Denník N

Kampaň, ktorá mi zmenila uhol pohľadu

Často sa hovorí, že mladí ľudia do politiky nepatria. Často vyhráva v diskusiách téza, že mladí ľudia si musia najprv prejsť prácou, manželstvom, víťazstvami a pádmi a až potom môžu robiť veľké veci, či „veľkú“ politiku. Viete, čo si myslím ja? Som presvedčená, že práve mladí ľudia sú presne tí, ktorí do politiky patria. Práveže mladí ľudia sú hlasom svedomia budúcich generácii. Hlasom, často nevypočutým, no veľmi dôrazným a jasným. Hlasom, ktorý je neúnavný a dostatočne silný. Práve nás, mladých ľudí trápia vážne problémy sveta. Sú to problémy ako klimatická kríza, spravodlivosť, rôzne hodnotové otázky a takisto to, či odísť za prácou do zahraničia, alebo pomáhať meniť Slovensko. Poslednou dobou tento náš hlas silnie. Najprv bol počuť z námestí, kedy sme sa zúčastňovali pochodov za Slušné Slovensko v mínusových teplotách. Poslednou dobou je počuť zo štrajkov za budúcnosť našej planéty. Hlas mladých ľudí je ten, ktorý vždy dokázal zmeniť veci okolo. Práve preto, že náš hlas silnie som veľmi vďačná za to, že  poznám jedného z najvýraznejších hlasov mladej generácie, energického Dominika Hatiara a som rada, že som mohla byť súčasťou jeho kampane do Eurovolieb.

Vyzeral skôr ako bezprostredný, mladý muž, ktorý behá všade so selfie tyčou, lebo sa má rád. Lebo je rád videný. Lebo má rád ľudí a pozornosť okolo seba. Presne taký obraz som si najprv vytvorila o Dominikovi Hatiarovi, ktorého som druhýkrát v živote stretla na volebnej noci Zuzany Čaputovej. Práve na tejto volebnej noci natáčal  prvé (ževraj aj posledné) live video na Instagram. Odvtedy som ho prezývala politický Sajfa a keď sa na to pozriem spätne, tento opis sedí.  Dominik Hatiar si ma všimol, možno preto, že som mu povedala, že jeho live video nemá energiu a na ekologickom festivale v Spišskej Novej Vsi sme sa rozhodli, že budeme tvoriť tím. Tím, ktorého hlavným cieľom bude to, aby extrémisti nevyhrali Eurovoľby. Tím, ktorí je zložený z mladých ľudí, ktorí nie sú ľahostajní voči všetkému, čo sa deje okolo nich. Tím, ktorí podporuje Dominika Hatiara a bude mu pomáhať v terénnej kampani.

 

Odvtedy mám pocit, že kampaň tohto mladého chalana úplne iná, aké boli akékoľvek kampane predtým. Na uliciach sa neúnavne rozprával s ľuďmi. Bolo mu jedno, či prší, fúka nechutný vietor alebo mu praží Slnko na hlavu. Pri terénnej kampani bol tento mladý, húževnatý človek sám sebou. Neskutočne ma pobavilo, keď na Majálese pri letákovaní povedal starým rodičom malého dievčatka,  že mu želá šťastnú budúcnosť, ktorej súčasťou bude aj projekt Erasmus+ v zahraničí. Bol tak sám sebou, že sme sa s ním dostali do bizardných, často neuveriteľných situácií. Napríklad keď sme mali ísť behať za Skutočne európske Slovensko na Zobor, tak sme kúsok od miesta, kde mal byť štart zistili, že Dominikovi chýba benzín v aute. Nevadí, nevzdávali sme sa, bojovali naďalej s časom a dostali sme sa do vytúženého zoborského cieľa. Kampaň tohto „politického blázna“ nás v jeho tíme nikdy neprestala nudiť. Napríklad sme išli zaparkovať auto v Nitre, keď sa zrazu pred nami rozbehol dav maturantov oslavujúcich úspešne ukončené maturity. Dominik neváhal, vybehol z auta, zabuchol dvere a šiel kampaňovať. My, zmätení sme ostali v aute, pozreli sme sa na seba a začali sa smiať. Okrem toho, že ho títo maturanti chceli naliať vodkou, získal na námestí v Nitre aj veľmi veľa fotiek a označení na instastories medzi mladými ľuďmi 😂👏

Okrem bizardných a spontánnych situácií, sme sa spoločne stali súčasťou kurzióznych rozhovorov. Napríklad o tom, aké to tu bolo kedysi za komunizmu lepšie. O tom, ako sa všetko len opakuje a politici sú veľké špiny. O tom, prečo je dobré voliť Kotlebu a o tom, že nikto iný ako Kotleba nás „nespasí“. O tom, že mladí nič nezmôžu a o tom, že sme egocentrickí. O tom, že progresivizmus je len skrytá nálepka na to, že chceme okradnúť Slovensko. Napriek konšpiračným teóriám, hoaxom a polopravdám sme sa nevzdávali a tieto rozhovory sme sa snažili argumentačne zvládnuť. Možno práve vďaka entuziazmu, snahe neúnavne vysvetľovať sa Dominikovi Hatiarovi podarilo získať v Eurovoľbách  10 000 hlasov. Na to, že to je 25 ročný muž, ktorého Slovensko predtým nepoznalo je to veľký úspech. Úspech je pre mňa najmä jeden a to ten, že som vďaka kampani spoznala toľko inšpiratívnych, motivovaných ľudí, ktorým naša krajina nie je ľahostajná. Tak prosím, keď nabudúce budete hovoriť, že to mladí majú v paži- tak sa najprv zamyslite. Nie, nie je nám to jedno a nie, nechceme tu extrémizmus. To, čo tu chceme je žiť v bezpečnej, otvorenej krajine, kde nevládne klientelizmus, či korupcia. Chceme žiť v krajine, kde nebude panovať nenávisť, strach, či netolerancia. Chceme žiť v krajine, v ktorej sa budeme vzájomne počúvať a spoločnou snahou ju posúvať dopredu.  Preto verím, že hlas nášho svedomia nám nedá spávať a budeme dostatočne hluční, cieľavedomí a priebojní. Preto verím, že kampaň Dominika Hatiara bude motorom každého jedného z nás prasknúť bublinu komfortu, v ktorej sme dlhodobo žili. Ja som ju praskla. Je to oslobodzujúce

Fotografia: Tomáš Halász

Teraz najčítanejšie