Denník N

Tehotných transrodových mužov sa nemusíme báť

Hoci pred tranzíciou trans muža a jeho definitívnym identifikovaním sa môže samozrejme dôjsť aj ku gravidite (napríklad pre snahu zapadnúť do rodových konvencií a stereotypov), o prípade nejakého tehotného trans muža po tranzícii nikto z môjho odborného okolia nevie.

Na tému tohto blogu ma upozornil Christián Havlíček, za čo mu veľmi ďakujem. Mojou motiváciou k nemu bola snaha zabrániť prípadným nedorozumeniam a panike, ktoré z prípadu, ktorému sa budem krátko venovať, môžu azda vyplynúť. Transrodoví ľudia na Slovensku to vonkoncom nemajú ľahké a obávam sa, že spor, ktorý je predmetom článku, im môže ich situáciu sťažiť najmä negatívnym naladením spoločnosti po nevhodnom alebo neodbornom oboznámení sa s daným sporom.

O. H. a G. H. verzus Nemecko

Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu (ďalej len ESĽP) rozhoduje v prípade O. H. a G. H. verzus Nemecko, v ktorom je sťažovateľom transrodový muž (teda pohlavím žena, ktorá sa identifikovala s mužským rodom), ktorý si v roku 2010 zmenil úradne meno zo ženského na mužské a ktorý bol v roku 2011 úradne zapísaný do matriky ako muž. V roku 2013 však porodil dieťa, ktoré bolo splodené umelým oplodnením od údajne neznámeho darcu. Detaily prípadu, ktorý v tomto článku iba tlmočím a ktoré som len mierne preformuloval, nájdete na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Sťažovateľ požiadal matriku, aby bol do rodného listu zapísaný ako otec dieťaťa, keďže úradne bol mužom. Matričný úrad sa domnieval, že sťažovateľ musí byť zapísaný ako matka dieťaťa, pretože dieťa porodil. Jeho postup potvrdili nemecké súdy troch stupňov, ktoré rozhodli, že sťažovateľ má byť do registra zapísaný ako matka dieťaťa pod jeho pôvodným ženským menom. Sťažovateľ neuspel ani so sťažnosťou na nemeckom ústavnom súde. Na ESĽP sťažovateľ O. H. namieta na základe článkov 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), článku 14 v spojení s článkom 8 (všeobecný zákaz diskriminácie) a článku 3 (zákaz mučenia) Dohovoru porušenie svojich práv tým, že nemôže byť v rodnom liste uvedený pod svojím súčasným menom ako otec dieťaťa, ale je zapísaný pod svojím pôvodným ženským menom v pozícii matky. Spolu so sťažovateľom G. H. sa sťažujú, že takýto zápis je v zásadnom rozpore s vnímaním ich vzájomného vzťahu a prináša riziko odhaľovania transrodovosti sťažovateľa O. H. v bežnom živote.

Postoj Slovenskej republiky

Slovenská republika sa rozhodla intervenovať v tomto konaní, pričom nemecká právna úprava v oblasti rodinného práva je prakticky totožná so slovenskou.

V súčasnosti sa finalizujú práce na metodickom usmernení a určení takých medicínskych postupov, ktoré budú v súlade s aktuálnou judikatúrou ESĽP. Tieto spočívajú v úprave postupov pre vydávanie posudku pre zápis v matrike tak, aby boli v súlade s judikatúrou ESĽP, teda aby právne uznanie rodovej identity bolo umožnené na základe predchádzajúceho medicínskeho posúdenia a stanovenia diagnózy rodového nesúladu (poznámka: aktualita na stránkach Ministerstva spravodlivosti používa diagnózu „rodovej dysfórie“ a na označenie transrodového muža adjektívum „transexuálny“). Rodový nesúlad je novším označením pre rodovú dysfóriu, ktorý však v prísnom zmysle slova s rodovou dysfóriou nie je totožný pre určité modifikácie diagnostických požiadaviek – ale to už je medicínska stránka veci, takže späť k problematike.

Nie je vylúčené, že po prijatí metodického usmernenia, môžu v budúcnosti nastať aj v Slovenskej republike situácie, že otehotnie a porodí osoba, ktorá bude právne uznaná ako muž. V tomto ohľade potom vyvstávajú závažné otázky týkajúce sa najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré takýto muž porodí. Slovenská republika sa chce svojou aktívnou účasťou na prebiehajúcom spore zapojiť do diskusie o formovaní právnych noriem určujúcich rodinné vzťahy a identitu transrodových osôb a ich detí.

Vo svojej intervencii pritom Slovensko podporuje pozíciu Nemecka. Nemecké súdy rozhodli, že transrodový muž, ktorý po právoplatnom rozhodnutí o zmene pohlavia porodil dieťa, je v právnom slova zmysle matkou dieťaťa a zapisuje sa do matriky, ako aj do rodného listu dieťaťa a výpisov z neho – ak sa na nich uvádza údaj o rodičovi – ako „matka“ s jeho predchádzajúci ženskými menami. Spolkový najvyšší súd Nemecka dospel k záveru, že takýto postup nie je v rozpore s nemeckou ústavou a mal za to, že základné práva sťažovateľa ako transrodového človeka nie sú dotknuté: jeho identita bola zmenená a zohľadnená a právo na rodinný život nebolo porušené. Jeho právo na ochranu osobnosti a na zmenu identity má v právnom poriadku hranice dané ochranou záujmov iných, napr. dieťaťa. Nemecké právo určovania rodičovstva vychádza, tak, ako iné právne poriadky, z rodičovskej, resp. z rozmnožovacej funkcie rodiny. Podľa zákona je matkou žena, ktorá dieťa porodila a otcom muž, ktorý mal s matkou určitý vzťah. Zákon má za cieľ dosiahnuť súlad medzi biologickou a právnou realitou. Nemecký ústavný súd sa vyjadril, že úmyslom zákonodarcu bolo priradiť dieťaťu rodičov tak, aby nevznikol rozpor s ich biologickým počatím v podobe dvojmaterstva alebo dvojotcovstva. To, že sa osoba počas života dostala do situácie, že sa cíti ako iné pohlavie, nemôže ovplyvniť právne postavenie dieťaťa, ktoré mu garantuje úprava rodičovstva v civilnom kódexe.

Pohľad psychiatra pracujúceho s transrodovou klientelou na nútené ukončenie reprodukčnej schopnosti

Nútené ukončenie reprodukčnej schopnosti by vo vyššie uvedenom prípade zabránilo trans mužovi v gravidite, takže diskutovaný právny paradox by ani nemal možnosť vzniknúť. Takýto zákrok by však bol hrubým porušením jeho práv. V ďalšom texte sa chcem predovšetkým venovať medicínskej stránke veci a právo prenechávam právnikom.

Medicínske zákroky na ukončenie plodnosti nie sú vo svete ani medzi odborníkmi chápané ako nevyhnutná podmienka prepisu rodu transrodového jedinca na matrike. V súčasnosti aj Slovensko pracuje na metodickom usmernení ohľadne prepisu rodu transrodových osôb, pričom formovania tohto dokumentu som sa mal možnosť zúčastniť aj ja. Jeho vytvoreniu predchádzala niekoľkomesačná diskusia odborníkov z rôznych profesií, ktorí prichádzajú do styku s transrodovými jedincami. V bohatej diskusii sa objavil aj problém nútenej kastrácie a sterilizácie, ako aj problém ohľadne prepisu rodu v jeho terminologickom poňatí a koncepčnom chápaní. Krátko by som sa rád na tomto mieste k obom problémom vyjadril:

I. Ad nútená kastrácia a sterilizácia. Z medicínskeho pohľadu na vec nie je žiadny nevyhnutný dôvod na ukončenie reprodukčnej schopnosti, ktorým by sa mal podmieňovať prepis rodu transrodového jedinca. Z pohľadu akejsi kompletnosti fyzickej/chirurgickej tranzície sa táto požiadavka zdá byť oprávnená a v skutočnosti si ju aj mnoho transrodových ľudí želá alebo po nej túži, pretože im v ich prípade spriechodňuje cestu k úplnej zmene rodu a k životu v tele, podobnému telu pohlavia, ktorého sa cítia byť príslušníkom.

