Denník N

Prečítané leto: 1. týždeň o vode

Na konci júna sa s ohromnou radosťou šmaria do kúta školské tašky a s nimi aj knihy. Dva mesiace bez kníh je však pre deti dlhočizný čas. Skúsenosti učiteľov sú rovnaké – po lete sa do tried vracajú žiaci, ktorí prišli o všetky čitateľské návyky a majú obrovské problémy sa naštartovať. Preto vzniklo Prečítané leto, projekt, ktorý chce rodičom pomôcť udržať deti pri knihách. Týždeň čo týždeň počas celých prázdnin prídeme s novou témou a knihami, ktoré budú dostatočne zaujímavé, aby neskončili zahrabané pod posteľou. Na mojom blogu sa okrem krásnych obrázkových noviniek pre najmenších dočítate najmä o knihách pre čitateľov od 8 – 13 rokov.

Týždeň o vode 

Na stránke o Prečítanom lete si pozrite všetky podrobnosti o tom, koľko kníh stačí s deťmi cez prázdniny prelúskať, aby na začiatku nového školského roka neprežívali muky. Týždeň od 1.7. – 7.7. je venovaný knihám, v ktorých dôležitú úlohu zohráva voda.

Medzi nebom a morom

(od 3 – 99 rokov)

Tento svet potrebuje pomalé príbehy, snivé krajiny a dobrých, inšpiratívnych, povznášajúcich knižných hrdinov. Diela mimoriadne talentovaných bratov Fanovcov obsahujú presne tú zmes semiačok, ktoré by sa mali v detskej mysli uhniezdiť po prečítaní obrázkovej knihy: sú láskavé, kreatívne, vľúdne, otvorené, rozširujú obzory, podnecujú fantáziu. Ilustrácie sú jednoducho čarokrásne, vďaka nim plynie dej i bez textu, čím výrazne posúvajú vekovú hranicu čitateľov – môžu po nich siahnuť už trojroční, ktorí uvidia známe zvieratá i celkom nové perspektívy, aké im dosiaľ žiadna z kníh neponúkla. Staršie, 6 – 8 ročné deti budú pevne sledovať príbeh, ale zachytia aj druhý význam, ktorý sa nesie nad samotným textom, už im to vlastná skúsenosť dovolí alebo sa nechajú unášať svojimi predstavami, keď im ho budú čítať rodičia. Pre najstarších, desaťročných, pubertiakov či dospelákov, to bude nevídaný estetický zážitok z krásy ilustrácií a dobra hrdinov, bude to snívanie s otvorenými očami, na konci ktorého čaká úsmev a pocit zadosťučinenia z času venovaného knihe. Som rada, že sa k nám dostáva prvý preklad ich skvelej práce.

V príbehu Medzi nebom a morom premýšľa približne šesťročný Finn o svojom nebohom dedkovi: Pamätá si, ako dedko vravieval, že v dni ako je tento je „Ideálny čas na plavbu!“ Preto chlapec na jeho počesť pozbiera z dvora nepotrebné veci a poskladá si z nich loď. Po ťažkej práci zaspí v podpalubí a keď sa prebudí, loď sa kolíše na mori a pláva kamsi do ďaleka.

Spoločnosť mu robí obrovská zlatá ryba s tvárou a fúzami podobnými ako mal jeho dedko. Bok po boku smerujú k magickému miestu z dedkových rozprávok, k miestu, kde sa oceán snúbi s oblohou, cez more plné dobrotivých tvorov, hladiacich vĺn a svietivých medúz. Objavujú sa v čarovných snových obrazoch, čoskoro nebude možné určiť, kde sa vlastne loď nachádza – pláva ešte po mori so skutočnými zvieratami alebo už vystúpila na nebo a obkolesujú ju mraky pripomínajúce podmorský život?

Čitateľ nesníva, on priamo žije púťou malého Finna, ktorý v mesiaci vidí tvár svojho dedka a nemá strach z ničoho, hoci priestor, v ktorom sa nachádza, je obrovitánsky. Je to morský vesmír, vodný i vzdušný naraz, presne tak, ako je to možné iba v sne či rozprávke. Medzi nebom a morom je jedným slovom nádhera.

Vydal: Ikar v edícii Stonožka

O rybke Beličke / O zlatej rybke

(od 3 – 6 rokov)

Dvojkniha s rozprávkou z každej strany je novinkou zo série krásne ilustrovaných obojstranných slovenských rozprávok, ktoré už vyšli v troch pokračovaniach (písala som o nich v svojich predošlých článkoch tutu). Tentokrát sa redakcia vydavateľstva zamerala na príbehy, v ktorých hrá hlavnú úlohu ryba. Z jednej strany sa malí čitatelia zoznámia s klasickou morskou rozprávkou O zlatej rybke podľa predlohy príbehu bratov Grimmovcov, ktorú upravila Mária Števková. Oproti tomu sa druhá rozprávka odohráva v prostredí našich riek a pochádza z pera významného herca.

Jozef Kroner bol známy vášnivý rybár. Kolovali o ňom historky, ako si svoj rybársky vercajg brával aj na filmovačky a v každej voľnej chvíli namiesto do krčmy bežal k vode. V novinke ilustrovanej Katarínou Ilkovičovou ožíva jeden z príbehov, ktoré napísal pre deti, samozrejme, z prostredia rieky a rýb, ktoré sa v nej u nás bežne vyskytujú, O rybke Beličke.

Rybie dievčatko spolu s kamarátom Jalčekom chodia do rybej školy, kde sa učia o dravcoch, pred ktorými sa majú mať na pozore. Má mierne náučný ráz, keďže autor presne pomenúva druhy rýb a veľmi nevtieravo opisuje spôsob ich života. Ak majú deti vrúcny vzťah k vode, pri tejto knihe sa zážitok len tak neskončí, je totiž nekonečná. Keď jeden príbeh dočítate, stačí ju len prevrátiť hore nohami a pustiť sa do ďalšieho.

Vydal: Buvik

Môžu superhrdinovia nosiť okuliare?

(od 5 – 11 rokov)

Pútavo napísané knihy o obyčajných deťoch a ich skúsenostiach vedia malým čitateľom poriadne naštartovať predstavivosť. Najmä, ak sa v nich čiastočne spoznajú alebo si prečítajú o zážitku, ktorý ich donúti premýšľať o tom, ako by sa v podobnej situácii zachovali oni. Tým viac, ak sa celý príbeh odohráva v reáliách, ktoré dokonale poznajú. Kniha Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? od dvojice slovenských autorov Sone G. Lutherovej a ilustrátora Martina Krkošeka tieto atribúty spĺňa a hoci redakcia vydavateľstva ju odporúča do 7 rokov, osobne som hranicu posunula ďalej. Hlavný hrdina Miško sa totiž nespráva vždy ako predškolák. Občas koná, hovorí a uvažuje ako skúsenejší prvostupniar, preto nebude protivný ani starším a ostrieľanejším čitateľom.

Pre rodiča bude poslanie príbehov jasné na prvý pohľad. Veľká väčšina z nich sa dotýka istej formy predsudkov, ktoré sú v našej spoločnosti usadené a bolestivo prerastené ľuďmi až do špiku kostí. Autorka však o nich píše s takou ľahkosťou, že deťom na začiatku ani len nenapadne riešiť, čoho sú svedkami. Až keď ich postaví pred hotovú vec, donúti ich zvážiť, čo o danej udalosti doteraz vedeli a počuli. Ideálnym príkladom je príbeh, v ktorom sa Miško na dedine skamaráti s miestnym chlapcom a až keď majú spoločné zážitky dozvie sa, že Rolo je Róm. A čo, poviete si. Hej. A čo. A teraz si predstavte, žeby vaše dieťa prišlo domov s týmto Rolom a…? Zvyšok nechám na vás.

Keďže máme týždeň o vode, spomeniem, že v knihe Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? je aj milý príbeh, v ktorom hrá voda podstatnú úlohu. Miško ide s dedkom a bratrancom Filipom na ryby. Samozrejme, neobsedia pri brehu, rozhodnú sa ísť bojovať s pokémonmi na kartách do bačoriny a tam nečakane spoznajú nevšedné dievča s bielym psom. Dievčina sa z ich pohľadu správa divne, z čoho si Filip robí posmech a Miško nevie, čo si má myslieť. Opäť sú raz konfrontovaní inakosťou, o ktorej sa na záver dozvedia viac. Kniha veľmi vľúdne a láskavo otvára mysle nielen detí, ale aj ich rodičov.

Vydalo: ej. publishing

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie