Ako ďalej s marihuanou?

Medzinárodné zákony považujú dodávanie drog na nemedicínske účely za trestné, hoci v Holandsku existuje dobre známa výnimka. Je to však anomália aj v samotnom Holandsku, pretože marihuana tam napriek populárnym predstavám nie je legálnou, ale ilegálnou látkou. Tento systém je v Holandsku už od sedemdesiatych rokov.

Medicínska marihuana bola v Kalifornii legalizovaná v roku 1996. Potom sa vlny dekriminalizácie marihuany prehnali aj Európou. V USA paralelne prebiehalo akési demedicinalizovanie užívania marihuany, keďže bolesť – proti ktorej sa mala užívať – je ťažko verifikovateľným a objektivizovateľným stavom a tento druh prístupu verejnosti k marihuane bol vyslovene formálny. Keď už bola v roku 2012 medicínska marihuana k dispozícii v osemnástich štátoch USA, v štáte Colorado a Washington sa schválilo aj rekreačné užívanie tejto drogy, čo sa odvtedy týka stále väčšieho počtu štátov.

Dekriminalizácia verzus legalizácia

V nadpise odseku som vlastne nemusel uviesť „verzus“, pretože tieto dve koncepcie nestoja proti sebe. Dekriminalizácia znamená, že to, čo bolo predtým trestným činom, už nebude súdne trestané a trestateľné. Za prechovávanie určitého množstva marihuany by v tomto prípade nehrozil žiadny trest. Neznamená to, že by nešlo o nedovolené správanie, ale nebolo by už kriminalizované. Ako príklad sa zvykne uvádzať parkovanie. Nie je povolené v určitých častiach mesta parkovať bez parkovacieho lístka alebo v nich vôbec parkovať, ale nevhodné parkovanie nie je trestným činom. Legalizácia znamená, že by zo zákona nebolo možné trestať ani užívanie, ani prechovávanie marihuany. Inak povedané, užívanie a prechovávanie marihuany by nebolo zákonom zakázané, ale povolené. Depenalizácia znamená, že hoci je istá činnosť rozpoznaná ako trestná a zakázaná, nemusí byť trestaná. Trestne stíhané prípady môžu byť vďaka depenalizácii uzavreté alebo môže súd rozhodnúť, že v prípade tohto trestného činu nie je jeho trestanie vo verejnom záujme.

Aj v prípade legalizácie je zvyčajne zásobovanie, dodávanie a predávanie drogy regulované. Ide o reguláciu určenú zákonom. Legalizovanie drogy teda ešte neznamená, že nie je regulovaná. Napríklad predávať alkoholické a tabakové výrobky je možné iba osobám starším ako 18 rokov. Vyšším krokom je už len voľný trh (free market), ktorý sa týka napríklad kávy a energetických nápojov, ktoré majú tiež isté psychoaktívne účinky.

Deliacou čiarou medzi zakázanou a dovolenou činnosťou je práve legalizácia. Formy legálne dostupnej marihuany by mohli byť regulované alebo by mohlo ísť o voľný trh, s čím však, pokiaľ viem, doteraz nesúhlasila žiadna legislatíva.

Situácia v Európe

Všetky členské štáty považujú držanie marihuany na vlastnú potrebu (for personal use) za nedovolené, ale viac ako tretina z nich netrestá takéto menej závažné trestné činy (minor offences) väzbou. Väzba je teoreticky možná vo všetkých škandinávskych krajinách, vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, ako aj u nás, v Maďarsku, v Poľsku a dokonca aj v Holandsku. Naopak, väzba za držanie marihuany na vlastnú potrebu nie je možná v Belgicku, Španielsku, Taliansku, Írsku alebo v susedných Čechách.

Žiadna vláda v EÚ nepodporuje legalizáciu predaja marihuany na rekreačné účely a všetky krajiny majú tresty odňatia slobody za nelegálne dodávky a obchodovanie s ňou.

Holandský paradox 

V Holandsku je možné marihuanu legálne kúpiť iba v coffeeshops, kde sa často musí aj skonzumovať (on-site consumption). Tieto kaviarničky musia mať licenciu od mesta, pričom približne dve tretiny miest a obcí v Holandsku ich nepodporuje. Tretina z nich je pritom lokalizovaná v samotnom Amsterdame.