Spomínaná kompletnosť by však bola šablónou, do ktorej sa nevojdú prípady všetkých transrodových ľudí.

Jedna vec je totiž túžba samotného jedinca a jeho prianie, druhá vec je prinútiť ho k podstúpeniu takéhoto zákroku. Z rozličných dôvodov si môže transrodový jedinec nepriať takýto zásah do svojho tela a z ľudskoprávneho hľadiska by sme mali toto jeho prianie jednoznačne rešpektovať. Avšak, problém je možné preklopiť aj do medicínskej roviny. Nútené ukončenie reprodukčných schopností nie je nevyhnutnou súčasťou fyzickej tranzície, pretože táto je určovaná individuálnymi potrebami a preferenciami transrodových jedincov (niektorým transrodovým mužom napríklad stačí mastektómia, niektorým dokonca len hormonálna terapia bez chirurgických korekcií).

Diagnóza rodového nesúladu (gender incongruence) a rodovej dysfórie (gender dysphoria) sa pritom stanovuje jedincom, ktorí cítia vnútornú príslušnosť k inému rodu, než k akému fyzicky patria. Napriek ich prítomnej reprodukčnej schopnosti spojenej s fyzickým pohlavím, ku ktorému z biologicko-anatomického hľadiska náležia, sa diagnostikujú ako transrodoví a už žijú podľa svojho vnútorne prežívaného rodu alebo sa v tomto rode ešte len chystajú plne žiť. Je to rod, ku ktorému cítia silnú, vnútornú, stálu a komplexnú príslušnosť. Reprodukčná schopnosť je súčasťou tela/pohlavia, ku ktorému vnútorne a psychicky cítia kontradikcie pre svoj rod, ktorý prežívajú rozporne so svojim telom.

Transrodový človek s rodovým nesúladom je teda človek, ktorý má za obvyklých okolností v čase diagnózy rodového nesúladu zachovanú reprodukčnú schopnosť patriacu k inému rodu než k tomu, ku ktorému sa hlási. Táto reprodukčná schopnosť nie je prekážkou stanovenia diagnózy rodového nesúladu. Ak diagnóza rodového nesúladu umožňuje po zhodnotení lekárom prepis rodu na matrike, tak tento prepis rodu neslobodno podmieňovať ukončením reprodukčnej schopnosti transrodového človeka, pretože jej ponechanie alebo ukončenie nie je pre daný stav podstatným znakom.

II. Ad prepis rodu. Ak pohlavie nedefinujeme len prítomnosťou mužských alebo ženských pohlavných orgánov (čo sa napríklad v intersexuálnych stavoch ukazuje ako vyslovene nespoľahlivý znak) alebo len prítomnosťou mužských alebo ženských pohlavných žliaz, ale geneticky, na základe páru pohlavných chromozómov (XX=žena, XY=muž), tak pohlavie v prísnom zmysle slova nie je možné meniť. To by sme totiž museli zmeniť chromozómový pár v každej bunke tela transrodového jedinca.

Hormonálne a chirurgické postupy majú v prípade rodového nesúladu za cieľ meniť telesné atribúty  u daného jedinca, a to tak, aby sa podobali alebo vypadali ako pohlavné znaky typické pre rod, ku ktorému tento jedinec vnútorne náleží. Pre mnohých transrodových jedincov ide často o podstatnú zmenu, pretože im umožňuje alebo uľahčuje žiť v príslušnosti k inému rodu, než k akému biologicky patria. Avšak, samotné pohlavie sa nemení, menia sa len jeho telesné charakteristiky.

Prepis rodu na matrike je tak podľa mňa výraz zvolený terminologicky správne a čisto. Problémom je, že na Slovensku nepoznáme príslušnosť k rodu (gender), ale k pohlaviu (sex). Na občianskom preukaze nemáme miesto pre rod, ale iba pre pohlavie. Preto, čisto v úradníckom zmysle, ide vlastne o zmenu pohlavia, ktorá je však technicky nemožná.

Ak si teda transrodový človek požiada o prepis rodu, na občianskom preukaze mu zmenia pohlavie.

Mali by sme sa obávať epidémie tehotných transrodových mužov?

Vonkoncom nie, avšak za podmienky, že transrodový jedinec, ktorý si požiada o prepis rodu, prejde diagnostikou rodového nesúladu. U všetkých transrodových jedincov, s ktorými som sa zatiaľ stretol a mal som možnosť spoznať ich alebo ich psychiatricky vyšetriť, som vnímal alebo diagnostikoval takzvanú anatomickú dysfóriu, čiže odpor alebo averziu k vlastnému telu ako ku konkrétnemu fyzickému nosiču istej pohlavnej kategórie. V prípade jedincov s rodovým nesúladom je teda prítomná averzia nielen k telesným častiam, ktoré zodpovedajú nechcenému rodu (najmä prsníky a ženské genitálie v prípade transrodových mužov a mužské genitálie v prípade transrodových žien), ale aj k biologickým funkciám spojeným s daným rodom (v prvom prípade napríklad menštruačný cyklus, v druhom močenie postojačky). Vedomé a chcené absolvovanie tehotenstva a pôrodu u transrodového muža s rodovým nesúladom považujem za niečo, čo je kontradiktorické k jeho stavu a čo by viedlo k jeho výraznému psychickému zhoršeniu. Samozrejme, mohlo by ísť aj o transrodovosť v širšom zmysle, teda o jedinca, ktorý nemal diagnostikovaný rodový nesúlad alebo rodovú dysfóriu, ale v rámci spomenutých stavov je tehotenstvo v prípade mužskej identity niečo, čoho by sa daný jedinec stránil ako čert kríža.

Nepoznám bližšie detaily nemeckého prípadu. Každopádne, svieti mi tu aj diagnostická stránka veci, čiže či bol sťažovateľ správne diagnostikovaný ako „transexuálny muž“, ako sa vyjadruje aktuálna správa z Ministerstva.

Po diskusii s odborníkmi pracujúcimi s transrodovými ľuďmi nemám vedomosť, že by sa niekto z nás niekedy stretol s takýmto alebo podobným prípadom. Christián Havlíček sa v krajinách V4 tiež s podobným prípadom nikdy nestretol. „V Poľsku nebolo nikdy ukončenie reprodukčnej funkcie pre právnu zmenu rodu podmienkou, napriek tomu nemám vedomosť o žiadnom tehotnom mužovi v tejto krajine od siete mimovládnych organizácií“ – napísal mi v mailovej komunikácii. Znamená to, že ide o vyslovene raritný prípad. Hoci pred tranzíciou trans muža a jeho definitívnym identifikovaním sa môže samozrejme dôjsť aj ku gravidite (napríklad pre snahu zapadnúť do rodových konvencií a stereotypov), o prípade nejakého tehotného trans muža po tranzícii nikto z môjho odborného okolia nevie.

Dodám už len to, že podľa dokumentu Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí z roku 2013 (časť 5.3) by sa mal preskúmať proces prepisu rodu, mala by sa navrhnúť nová právna úprava zodpovedajúca ľudskoprávnym záväzkom a aktualizovať metodika postupu zdravotnej starostlivosti s transrodovými a intersexuálnymi osobami, pričom by sa v ich prípade nemala vyžadovať nútená kastrácia alebo iné nútené medicínske zásahy.

Pre takéto zásahy ja nenachádzam žiadne relevantné psychologicko-psychiatrické ani v širšom zmysle medicínske ospravedlnenie, keďže telesné zmeny majú okrem iného uľahčiť transrodovému jedincovi život v spoločnosti a redukovať úzkosť či dysfóriu plynúcu z prípadných alebo očakávaných reakcií okolia. Toto okolie, ako ani samotný transrodový muž, však na svoje vaječníky a maternicu nevidí, a tak často ani on sám pre seba, ani z ohľadu na reakcie okolia, takýto medicínsky zásah nepotrebuje a nechce. Som za plné rešpektovanie tohto jeho priania.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú duševné poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.