Denník N

Nie, nebuďme deťmi hamburgerov: ako si INESS mýli pojmy s dojmami

Binárne vnímanie sveta a delenia na „socializmus“ verzus „trh“ je klamlivé a škodí všetkým.

Pracovník libertariánskeho inštitútu INESS Róbert Chovanculiak vydal v posledných týždňoch knihu s názvom „Pokrok bez povolenia“, ktorej podstatou je obhajoba digitálnej ekonomiky ako alternatívy k tej štandardnej, kde má svoju rolu aj štát.

O INESSe, ich monopolizácii ekonómie na Slovensku a nedostatku transparentnosti u vlastného financovania píšem inde, napríklad aj v najbližšom čísle mesačníka Kapitál. Pre účely tohto blogu sa chcem venovať úryvku z knihy, ktorý zverejnili na blogovom portáli denníka SME s názvom „Buďme deti hamburgerov: trh nás robí lepšími a socializmus naopak“[1], ktorý obsahuje i napriek krátkemu rozsahu textu obdivuhodné množstvo zavádzaní a logických bludov.

Nemýľme si antropológiu s behaviorálnou vedou

Podstatou blogu je v skratke to, že autor z dvoch nesúvisiacich a ideologicky opísaných štúdii vyvodzuje záver o tom ako robí „trh ľudí morálnejšími“. Problémom je rovnako tak tento záver, ako aj logická nemožnosť dosiahnuť tento záver z štúdii, ktoré v texte opisuje.

Ako prvú diskutuje autor štúdiu Josepha Henricha z Harvardu, ktorý spolu s veľkým tímom ekonómov a antropológov uskutočnil obrovskú komparatívnu štúdiu o sociálnych normách. Problémom je, že i keď Henrich je vzdelaním antropológ a sám som z jeho článkov ťažil vo vlastnej bakalárke, pracuje na katedre evolučnej biológie, nie spoločenskej alebo kultúrnej antropológie.

Jeho metódy teda neťažia z dlhodobého „zúčastneného pozorovania“, ktoré je štandardom akademickej antropológie už takmer sto rokov, ale z agregácii behaviorálnych experimentov, ktoré len opisujú vzorce reakcií jednotlivých ľudí na podnety a „hry“ ktoré ľudia v rámci experimentov hrajú.

Tento naoko malý rozdiel je však gigantický problém vo vyvodzovaní záverov, nakoľko tieto experimenty vedia opísať ako ľudia reagujú v nejakých situáciách – často modelujúcich umelé trhové správanie a nie komplexnú sociálnu realitu pred-trhových spoločností, no nevedia vysvetliť prečo. Na takej gigantickej vzorke, i na pomery americkej kultúrnej antropológie, to ani nie je reálne možné analyzovať.

Pán Chovanculiak tiež opomenul dôležitý výsledok tejto štúdie a to dôraz na existenciu „Veľkých Bohov“ v spoločnostiach s „morálnym správaním“. Monoteizmus hral vo vývoji absolutistických spoločenských noriem a univerzálnych morálnych pravidiel nepochybne dôležitejšiu rolu než to, čo pán Chovanculiak nazýva „trhovými mechanizmami“.

Následne pán Chovanculiak prešiel k priamemu vytváraniu „strawmana“ zo socializmu – opakom trhovej ekonomiky je pre neho len socializmus spred roku 1989.

„V socializme, kde interakcia medzi ľuďmi nie je formovaná obchodnými vzťahmi „niečo za niečo“, ale politikárčením s verejným majetkom „vstup do strany a získaj moc“, vzniká úplne iná kultúra a iné normy. Heslom socializmu bolo, „kto nekradne, ten okráda svoju rodinu“.“

Tento opis sa hodí na spoločenskú výmenu založenú výhradne na neodôvodnenej redistribúcií, vynucovanej mocou či násilím. Kým to môže byť pravdivé pre socializmus, deje sa to aj v iných spoločensko-ekonomických usporiadaniach. Avšak medzi týmto extrémom a „slobodným trhom“, ktorý pán Chovanculiak opisuje je veľmi veľa iných alternatív výmen.

Druhá štúdia[2], ktorú pán Chovanculiak uvádza v blogu je od známeho behaviorálneho vedca Dana Arielyho. I keď výsledky interpretuje čiastočne správne a to tak, že účastníci experimentu z bývalého Východného Nemecka podvádzali častejšie než tí zo západu, extrapoluje tieto výsledky, vyvodzuje z nich príliš široké závery a neuvádza alternatívne vysvetlenia z Arielyho štúdie.

Napríklad možnosť toho, že klamanie a klamlivé reportovanie výsledkov môže byť vysvetlené nedostatkom zdrojov či spoločenských porovnávaní medzi Nemcami z východu a západu.

Čo majú obe tieto štúdie spoločné je že neanalyzujú spoločenskú štruktúru spoločností v ktorých sa experimenty konali a čo tieto vzorce správania v rámci nich reprezentujú. Normatívne vnímanie morálky z vlastného pohľadu, ktorý berie do úvahy našu situáciu a náš kultúrno-spoločenský kontext je jednoducho prejavom arogancie a zaujatosti.

