Denník N

Golanské výšiny (fotoreportáž)

9. júna 1967, v piaty deň tzv. Šesťdňovej vojny, Izrael zaútočil proti Sýrii a ovládol Golanské výšiny. Boje na sýrskom fronte pokračovali až do druhého dňa, kedy izraelská armáda obsadila mesto Kunajtru. Večer 10. júna 1967 došlo k zastaveniu paľby. O dva dni neskôr sa izraelská armáda zmocnila hory Hermon a dediny Majdal Shams.

Boje na Golanských výšinách sa obnovili v roku 1973, keď sýrska armáda zaútočila na Izrael cez sviatok Jom Kippur. Izrael vo vojne opakovane zvíťazil. V priebehu nasledujúcich rokov boli Golanské výšiny Sýrii ponúkané v zmysle myšlienky „územie za mier“, ale tá tieto ponuky odmietala. V roku 1981 izraelský parlament zákonom preniesol na oblasť Golanských výšin svoju správu a zákony, čím ich anektoval. Medzinárodné spoločenstvo zvrchovanosť Izraela nad Golanskými výšinami nikdy neuznalo, až na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v marci tohto roka podpísal dekrét, ktorým USA túto suverenitu uznali.  Následne izraelský premiér Benjamin Netanjahu prisľúbil, že ako prejav vďaky pomenuje po americkom prezidentovi na Golanských výšinách osadu. Nová komunita by mala byť založená vedľa existujúcej osady Kela Alon (červené označenie na mape).

Použité fotky sú z nasledovných miest (modré označenie zo severu na juh): pohorie Hermon, prírodná rezervácia Banias, hora Bental, Vulkanický park, mesto Kacrin, pamätník Tel e-Saki.

Jedným z často navštevovaných miest na Golanských výšinách je hora Bental. Dosahuje výšku 1171 m, prevyšuje okolitú krajinu asi o 200 m a ponúka tak výborný výhľad. Nachádzajú sa tu staré izraelské zákopy a bunkre, pred rokom 1967 tu bol sýrsky vojenský oporný bod. Kontrolu a bezpečnosť v oblasti zabezpečuje Pozorovateľská misia OSN pre uvoľňovanie napätia (UNDOF – United Nations Disengagement Observer Force).

Výhľady z hory Bental vyzerajú ako pohľady do údolia, ale v skutočnosti je to všetko náhorná plošina. Šírka Golanských výšin patriaca Izraelu je na rôznych častiach rozdielna a nepresahuje 30 km. Dĺžka sa odhaduje na cca 70 km. Ide o plochu s rozlohou 1800 m2. Tento pohľad smeruje severovýchodne na izraelskú stranu a zachytáva aj jednu z  vodných nádrží, ktoré tu slúžia ako rezervoáre vody.

Kibuc Merom Golan bol pôvodne prvou osadou založenou Izraelčanmi na Golanských výšinách po Šesťdňovej vojne v júli 1967. V rokoch 1969 – 1973 bola opakovane ostreľovaná sýrskou armádou. Nachádza sa na západnej strane hory Bental a približne vo vzdialenosti 25 km vzdušnou čiarou je už hranica Libanona.

Na juhovýchode sa týči hora Avital, ktorá má vulkanický pôvod rovnako ako hora Bental.  Na vrchole hory je umiestnená vojenská základňa, ktorá monitoruje dianie v Sýrii.

V strede nasledujúceho záberu je vidieť časť cesty č. 98, ktorá predstavuje hlavný ťah pozdĺž Golanských výšin zo severu na juh. Niekedy museli byť určité úseky cesty uzatvorené kvôli delostreleckým granátom a raketám, ktoré sem dopadali zo Sýrie. V jej pozadí sa črtá jediný prechod medzi Sýriou a Izraelom, ktorý je pod správou OSN. Pred sýrskou občianskou vojnou, ktorá začala v roku 2011, sa tadiaľ vyvážali do Sýrie tony jabĺk, ktoré dopestovali Drúzi na Golanoch a mohlo sa tam odísť aj kvôli štúdiu alebo svadbe. Od 15. októbra 2018 je hranica opäť otvorená pre personál UNDOF.

Na východe je za úrodnými poliami vidieť sýrsku Kunajtru, ktorá leží v nárazníkovom pásme OSN. Vzdialenosť k hranici je cca 4 km. Pôvodne to bolo posádkové mesto, ktoré malo chrániť hlavné mesto Sýrie Damašek. Po bojoch v Jomkipurskej vojne zostala zničená a neobnovená.

Počas Jomkipurskej vojny sa v tejto oblasti a odtiaľto až po masív Hermona na severe odohrala jedna z najväčších tankových bitiek aké kedy boli. Proti presile 1500 tankov, ktoré zaútočili zo sýrskej strany, sa do protiútoku postavilo 170 izraelských. Po piatich dňoch ťažkých bojov a veľkých strát sa izraelskej armáde podarilo preniknúť na sýrske územie a postupovať smerom na Damašek. Oblasti týchto bojov sa začalo hovoriť Údolie sĺz.

Pohľad na severovýchod, kde sa vo vzdialenosti 60 km nachádza spomínaný Damašek.

Medzi návštevníkov hory Bental patria aj plné autobusy školákov a je tu postavená reštaurácia Coffee Anan, kde sa dá príjemne občerstviť. Pomenovanie dostala po bývalom generálnom tajomníkovi OSN Kofi Annanovi.

V jej okolí sú rozmiestnené rôzne sošky, ktoré boli vyhotovené zo zbytkov vojenskej techniky.

Smerom na sever Golanských výšin sa charakter krajiny mení a náhornú plošinu vystriedajú veľké kamenisté kopce pohoria Hermon. Hlavný vrchol sa nachádza v Sýrii s výškou 2814 m a najvyšší bod v Izraeli dosahuje výšku 2236 m.

V zimnom období  je pohorie zasnežené a Izraelčania si sem môžu prísť zalyžovať a užiť zimné radovánky. Zvykne tu napadnúť 3-5 metrov snehu, rekord bol zaznamenaný v roku 1992, kedy napadlo až 10 metrov. Keď sa na jar na vrcholoch topí posledný sneh, v údolí je už zelené obilie v klase a na stromoch zrelé mandarinky.

Vrcholy pohoria Hermon majú dôležitý význam pre prieskumnú činnosť s veľkou viditeľnosťou do okolia. Z vojenského a bezpečnostného hľadiska ide o veľmi strategické miesto. Severným susedom Izraela je Libanon, kde pôsobí teroristická organizácia Hizballáh, ktorá má svoje zastúpenie aj v libanonskom parlamente a je podporovaná Iránom. Na východe sa rozprestiera Sýria Baššára al-Asada, kde si Irán umiestňuje svoje vojenské jednotky.

Získanie Golanských výšin a južných svahov pohoria Hermon má pre Izrael nielen veľký strategický význam vo vzťahu k bezpečnosti, ale táto oblasť je tiež dôležitým zdrojom vody. Vyviera tu množstvo prameňov, ktoré spolu s topiacim sa snehom z Hermona tvoria 15% vody Izraela. Medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie miesto patrí prírodná rezervácia s riekou Banias, ktorá je jedným z hlavných prítokov Jordánu. Na ceste od zurčiacich riav k prameňu je možné nazrieť do starého mlyna a nachádzajú sa tu tiež odkryté pozostatky palácového komplexu vystavaného Agrippom II.

Na viacerých miestach územia sú ponechané staré tanky ako pripomienka bitevných polí z roku 1973. Tento sa nachádza v blízkosti vchodu do Vulkanického parku pod horou Avital.

Golanské výšiny sú známe výborným vínom. Sú tu vysadené rozsiahle vinice a postavené viaceré vinárne, ktoré sa môžu pochváliť množstvom medzinárodných ocenení. Vraj jedným z faktorov, ktorý túto kvalitu vína ovplyvňuje, je aj vulkanický základ zeme s množstvom minerálov.

Nie všetka streľba, bomby a explózie súvisia s vojnou. Keď sopka pri sopečnej činnosti vystrelí erupciou kusy lávy vysoko do povetria, tie sa vo vzduchu ochladia a padajú na zem ako pevné fragmenty, ktorým sa hovorí sopečné bomby. Niektoré kusy môžu byť na povrchu pevné, ale vo vnútri stále tekuté a pri dopade na zem sa rozletia na menšie časti. Sopečné bomby môžu mať rôzne veľkosti a tvary a doletieť až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

אריאל שמיר: עוג וענקי הבשן

Za „hlavné mesto“ Golanských výšin sa považuje mesto Kacrin a v skutočnosti je to jediné mesto v regióne. Nachádza sa v ňom Archeologické múzeum Golan, v ktorom je možné vidieť nálezy a artefakty z rôznych historických období nájdené v oblasti Golanských výšin. Medzi exponáty patria napr. bazaltové preklady a aramejské nápisy pochádzajúce zo synagóg, ktoré tu kedysi stáli, či mince vyrazené počas  židovskej vojny v rokoch 66-70 n. l. Tiež sa tu premieta film o rímskom obliehaní Gamly.

V rovinatej planine na juhovýchode, v blízkosti sýrskej hranice, sa týči malý kopec Tel e-Saki. Na jeho vrchole sa nachádza starý bunker a v jeho okolí vojenská technika, ktorá je spomienkou na odvážnu bitku malej skupiny izraelských vojakov proti sýrskej presile v Jomkipurskej vojne.

60 parašutistov a 45 tankov tri dni bojovalo proti 11.000 vojakom v pechote, 900 tankom a množstvu obrnených vozidiel. Išlo o jednu z najkritickejších bitiek pri ktorej položilo svoj život 35 odhodlaných mužov. Stojí tu pamätník, ktorý ich pripomína a oceňuje.

Pokusy o zničenie štátu Izrael a zahnanie Židov do mora sa nepodarili. Výsledok Šesťdňovej vojny je reálny. Golanské výšiny patria Izraelu.  Izraelčania si sem teraz môžu prísť oddýchnuť, či usadiť sa. Plánuje sa tu v budúcnosti vybudovať aj cyklotrasa, čo by mohol byť pre niektoré športové povahy určite zaujímavý zážitok. Aj keď treba byť v neustálom strehu a bdelosti voči všetkým nepriateľom, Izrael je krajina  požehnania, ktorú sa oplatí navštíviť, zakúsiť a spoznať. Má svoje čaro a krásu. Kto tu už raz bol, väčšinou sa chce vrátiť znova.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie