Ad:. Slovenské poľnohospodárstvo si zničili sami Slováci, nie Brusel

Autor článku sa snažil poukázať na to, že naše slovenské poľnohospodárstvo sa prepadáva oproti susedom nie kvôli vstupu do EÚ, ale hlavne kvôli našej vnútornej politike k nemu. Bohužiaľ, prečo je to tak už nerozviedol. Cieľom môjho je článku je v krátkosti ozrejmiť dôvody, prečo je naše slovenské poľnohospodárstvo na tom oveľa horšie.

Dôvodov, prečo sme na tom v poľnohospodárstve tak, ako sme, je viacero, ale autor článku sa dopustil  niekoľkých nepresností.  Prvým dôvodom začiatku úpadku v 90-tych rokoch bola naša absolútna nepripravenosť na trhové hospodárstvo, pretože že sme nedokázali konkurovať poľnohospodárstvu štátov západnej Európy. V zahraničí boli poľnohospodári vo veľkom podporovaní svojím vládami a chopili sa šance, ktorá sa im ponúkala po otvorení trhu. Dopyt po “západnom“ tovare v kombinácii s príchodom obchodných reťazcov spôsobili, že naše družstvá, ktoré mali aj diverzifikovanú rastlinnú výrobu a fungujúcu živočíšnu výrobu, museli sa vydať cestou pestovania obilnín a olejnín. Postupom času legislatíva a podpora pestovania repky na bionaftu spôsobili, že Slovensko je na jar také “krásne“ žlté. Malí aj veľkí pestovatelia ovocia a zeleniny stratili po príchode reťazcov motiváciu na pestovanie, pretože bez finančnej podpory štátu prestali byť konkurencieschopní a neboli ani schopní dodávať tovar v požadovaných množstvách.

Druhým dôvodom je, že rozumne fungujúce poľnohospodárstvo slúži ako producent surovín pre potravinárstvo. Ak naše konzervárne nedokázali konkurovať zahraničným producentom, pestovatelia – dodávatelia, napríklad hrášku, či čohokoľvek iného, čo sa tam konzervovalo, padli väčšinou aj s továrňou. Príkladov vytunelovaných podnikov, na ktoré bola naviazaná poľnohospodárska výroba ktorá neskôr skončila s nimi, je podobný ako počet klasov na obilnom poli.

Tretím dôvodom je absolútne zlyhanie fungovania ministerstva poľnohospodárstva. Po tridsiatich rokoch sa to nedá inak nazvať. Bohužiaľ, bez jasnej stratégie, čo chceme robiť, ako to budeme robiť a bez nastavenia transparentných podmienok len prešľapujeme na mieste. Financie, ktoré by mali slúžiť na rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva sa stali len zdrojom zisku určitých skupín v poľnohospodárstve. Nie skutočných poľnohospodárov.

Taktiež je neprijateľné, že ani po pätnástich rokoch v Európskej únii nemáme rovnaké podmienky, teda európsku úroveň v priamych platbách. Slovensko sa aktuálne nachádza na úrovni 78% priemeru EÚ. Na úroveň 84% priemeru EÚ by sa mali platby pre našu krajinu zvýšiť až v roku 2027.

Našou hanbou ale je, že aj to, čo je v našich rukách, nedokážeme použiť. Smiešna štátna pomoc spôsobuje , že sa prepadáme neustále hlbšie. Súčasný stav slovenského poľnohospodárstva a tým aj potravinárstva, je výsledkom dlhodobého, okrajového záujmu zo strany doterajších vlád. Na druhej strane ale treba otvorene povedať, že ani systém fungovania EÚ nie je bez chýb a viacero rozhodnutí spôsobilo, že možno dobrý úmysel skončil v nie práve šťastnej forme realizácie.  Ako poslednú bodku dávam tabuľku o podpore na jeden hektár u našich susedoch a u nás v roku 2016. V roku 2019 má ísť do podpory poľnohospodárstva a potravinárstva 80 miliónov EUR. A existuje prísľub, že v roku 2020 to bude rovnaká suma. Len detail, poľnohospodári nie sú ešte odškodnení ani za sucho v roku 2017. Ako sa to hovorí? Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva?

Zdroj: www.sppk.sk

Bez zmeny na ministerstve poľnohospodárstva je nemožné, aby sme boli niekedy na tom lepšie.