreného stupňovitými prekážkami okolo sôch partizána a dvoch žien. Kamenné stupne, zákaz vstupu na zeleň, zákaz zhromažďovania, a to všetko strážené večnými ohňami troch obrovských plynových pochodní, ktoré tam až do roku 1989 plápolali – boli typickým jazykom totalitnej ideológie, ktorým si komunisti, tak ako celý odkaz SNP, podmanili i priestor námestia.

Pamätník je dielom dvorného sochára komunistickej strany Jána Kulicha a architekta Dušana Kuzmu a bol postavený k 30. výročiu SNP v roku 1974. Partizán, centrálna socha vysoká skoro päť metrov, má, ako správny symbol robotníckeho triedy, ruky dlhšie ako nohy a drží v nich sovietsky samopal. V časoch najhlbšej normalizácie tak Nám. SNP získalo „architektúru“, ktorá účinne bránila zhromažďovaniu Bratislavčanov. Ako ďalšie v poradí, bolo takto „vyriešené“ v roku 1980 vtedajšie Nám. K. Gottwalda, dnes Nám. Slobody.

Od roku 1461 po dnešok malo Námestie SNP desať rôznych názvov. V 20. storočí to boli Vásártér (Tržné námestie, do roku 1910), potom Tyúk-piac, II.Vilmos császár tér; od roku 1921 Námestie Republiky, od roku 1939 Hlinkovo námestie, od roku 1945 Stalinovo námestie a konečne od roku 1961 Námestie SNP.

Vráťme sa však k projektu Živého námestia. Zhodou okolnosti jeho realizácia začína v roku 30. výročia Nežnej revolúcie – udalostí po 17. novembri 1989, ktoré viedli k odstráneniu komunistického režimu v Československu. V projekte sa tieto dejiny nespomínajú ani jedinou vetou.

Zaznamenávanie historickej pamäti do verejných priestorov, žiaľ, nie je silnou stránkou nášho mesta. Štyrmi, pre Slovensko najvýznamnejšími historickými udalosťami, sú: vznik Republiky Československej (1918); Slovenské národné povstanie (1944); Nežná revolúcia (1989) a ustanovenie Slovenskej republiky (1993). Z nich si v Bratislave pripomíname len SNP, zato hneď dvakrát: námestím SNP a mostom SNP.

Návrh pomenovať námestie po udalostiach, ktoré sa pred 30 rokmi stali na jeho dlažbe, vyvolal medzi ľuďmi v mojom okolí rôzne reakcie. Som presvedčený, že je oprávnený a nemal by zostať tabu. Veď niet autentickejšieho miesta na Slovensku, ktoré by tento názov malo niesť. Niet významnejšej udalosti v živote žijúcich generácií, ktoré by sme si v centre hlavného mesta mali uctiť. Niet vhodnejšieho roku, ako je tento, aby sme k tomu nabrali odvahu.

Príloha: Návrh a zdôvodnenie.           

Vážený pán primátor hlavného mesta SR Bratislavy

Dovoľujem si Vám touto cestou predložiť Návrh na premenovanie Námestia SNP na Námestie Nežnej revolúcie.

So spolupredkladateľmi sme si vedomí, že v tejto veci môžu panovať vo verejnosti i medzi členmi mestského zastupiteľstva rôzne názory. Dúfame, že našim návrhom prispejeme k otvorenej a vecnej diskusii.

Bratislava 14.3. 2019 a 2. 5. 2019

Juraj Flamik

Návrh na premenovanie súčasného Námestia Slovenského národného povstania na Námestie Nežnej revolúcie

Zdôvodnenie návrhu:

Historické dôvody k zmene názvu

Nežnú revolúciu dnes chápeme ako obdobie, vedúce k pádu komunistického režimu od 17. novembra do 29. decembra roku 1989, tj. do zvolenia Václava Havla za prezidenta vtedajšej ČSSR. Prívlastok „nežná“ si odstránenie totalitného komunistického režimu na celom svete vyslúžilo vďaka nenásilnej forme prevzatia vedenia štátu. Nežná revolúcia zahrnuje dni, v ktorých sa predstaviteľom demokratických iniciatív, predovšetkým študentom, hercom, umelcom a občianskym skupinám, neskôr reprezentovaných predovšetkým Občianskym fórom v Česku a Verejnosťou proti násiliu na Slovensku, podarilo zrušiť neobmedzenú vládu Komunistickej strany, zmeniť zloženie zákonodarných zborov, vlády a postupne všetkých štátnych a komunálnych orgánov a pripraviť prvé slobodné voľby v júni 1990.

Súčasná historiografia i živá pamäť spoločnosti sa zhodujú v tom, že Nežná revolúcia je pre Slovensko jednou z najvýznamnejších udalostí dejín 20. storočia. Práve v priestore súčasného Nám. SNP v Bratislave sa konali demonštračné mítingy občanov, ktoré definitívne zabránili  totalitnej moci zvrátiť revolučné udalosti a udržať komunistický režim. Rovnaké mítingy sa konali vo všetkých väčších mestách Slovenska, ale udalosti na bratislavskom námestí boli kľúčové a námestie sa navždy stalo symbolom nástupu slovenskej spoločnosti na cestu ku slobode a demokracii.

17. november je štátnym sviatkom, ale v meste ho pripomína len jediná tabuľa. Mesto ju dalo osadiť v roku 2006 na 17. výročie na Námestí SNP, medzi nemocnicou a Kostolom Milosrdných bratov. Je na nej nápis: Len ten, kto si slobodu vybojoval, je jej hoden. Na tomto mieste sme sa v novembri 1989 rozhodli vziať zodpovednosť za budúcnosť do svojich rúk. Rozhodli sme sa skoncovať s komunizmom a nastoliť slobodu a demokraciu. Iniciátormi osadenia tabule boli protagonisti revolúcie, páni František Mikloško a Peter Zajac, autorom je Samuel Jablonka.

