V oblečení som doteraz veľké kroky nespravila, okrem toho, že sa snažím nenakupovať rýchloobrátkovú módu. Vo väčšine nenakupujem niečo, čo využijem iba raz. Veci, ktoré skončia v mojom šatníku a šatníkoch mojich detí sú zväčša z kvalitných materiálov.
Keď Šimon na Slovensku vyhral ocenenie Podnikateľ roka od EY a dostal pozvanie na svetovú súťaž s gala večerom v Monaku, zalial ma studený pot. Dajte mi desať náročných úloh naraz, spravím ich a plus niečo navyše, ale obliecť sa adekvátne na gala večer s “black tie dress code” ma takmer zablokovalo. Obliecť si šaty, ktoré si dám na seba len raz a potom mi budú vysieť v skrini sa mi ani náhodou nepozdávalo. Ani požičovňa neznela ako dobrý nápad. Mám svoj štýl, dostávam zaň veľa rôznorodej (nie vždy pozitívnej 🤪) spätnej väzby ale som to ja a viem v čom sa cítim dobre. Zrazu som si spomenula na projekt Nosené. Katka Hutyrová ho s Jakubom Ptačinom prezentovali na Via Bona pred porotou, ktorou som bola vtedy súčasťou a získali Ocenenie dobrý partner komunity. Nie len že robia zo starého oblečenia krásne nové kúsky, ešte to robia so šarmom, voňavo, štýlovo a pre dobrú vec. Časť ich tržieb ide na pomoc týraným ženám.
Prečo ma tak trápia jedny šaty? Vlastne celé fashion industry? Pre tých, ktorí sa tejto téme až toľko nevenujeme, našla som zopár (z určite mnohých) faktov:
- Globálne má trh s textíliami a odievaním hodnotu viac ako 3,3 trilión dolárov, čo tvorí 2% globálneho HDP (dáta, ktoré som našla na webe z viacerých zdrojov sú z roku 2015, čizme dnešná hodnota bude iná)
- Hneď po ropnom priemysle je druhým najväčším znečisťovateľom na svete a podľa United Nations zodpovedá za 10% emisií skleníkových plynov kvôli svojim dlhým zásobovacím reťazcom.
- Produkcia 1 kilogramu bavlny si vyžaduje 20.000 litrov vody. Textilný priemysel je jeden z troch najväčších spotrrebiteľov vody na svete.
- Podľa Environmental Protection Agency sa v roku 2013 z vyrobených 15,1 miliónov ton oblečenia vyhodilo 12,8 miliónov.
- 15% z látky určenej na šaty končí na podlahe v krajčírskych dieľňach ako odpad.
- Textilný priemysel zodpovedá za takmer 20% svetového odpadu.
- Čína už dnes produkuje 50% textílií a napríklad v Hongkongu denne skončí na skládkach 253 ton textilného odpadu.
- Veľmi málo komunít má systém recyklácie textílií. Až 85% textílií, ktoré by mohli byť recyklované končí ako netriedený odpad.
Tieto dáta nevyzerajú dobre. Beriem ich s rezervou, nie su úplne aktuálne a sú bez kontextu, čiže možu zavádzať. Určite však aktuálne nakupovacie návyky nie sú trvalo udržateľné. Čo s tým vieme robiť? Už mnoho krát opakovaná mantra 3R je z môjho pohľadu dobný prvý krok pre kohokoľvek z nás.
- REDUCE – zredukuj. Kým si niečo kúpim (a úprimne priznávam, som štandardná žena, baví ma kúpiť si niečo pekné, keď mám príležitosť), spýtam sa otázku, či to naozaj potrebujem, či to, že budem vlastniť ďalšiu suknňu, náramok, topánky mi prinesie vyššiu hodnotu. Tiež ako a kým bolo oblečenie vyrobené ma zaujíma.
- REUSE – použi znova – je to jednoduchšie a začína v prvom kroku, keď nakupujem. Keď si idem niečo kúpiť, budem to naozaj opakovane používať?
- RECYCLE – recykluj – sa v kontexte módy aktuálne veľa skloňuje. Jednak posúvaj ďalej, kým vyhodíš – ja si priebežne prechádzam šatník a ak je v ňom niečo, čo som rok nemala na sebe, posúvam to ďalej. A potom prichádza UPCYCLE a dostávam sa k šatám pre gala večer.
Danka ma uistila, že ma neotočia vo dverách, keď prídem oblečená v šatách zo starých košiel, tak sme sa pustili do projektu gala upcycled šaty. Stretla som sa s krajčírkou Soňou, vybrali sme farby, skúsila som si na seba špendlíkmi pospájané staré košele a deň pred odletom do Monaka mi ich Soňa priniesla domov. Krásne, jednoduché, čierne šaty gombíky na chrbáte, aj na sukni. Museli byť kratšie ako som pôvodne chcela, lebo daľšie vhodné košele neboli k dispozícii😂, ale bola som rozhodnutá neuhnúť a šaty si na gala večer obliecť. Podľa mojich očakávaní, nezožali úspech, ako by mohla zožať honosná róba, ale ja som sa v nich cítila dobre a dali vyniknúť krásnej brošni od šperkárky Janky Machatovej. Zároveň som mala lepší pocit, že som neprispela k už aj tak presýtenému kolotoču nezmyselných, jednorázových nákupov. Jedna kvapka v oceáne, je mi to jasné, ale každý vieme aspoň tou jednou prispieť.
