Denník N

Prínosy praxe nie sú automatické

Kvalitatívne aj kvantitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že prax môže mať pre študentov viacero prínosov. Prínosy praxe vnímali častejšie študenti, ktorí prax absolvovali, aj keď nebola povinnou súčasťou ich štúdia. Ak však študenti neboli na prax dobre pripravení, nebola dostatočne dlhá alebo na nej vykonávali neodborné činnosti, považovali ju za neužitočnú. Kvalitu praxe podľa študentov znižovala aj jej nedostatočná reflexia.

Skúsenosť študentov s praxou ovplyvňuje vnímanie prínosu ich štúdia
Z výsledkov online dotazníkového prieskumu To dá rozum vyplynulo, že polovica respondentov z radov študentov a študentiek na prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia už absolvovala prax. Ďalšia pätina (21,1 %) v prieskume indikovala, že ju absolvuje až v neskorších fázach štúdia. Skúsenosť s praxou ovplyvňovala ich vnímanie kvality štúdia. Tí, ktorí už prax absolvovali označovali častejšie ako študenti bez praxe, že štúdium na vysokej škole ich rozvíja v takých oblastiach ako prezentačné schopnosti (46,9 % vs. 37,6 % respondentov), schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory (41,3 % vs. 37,3 %) či pracovať v skupine (35,3 % vs. 29,1 %). Analýza dát To dá rozum tiež ukázala, že respondenti a respondentky s absolvovanou praxou sa cítili pripravenejší pre trh práce a boli kritickejší pri hodnotení aktuálnosti ich štúdia, učiteľov, či pri odporúčaní svojho študijného programu ako ostatní respondenti.

Nepovinná prax je z pohľadu študentov prínosnejšia ako povinná
Analýza kvantitatívnych dát To dá rozum ukázala rozdiely v hodnotení prínosov povinnej a nepovinnej praxe študentmi a študentkami zapojenými do dotazníkového prieskumu. Povinnú prax absolvovali štyri pätiny (82,4 %) respondentov, ktorí už absolvovali nejaký typ praxe počas štúdia. Zvyšná pätina (17,6 %) absolvovala prax aj v prípade, že nebola povinnou súčasťou štúdia. Pod povinnou praxou sa rozumie odborná prax, ktorú študenti počas štúdia absolvujú ako jednu z podmienok ukončenia štúdia. Nepovinnú prax si študenti môžu pri rozvrhnutí svojho učebného plánu navoliť dobrovoľne, jej absolvovanie ako súčasť štúdia sa však nevyžaduje. Ako je možné vidieť v tabuľke 1, respondenti prieskumu, ktorí absolvovali nepovinnú prax vnímali jej prínosy viac ako ich kolegovia, ktorí prax absolvovali ako povinnú súčasť štúdia. Najväčšie rozdiely sa ukázali v nasledujúcich položkách: zníženie obavy zo vstupu na trh práce, ponuka ďalšej spolupráce, nové kontakty, získanie všeobecných pracovných návykov a všeobecné zručnosti. Pri týchto položkách dosahoval podiel odpovedí študentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax až dvojnásobok podielu študentov s absolvovanou povinnou praxou.

Tabuľka 1: Prínosy povinnej a nepovinnej praxe očami študentov

Výrazné rozdiely vo vnímaní toho, čo študentom priniesla prax medzi tými, ktorí ju mali ako povinnú súčasť štúdia a tými, ktorí ju absolvovali aj keď nebola povinná, môžu mať viacero vysvetlení. Jedným z nich je, že častejšie označovanie prínosov praxe zo strany respondentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax, môže byť dôsledkom ich väčšej aktivity a motivovanosti zúčastniť sa praxe, napriek tomu, že od nich nebola vyžadovaná. Ďalšie z vysvetlení však môže tkvieť v nedôslednom vyhodnocovaní povinnej praxe. Vyjadrenia študentov a študentiek počas skupinových rozhovorov poukazovali, že na to, aby bola prax uznaná stačí mnohokrát iba potvrdenie o jej absolvovaní. V prípade, že študent nemá motiváciu absolvovať prax a chce si uľahčiť cestu, potvrdenie o jej absolvovaní si dokáže vybaviť aj bez toho, aby reálne prebehla. O praxi “typ pečiatka”, ako ju nazval jeden z účastníkov skupinových rozhovorov, hovorili viacerí študenti a študentky: “Pri tej praxi, nebudem vám klamať…[…] ich iba tá pečiatka zaujíma. Nič iné. Jeden človek to má na starosti, tomu sa odnesú opečiatkované papiere, ten si spraví škrt a väčšina ľudí to potom rieši tak, že stážuje niekde týždeň doma na obecnom úrade a má vybavenú prax.”

Prax študentom prináša lepšie pochopenie vedomostí, nové zručnosti i ponuky na ďalšiu spoluprácu
Kvalitná prax v rámci štúdia môže študentom a študentkám priniesť viacero výhod. Odhliadnuc od toho, či išlo o povinnú alebo nepovinnú prax, medzi často spomínanými prínosmi praxe počas individuálnych a skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi a VŠ učiteľmi patrila možnosť získať ponuku na ďalšiu spoluprácu s poskytovateľom praxe. Túto možnosť v dotazníkovom prieskume To dá rozum označila pätina všetkých respondentov, no až viac ako dve pätiny respondentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax (pozri tabuľku 1). Okrem potenciálnych pracovných príležitostí študentom absolvovanie praxe podľa jedného z interviewovaných prodekanov pomáha získať tiež lepší rozhľad o tom, ako veci fungujú v praxi a čo všetko z toho, čo sa počas štúdia na VŠ naučili, dokážu pri výkone práce aj použiť. “Možnosť tej stáže im veľmi pomôže a veľmi sa im to páči. Máme študentov, ktorí sa aj zamestnali tam, kde stážovali. A potom zase majú možnosť zistiť, ako to beží v tej realite. Lebo pri tých pohovoroch, samozrejme, to je všetko také ideálne, ale ten človek musí zapadnúť do reálneho kolektívu. Zistia aj aká je miera tých platov a také veci. Vlastne až tam sa ukáže, že čo z toho veľkého množstva informácií, ktoré dostali, budú musieť používať.” Pre dve pätiny vysokoškolákov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, absolvovanie praxe znamenalo lepšie pochopenie teoretických vedomostí. Polovicu viedlo tiež k nadobudnutiu lepších odborných znalostí a zručností.

Z vyjadrení zamestnávateľov v rámci individuálnych rozhovorov vyplynulo, že prax, podľa ich názoru, študentom dáva cenné skúsenosti a pomáha rozvíjať ich osobnosť. Jeden zo špecialistov na ľudské zdroje pomenoval rozdiely medzi študentmi s praktickou skúsenosťou a bez praxe nasledovne: “Tam už vidno u toho človeka, že je praktickejší, inak reaguje, inak sa s ním rozpráva o veciach, napríklad o tom, čo bude robiť. Úplne inak to chápe, ako človek, ktorý má len teoretické skúsenosti a nedokáže si ešte úplne predstaviť, ako to funguje v praxi. Takže určite tie nejaké návyky. Potom aj nejaké sociálne zručnosti, určite sú odlišné, hej? Komunikácia, prezentácia a tak ďalej sú iné, ako u človeka, ktorý v podstate len sedí v škole a študuje.” Pozitívny dopad praxe na rozvoj generických zručností vnímala aj časť vysokoškolákov zapojených do dotazníkového prieskumu. Približne štvrtina v prieskume uviedla, že prax im priniesla nadobudnutie všeobecných pracovných návykov a zručností (pozri tabuľku 1).

Podľa vyjadrení učiteľov a študentov v skupinových rozhovoroch by prax počas štúdia mala byť príležitosťou pre študentov oboznámiť sa s aktuálnymi trendmi a potrebami praxe a odskúšať si praktické zručnosti v bezpečnom prostredí. Túto možnosť prax poskytla takmer polovici študentov zapojených do dotazníkového prieskumu. Zároveň, ak výučba, ktorá prebieha v prostredí VŠ nie je prepájaná s praxou, absolvovanie odbornej praxe môže byť jednou z mála možností ako sa študenti môžu presvedčiť o tom, či je práca v odbore, ktorý študujú skutočne to, čo chcú, resp. čo ich bude baviť. Ujasniť si, čo chcú v pracovnom živote robiť prax podľa odpovedí z dotazníka pomohla viac ako tretine študentov. U mierne väčšieho podielu respondentov viedla tiež k poznaniu vlastných kvalít a nedostatkov (pozri tabuľku 1). Spoločne s prípadnou ponukou na budúcu spoluprácu môžu aj tieto aspekty praxe prispievať k znižovaniu obáv študentov zo vstupu na trh práce. Tento prínos absolvovania praxe v dotazníku označila viac ako štvrtina respondentov.

Kvalitu a zmysluplnosť praxe so študentmi často nikto nevyhodnocuje
Študenti vnímajú negatívne, pokiaľ nie sú na prax dostatočne vopred pripravení, pokiaľ pred a počas praxe nemajú podporu vyučujúcich a tiež, ak po praxi nedochádza k reflexii. Nepríjemný pocit z praxe si práve kvôli slabej didaktickej príprave odniesla účastníčka jedného zo skupinových rozhovorov študujúca učiteľstvo. Prax ukázala, že štúdium ju na povolanie učiteľky nepripravuje dostatočne. “Čo mi chýba alebo čo by som prijala od školy, tak možno takú väčšiu pripravenosť na prax. Napríklad, teraz nás poslali učiť po tom, ako sme mali jeden semester didaktiky a to bola iba všeobecná didaktika, to nebola odborová. A prišli sme do tej školy a teraz všetci v očakávaní, nejaké nové metódy, však vy ste z univerzity, tam sa to učíte. Tak hovoríme, no, ale až tak veľa sme toho nemali. Takže to bolo také topenie sa vo vode, že sami sme si museli vyhľadávať alebo čo nám naši vedúci buď zo školy, ale aj tam tí učitelia, niečo poradili alebo tak.” Viacerí účastníci skupinových rozhovorov uvádzali, že prínosy praxe sú limitované aj v prípadoch, keď na jej priebeh a výstupy nedostávajú komplexnejšiu spätnú väzbu.

Na nedostatočnú reflexiu priebehu a prínosov praxe s niekým z pedagogického zboru po jej absolvovaní poukázal ďalší zo študentov: “Zodpovedný človek z tej organizácie [v ktorej študent absolvoval prax – pozn. autora] potom komunikuje so šéfom katedry, napíše, že som tam bol a nejaký krátky odstavec, že ako bol spokojný. Študent, čo tam praxoval, si môže vypýtať nejaké odporúčacie listy. Napríklad do ďalšieho zamestnania, že bol som tam a takto boli so mnou spokojní. Ale že by som diskutoval s nejakým študijným poradcom o tom, že čo som sa tam naučil alebo čo mi to dalo, to nie.” Jedným z problémov, ktorý limituje možnosti učiteľov realizovať dôslednejšiu prípravu obsahového zamerania praxe, ako aj jej vyhodnocovania so študentmi, je množstvo iných úloh spojených s administratívou a vedeckou činnosťou, ktoré musia v rámci pozície vysokoškolského učiteľa spĺňať. Zároveň za kvalitné vedenie študentov nie sú špeciálne odmeňovaní. Učitelia tak nie sú školou priamo motivovaní pracovať na zlepšovaní vzdelávacieho procesu.

Záver
Prax môže mať viaceré pozitívne dopady, jej prínosy však nie sú automatické. Skúsenosti študentov a študentiek sú rôzne. Prax prináša viac, ak je dobrovoľná, zmysluplná, dobre pripravená a jej náplň a priebeh následne po jej ukončení aj dôkladne reflektované. Takáto prax môže potom okrem skvalitnenia štúdia a prípravy na prácu pomôcť aj k celkovému osobnostnému zreniu absolventov, a to najmä v oblasti sebapoznávania a tvorby životných cieľov. Inými slovami, kvalitná prax v rámci štúdia môže prispieť k celostnému rozvoju osobnosti učiacich sa.

 

Stanislav Lukáč

analytik projektu To dá rozum

 

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

 

Zdroje:

[1] GANDŽALOVÁ K., KAHANCOVÁ M., KOSTOLNÝ J., VYSKOČÁNIOVÁ A. Štúdia o skúsenostiach zamestnávateľov so zamestnávaním vysokokvalifikovaných a nízko/strednekvalifikovaných absolventov na slovenskom trhu práce. Bratislava: MESA10 a Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI), 2018.

Informácie o prieskume:
Dotazníky, z ktorých sú použité dáta, boli vytvorené na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až decembri 2017 s rôznymi aktérmi školstva (študenti VŠ na Slovensku, slovenskí študenti na VŠ v zahraničí, vysokoškolskí učitelia a pod.). Dotazníkový prieskum medzi študentmi 1. a 2.stupňa VŠ štúdia na Slovensku prebehol v máji – júni 2018 na vzorke 3835 respondentov. V rovnakom čase na vzorke 1404 respondentov prebiehal aj dotazníkový prieskum medzi slovenskými vysokoškolákmi v zahraničí. Do dotazníkového prieskumu sa počas tohto obdobia zapojilo aj 614 študentov doktorandského štúdia a 852 učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov z vysokých škôl na Slovensku. Svojím rozsahom ide o jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/