Aj keď má Holandsko s ohľadom na dostupnosť marihuany vo verejnosti veľmi liberálnu a ústretovú povesť, opak je pravdou. Legálny predaj je prísne regulovaný a obmedzený na licencované kaviarne. Predaj mimo nich a osobné vlastníctvo marihuany sa podľa holandského práva trestá odňatím slobody. To však nie je jediná podivuhodnosť. Bizarná situácia sa objavuje ako problém zadných dverí (back door problem). Hoci je predaj a konzumácia marihuany umožnená v kaviarňach, obchodovanie s marihuanou a zásobovanie ňou je v Holandsku zakázané. Ako teda dodať marihuanu do obchodu, kde je už dostupná legálne?

Gedogen situácia a jej možné riešenia

Holanďania majú teda konzumáciu a predaj marihuany zakázaný, hoci sa toleruje. Na túto bizarnosť majú aj slovo, ktorým je gedogen. Myslí sa tým neuplatňovanie nejakého zákona. Slovo gedogen sa používa na označenie situácie alebo činnosti, ktorá je technicky nezákonná, ale ktorá je aktívne tolerovaná ako záležitosť vládnej politiky. Keďže sa vie, že ide problém (povedzme prostitúcia alebo užívanie takzvaných mäkkých drog), nemôže byť táto situácia alebo činnosť odstránená z legislatívy.

Stručne povedané, gedogen sa používa v súvislosti s niečím, čo je v rozpore so zákonom, ale v praxi sa nepovažuje za nezákonné – pokiaľ sú splnené určité podmienky a smernice. Anomálna situácia sa teda neobjavuje na predných dverách marihuanových kaviarní, ale za ich zadnými dverami, keďže produkcia a kultivácia marihuany nie je v Holandsku regulovaná. Regulácia pestovania a obchodu by Holandsku veľmi pomohla, pretože okrem toho, že by sa podarilo utlmiť čierny trh, mohli by byť marihuanové produkty kvalitnejšie a menej škodlivé pre zdravie. Vysokopotentná holandská marihuana známa ako Nederwiet je oproti minulosti drahšia, hoci je menej čistá a povestné vysoké množstvo THC – žiadané užívateľmi – skôr klesá.

Problémom tohto systému je teda najmä to, že marihuana je dodávaná do kaviarní ilegálnymi organizovanými skupinami, medzi ktorými sa objavujú aj mafiáni alebo zločinecké skupiny. Ďalším problémom je marihuanová turistika a masy turistov, ktoré si robia „tour de coffeeshops“ a začínajú prekážať miestnym. Oproti tomu prvému je to však malina.

Možno je ďalším zmysluplným krokom naozaj úplná legalizácia predaja marihuany, s definovanými reguláciami, tak, ako sa to stalo v Uruguaji, prvej krajine, kde je marihuana skutočne legálna.

Sú vôbec coffeeshops úspešným „projektom“?

Zdá sa, že sú. Podľa transformdrugs.org:

1. Len 14 % užívateľov marihuany v Holandsku uvádza, že z ich zvyčajného zdroja marihuany sú dostupné aj iné drogy, v porovnaní s 52 % užívateľov vo Švédsku.
2. Čísla užívania marihuany v Holandsku sú rovnocenné alebo nižšie ako v mnohých okolitých krajinách (ktoré nemajú marihuanové kaviarne), a sú podstatne nižšie ako v USA.
3. Hoci sa užívanie marihuany v Holandsku od roku 1976 zvýšilo, je to v súlade so širšími európskymi trendmi – nejde teda len o regionálny problém Holandska.
4. Každoročne sa v marihuanových kaviarňach vytvára okolo 400 miliónov eur v podobe daní, čo sú peniaze, ktoré by za iných okolností pripadli zločineckým skupinám.

Legalizácia marihuany tak môže podstatne prispieť k redukcii čierneho trhu a zvýšiť kvalitu koncového produktu i v zmysle menej zdraviu škodlivých prípravkov s regulovaným pôvodom.