Denník N

Pellegrini v Rusku nič nedohodol. A urazil pamiatku našich hrdinov a spojencov z 2.svetovej vojny

Ruský prezident Vladimir Putin a Peter Pellegrini. foto – tasr
Ruský prezident Vladimir Putin a Peter Pellegrini. foto – tasr

Premiér Peter Pellegrini v Moskve a Petrohrade ohľadne energetiky nedohodol nič zásadné a nové. Svojou neúčasťou na oslavách vylodenia v Normandii však urazil pamiatku našich vojakov a spojencov, ktorí v 2.svetovej vojne bojovali za našu slobodu na západnom fronte.

Premiér Peter Pellegrini v Moskve a Petrohrade ohľadne energetiky nedohodol nič. Všetky hlavné proklamované témy – nákup jadrového paliva, otázka tranzitu ruského plynu a jeho skladovanie na Slovensku – boli uzatvorené už dávno pred jeho cestou do Ruska.

Slovenský prepravca plynu Eustrem už zhruba pred dvoma rokmi docielil dohodu s ruským Gazpromom, že prepravná tranzitná cesta po dokončení plynovodu Nord Stream2 povedie z Nemecka na juh Európy do Talianska aj cez naše územie. Kvôli tomu sa už od minulého roka intenzívne rozširujú prepravné kapacity medzi česko-slovenskou a slovensko-rakúskou hranicou, vrátane výstavby novej kompresorovej stanice. Dohoda s Eustremom je súčasťou celého balíka dohôd, ktoré Gazprom uzavrel s operátormi plynovodov od Nemecka, cez Česko, Slovensko až po Rakúsko. Tieto dohody svedčia o tom, že skutočným cieľom Nord Stream2 je obísť Ukrajinu, pretože touto novou trasou sa bude prepravovať a dodávať sibírsky plyn tým istým zákazníkom, ako doteraz cez ukrajinsko-slovenský tranzitný koridor. Reči o tom, že Nord Strem2 má posilniť zásobovanie Nemecka po plánovanom odstavení jadrových elektrární v roku 2022 sú len zahmlievacím manévrom. Kvôli tomu bude veľmi pravdepodobne nutné vybudovať ešte ďalší Nord Stream3. Môžeme očakávať, že keď sa táto téma nastolí, vyvolá to obrovské pnutie medzi Nemeckom a nemalou časťou EÚ, ako aj medzi Nemeckom a USA. To, čo teraz zažívame pri Nord Strem2 bude oproti tomu len „zahrievacím kolom“.

Pellegrini teda nič nedohodol, ani nezmenil oficiálny odmietavý postoj Slovenska k Nord Strem2, ani Slovensko do tohto projektu nezaradil, ako tvrdil jeho proťajšok a ruské médiá. Pellegrini dokonca ani nedostal stopercentnú záruku, že cez Slovensko bude smerovať aj plyn, ktorý chcú Rusi dodávať do Európy cez ďalší nový plynovod Turkish Stream. Tým chcú obísť Ukrajinu, a teda zatiaľ aj Slovensko z juhu, a jeho význam pre Gazprom je z istých logisticko-prepravných dôvodov ešte väčší, ako Nord Stream2. Pre Slovensko by bolo zaujímavé, ak by plyn z Turkish Stream smeroval aj cez naše územie, a to buď cez už postavené slovensko-maďarské prepojenie, alebo cez Eustremom pripravovaný plynovodný projekt Eastring. Pellegrini tiež nedostal žiadne záruky ohľadne podmienok ďalšej prepravy sibírskeho plynu cez ukrajinsko-slovenský koridor. Rusi vedia, že ho budú potrebovať, ale v akom rozsahu je zatiaľ otvorená otázka. A jej riešenie už nebude súvisieť ani tak s Nord Stream2, ale skôr so spomínaným pravdepodobným projektom Nord Stream3 a s tým, ako budú reálne fungovať Turkish Stream a Nord Stream2, ako aj s reálnym vývojom dopytu po plyne v EÚ.

Pellegrini nedohodol ani dodávky jadrového paliva, pretože tie sa už dohodli s Rosatomom a jeho dcérou Tvel na základe tendra, ktorý koncom minulého roka urobili Slovenské elektrárne. Práve jadrové palivo je posledným energetickým zdrojom, v ktorom ostáva slovenská energetika naozaj úplne závislá od jediného dodávateľa. Význam a citlivosť tejto situácie ešte vzrastie po spustení Mochoviec. Nedávne plynové krízy s dodávkami ruského plynu v rokoch 2006 a 2009, ako aj tohtoročný rozsiahly technologický incident s kontaminovanou ruskou ropou v ropovodnom systéme Družba nás učia, že náhle a rozsiahle výpadky kľúčových energetických surovín z Ruska sa môžu stať kedykoľvek, a z akýchkoľvek príčin. Diverzifikácia dovozov primárnych energetických surovín je preto elementárnou záležitosťou bezpečnosti fungovania celého slovenského hospodárstva a krajiny. Mimochodom žiadna správa nehovorí nič o tom, žeby sa Pellegrinimu a ministrovi hospodárstva Žigovi podarilo niečo konkrétne dohodnúť ohľadom odškodnenia za výpadky dodávok ruskej ropy podobne, ako sa to pred pár dňami podarilo Poliakom.

Istý pokrok nastal len v otázke skladovania plynu Gazpromu v slovenských podzemných zásobníkoch plynu. Ale opäť, Gazprom sa dohodol na skladovaní zhruba miliardy kubíkov plynu ešte pred cestou Pellegriniho do Moskvy. A vôbec to nie je akt nejakej dobrej vôle alebo podpory voči Slovensku. Jednoducho Gazprom sa chystá na vyhrotenie konfliktu s Ukrajinou v nadchádzajúcom zimnom období, a aby si vytvoril vhodnú pozíciu, a hlavne, aby mohol garantovať svojim európskym zákazníkom splnenie svojich kontraktačných povinností, tak musí už teraz v lete maximálne možné množstvá svojho plynu uskladniť bezprostredne v európskych zásobníkoch. Poloha, kapacita a flexibilita tých slovenských je pre neho preto veľmi atraktívna. Je to výhodné aj pre spoločnosť Nafta, ktorá ich vlastní a prevádzkuje, a v ktorej štát stále prostredníctvom spoločnosti SPP Infrastructure vlastní nemalý podiel.

O ďalšej infraštruktúrnej trvalke, projekte širokorozchodnej až po Viedeň, alebo západné Slovensko, škoda hovoriť. Je to nereálny projekt, z ktorého žijú len rôzne analytické poradenské firmy. Číňania si už dávno zvolili ako hlavnú logistickú trasu do Európy grécke a talianske prístavy, v ktorých získali podiely. A ďalej chcú stavať nadväzujúcu železničnú tepnu smerom do Maďarska, kde budujú cieľavedome kľúčový logistický uzol. Akákoľvek šanca aspoň na nejaký objem prepravy z Ázie do Európy cez Slovensko stojí a padá hlavne na vývoji vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou. A povedzme si úprimne, ak nevieme dobudovať železničný koridor Bratislava-Košice na rýchlosť 160 km, ako chceme budovať širokorozchodnú, a hlavne načo??

Pellegrini tak si len dokázal, že je aktuálne rešpektovaným politickým lídrom Slovenska, ktorého  prijali vo Washingtone aj Moskve. To, že sa to stalo hneď za sebou, je určite aj výsledkom flexibility ruskej diplomacie, ktorá rýchlo reagovala na veľmi dobré prijatie u Donalda Trumpa. Moskva veľmi umne pohladila ego aktuálnej vládnej „bratislavskej verchušky“ bez toho, aby jej dala niečo navyše toho, čo sama potrebuje, a čo už aj tak dávno dohodla s manažmentom príslušných firiem.

A tak jediným zjavným politickým dopadom Pellegriniho moskovsko-petrohradského pobytu je urážka našich hrdinov – vojakov z druhej svetovej vojny, ktorí sa zúčastnili oslobodzovania Európy od nacistov na západnom fronte a súčasne urážka našich vtedajších aj terajších strategických spojencov – Britov, Francúzov, Američanov a Kanaďanov. Odmietnutie účasti slovenského premiéra na slávnosti 75.výročia vylodenia Spojencov v Normandii je pokračovaním v neúctivom chovaní česko-slovenských komunistov voči našim hrdinom, ktorí bojovali a umierali za svoju vlasť na bojiskách západnej Európy alebo severnej Afriky. Je to vrcholná arogancia aj voči tým česko-slovenským vojakom, čo doslova do posledných hodín 2.svetovej vojny držali tisícky nemeckých vojakov v obkľúčení vo francúzskej prístavnej pevnosti Dunkerque.

Pellegrini pozval ruského premiéra aj prezidenta na oslavy okrúhleho 75.výročie Slovenského národného povstania do svojej rodnej Banskej Bystrice. To je v poriadku, je to správne a bolo by veľmi dobré, ak by z Moskvy prišla delegácia čo na najvyššej úrovni. Ale ako chce pozvať našich ďalších spojencov z tej hroznej vojny, ktorí sú aj dnes našimi spojencami, ak odignoroval ich pozvanie na podobne okrúhle významné výročie?! Pritom v našom národnom povstaní zohrali nemalú úlohu, a priniesli nemalé obete, aj početní antifašistickí bojovníci a vojaci práve zo Západnej Európy, USA, ale aj Ukrajiny, Bieloruska či iných postsovietskych krajín a Balkánu.

Ťažko môže očakávať úctu reprezentácia štátu, ktorá si neváži vlastných hrdinov a padlých, ako aj obete a zásluhy svojich spojencov.

 

Teraz najčítanejšie