Spôsoby výmen, či to do akej miery sa považuje korupcia a klientelizmus za niečo zlé a nemorálne sú do veľkej miery ovplyvňované komplexnejšími faktormi ako individualizmom či štruktúrou spoločenských vzťahov a dôrazom na príbuzenstvo. Keď sa napríklad pozriete na rebríčky vnímania korupcie od Transaparency International, okrem pár výnimiek sú popredné štáty vysoko individualistické. Výnimkami sú napríklad Hong Kong či Singapur, ktoré riešili korupciu zaujímavo v 70-tych a 80-tych rokoch a stále v nich existujú formy klientelistického správania.

Stavať „trh verzus socializmus“ je nezmysel

Binárne vnímanie „trh verzus socializmus“ je mimoriadne spiatočnícke. Karl Polanyi, maďarský ekonomický historik, opisoval už v štyridsiatych rokoch minulého storočia, ako hral trh po väčšinu dejín ľudstva len doplnkovú rolu vo výmenách medzi ľuďmi a skupinami ľudí.

Timothy Mitchell zase opísal[3] ako to, čo považujeme za „ekonómiu“ a „slobodný trh“ bolo skonštruované v polovici dvadsiateho storočia kvôli pádu kolonializmu a krízy ekonomickej reprezentácie – keď štáty nemohli rásť geograficky, museli rásť inak. Ekonomika musela byť definovaná tým čo sa do nej ráta (napríklad priemyselná výroba) a čo nie (reprodukčná sféra, starostlivosť o ľudí a práca v domácnosti).

To však neznamená že pred-trhové spoločnosti fungovali v „socializme“ aký opisuje pán Chovanculiak. Paradoxne, opis spoločnosti lovcov-zberačov z knihy Ekonomika Doby Kamennej[4] od Marshalla Sahlinsa nemá ďaleko k tomu, ako napríklad dnes funguje veľa freelancerov. Výmena „niečo za niečo“, teda aspekt reciprocity v spoločenských vzťahoch existoval vždy – iba to nebol „slobodný“ trh ako si to dnes predstavujeme pre to ako to v ideologickom smere vytvorila rakúska škola.

Problémom vnímania pána Chovanculiaka, INESSu a podobných ľudí vo verejnej debate na Slovensku je, že z ideologických pozícií obhajujú to, čo nazývajú „slobodným“ trhom ako niečo prirodzené a vopred dané. V skutočnosti je to však rovnaký spoločenských konštrukt ako regulovaný trh alebo plánovaná ekonomika.

Keď pán Chovanculiak hovorí o tom ako „kultúra obchodu – ak chcem niečo od teba, musím najskôr niečo spraviť pre teba, pozitívne ovplyvňuje náš morálny software.“, neobhajuje tým to čo nazýva voľným trhom, ale akúkoľvek formu výmeny, vrátane výmen „darov“.

Dary sú v antropológii objekty, ktorých hodnota sa odvíja od vzťahu človeka, ktorý darúva viac než od samotnej výrobnej či materiálnej hodnoty objektu. Dôležitejšie však je, ako to opísal Marcel Mauss už v roku 1926[5], že dary nie sú zadarmo. Dary vytvárajú povinnosť byť opätované po nejakej dobe a sú udržiavané práve morálkou a snahou o udržanie vlastnej pozície v spoločenskej štruktúre.

Napríklad Paul Bohannan opísal v roku 1955 sféry výmen u populácie ľudí Tiv v severnej Nigérii[6]. Reciprocita a výmeny existovali na troch úrovniach, pričom prechod medzi nimi bol len limitovaný. Jedlo sa dalo meniť len za jedlo, kovové kusy za podobné druhy surovín a podobne.

S príchodom peňazí sa však dalo čokoľvek meniť za peniaze a to do veľkej miery narušilo spoločenskú štruktúru a hierarchiu u populácie Tiv. Tu je podstata kritiky, ktorú mám voči pánovi Chovanculiakovi, INESSu a zvyšku libertariánskeho establišmentu na Slovensku.

Keď obhajujú „slobodný trh“, nejde o prirodzené výmeny v rámci spoločenskej štruktúry, ale o obhajobu spoločenského konštruktu, ktorý bez zásahov štátu vytvára sub-optimálne výsledky ako sú spoločenské nerovnosti či negatívne externality. Lokálne ekonomiky sú citlivé, lebo nedokážu adaptovať spoločenskú štruktúru na rýchlo sa meniacu ekonomickú realitu.

Ak pán Chovanculiak tvrdí, že výmena robí ľudí morálnejšími, do veľkej miery súhlasím. Ak zároveň tvrdí, že samotná redistribúcia, bez spoločenského opodstatnenia a založená len na moci či násilí, robí ľudí menej morálnymi, súhlasím tiež. Ale tvrdiť, že to robí trh je zavádzajúce.

Pevne verím, že toto bol len nešťastný úryvok z knihy a zvyšok bude silnejší tak z hľadiska logiky, ako aj integrity.

 

[1] https://iness.blog.sme.sk/c/510363/budme-deti-hamburgerov-trh-nas-robi-lepsimi-a-socializmus-naopak.html?ref=FB

[2] https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2457000

[3] https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/095023898335627

[4] https://www.amazon.co.uk/Stone-Age-Economics-Marshall-Sahlins/dp/0202010996

[5] https://www.amazon.co.uk/Gift-Exchange-Societies-Routledge-Classics/dp/0415267498/ref=sr_1_1?keywords=marcel+mauss+the+gift&qid=1559841302&s=books&sr=1-1

[6] https://www.jstor.org/stable/665788

Teraz najčítanejšie