V roku 2019 uplynie 30 rokov od Nežnej revolúcie. V Bratislave doposiaľ nie je žiadne verejné priestranstvo, ktoré by názvom pripomínalo udalosti z novembra 1989.

Z uvedených dôvodov navrhujeme zmenu názvu námestia na Námestie Nežnej revolúcie, ako vyjadrenie úcty k tejto historickej udalosti, vďaky ľuďom, ktorí stáli na revolučných námestiach a tribúnach a ako povinnosť našej generácie, odovzdať posolstvo Nežnej revolúcie generáciám budúcim.  

Súlad s právnou úpravou

Návrh predkladáme v súlade s § 2b Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a podľa § 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovaní stavieb

v znení neskorších predpisov.

V zmysle § 2b, odstavca (3) uvedeného zákona: Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa určujú s prihliadnutím na históriu obce, na významné nežijúce osobnosti, na veci a pod. Neprípustné sú názvy po žijúcich osobách, názvy dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a názvy nepriliehavé vzhľadom na históriu obce.

V súlade so znením zákona chceme zdôrazniť:

• Zákon priamo určuje nutný súlad s históriou mesta a vylučuje názvy nepriliehavé vzhľadom k histórii mesta. V tomto zmysle považujeme zmenu názvu na Nám. Nežnej revolúcie za nespochybniteľne oprávnené.
• Vylučuje názvy duplicitné, čo sa v Bratislave vzťahuje na duplicitu v názvoch Námestie Slovenského národného povstania a Most Slovenského národného povstania, otvorený v roku 1972. V roku 1993 bol premenovaný na Nový most, ale z iniciatívy poslancov mestskej časti Staré mesto, mu bol pôvodný názov v roku 2013 vrátený. Zavedenie duplicity kritizoval aj niekdajší predseda názvoslovnej komisie magistrátu, archeológ Štefan Holčík. I v zmysle uvedeného ustanovenia je návrh na zmenu názvu oprávnený a dokonca narovnáva súčasný nesúlad s dikciou zákona.

Za legislatívne prekážky je možné považovať predovšetkým dve: vyhlásenie súsošia (ľudovo označovaného ako „rozhádaná rodina“) za národnú kultúrnu pamiatku, ktoré stihli komunisti ešte pred rokom 1989. Druhou prekážkou je štatút pietneho miesta a vojnového hrobu, ktorý sa vzťahuje i na  Pamätník SNP napriek tomu, že tam žiadny vojak pochovaný nie je. Veríme, že sa oba problémy podarí vyriešiť.

Poznámky

K súladu so zámerom premeny Kamenného námestia a Námestia SNP

Návrh na zmenu názvu námestia iste prispeje i k duchu plánovaných zmien, ako ich v súčasnej dobe poznáme z projektu Živé námestie, z plánov prezentovaných v rámci Plánu Bratislava, spracovaného Teamom Vallo a z podmienok pripravovanej architektonickej súťaže na  budúcu podobu Kamenného námestia a Námestia SNP.

Plne sa teda stotožňujeme s plánom na zjednotenie a revitalizáciu Námestia SNP a Kamenného námestia, s uprednostnením chodcov, celoročným a sezónnym sedením, obmedzením parkovania áut a reguláciou dopravy, sociálnou kontrolou, či lokálnou správou.

K symbolom Slovenského národného povstania v Bratislave

Zdôrazňujeme, že zmenu názvu v žiadnom prípade nechápeme ako pomeriavanie dejinného významu dvoch historických udalostí Slovenska, Slovenského národného povstania a Nežnej revolúcie. Sme si plne vedomí, že pamiatka SNP a symboly, ktoré nám pripomínajú povstanie Slovenskej armády a ľudí proti fašizmu v roku 1944, sú rovnako významné. Očakávame preto, že zmena názvu námestia vyvolá aj diskusiu o novom dôstojnom umiestnení či vytvorení pamätníka SNP v našom meste.

Dovoľujeme si však pripomenúť, že pamätník SNP od akad. sochára Jána Kulicha a priestorové riešenie Ing.arch Dušana Kuzmu, boli na súčasnom mieste realizované v roku 1974. V dobovom kontexte to znamená, že šlo o dobu najhlbšej „normalizácie“, nastolenej komunistickou totalitou na potlačenie odporu československej verejnosti proti okupácii vojskami Varšavskej zmluvy od augusta 1968. Bronzové sochy žien a partizána s výškou 360 až 483 cm, boli inštalované komunistickou stranou aj z ideologických dôvodov a ako opatrenie, ktoré malo zabrániť voľnému zhromažďovaniu sa občanov.

Považujeme preto za výzvu našej prítomnosti, vyjadriť sa k odkazu SNP aktuálnym spôsobom.

K iným chýbajúcim názvom mestských priestranstiev v Bratislave

 Pre úplnosť pripomíname, že zo štyroch najvýznamnejších historických udalostí 20. storočia, za ktoré sú všeobecne považované: vznik Československej republiky (1918), Slovenské národné povstanie (1944), Nežná revolúcia (1989) a vznik Slovenskej republiky (1993), má  svoj mestský priestor len Slovenské národné povstanie a to hneď dvakrát. Podobne, ako bol názov Mierové námestie, teda názov bez priamej súvislosti k slovenskej histórii, zmenený na Hodžovo námestie, mohli by sme uvažovať v prospech uvedených štyroch historických míľnikov Slovenska aj o premenovaní napríklad Kamenného námestia a Námestia slobody.