Denník N

Muž, ktorý utiekol zahrabaný v uhlí

Päť rokov sa skrýval pred Štátnou bezpečnosťou v tajnej komôrke v dome svojich rodičov. Až kým v roku 1954 jeho otec nevymyslel plán úteku cez Železnú oponu: ukryť sa pod uhlím v provizórnej drevenej truhle s vývodom na dýchanie v nákladnom vlaku smerujúcom z Ostravy do Viedne. Mal vtedy 25 rokov.

Rudolf Krejčí (* 4. marca 1929) bol v období komunistického prevratu v roku 1948 študent brnenského gymnázia. S niekoľkými rovnako nespokojnými kamarátmi sa odhodlali na letákovú akciu proti novému režimu. Neboli však úspešní, v uliciach Brna sa museli dať na útek pred policajtmi. Skupina potom plánovala útek za hranice, boli však prezradení a tajná polícia všetkých pozatýkala. Okrem Rudolfa Krejčího. Ten sa v pivnici zahrabal pod uhlie. To ešte netušil, aké osudné sa mu uhlie stane o niekoľko rokov.

Rudolf Krejčí 1946

Rudolf Krejčí v r. 1946 (zdroj: Wikimedia Commons)

Keď Štátna bezpečnosť usúdila, že je Rudolf Krejčí už za hranicami, prestala aktívne kontrolovať jeho rodičov a on sa mohol z pivnice presťahovať hore do domu, kde vybudovali malú tajnú miestnosť. Tu sa mladík ukrýval päť rokov. Nemohol vyjsť na ulicu, nemohol k lekárovi. Otec mu nosil knihy a Rudolf študoval históriu, filozofiu a sociológiu. Situácia v Československu sa však nezmenila ani po smrti Stalina a Gottwalda, ako dúfali. Zostávala jediná možnosť: utiecť cez dobre strážené hranice.

A tak Rudolfov otec vymyslel plán. Pracoval na železnici a poznal systém nákladnej dopravy na Západ. Do Talianska boli z Ostravy vypravované vlaky s uhlím. Prechádzali cez Brno, potom pokračovali na Břeclav a po kontrole pohraničníkmi pokračovali súpravy do Viedne. Bolo treba pripraviť akúsi drevenú truhlu, ktorú zahrabú dostatočne hlboko pod uhlie. Rudolf v nej musí mať prívod vzduchu a musí mať možnosť sa z nej potom v Rakúsku sám vyhrabať. Na oklamanie pohraničiarskych psov použijú ocot a horčicu.

K úteku došlo v máji 1954. Otec ukryl Rudolfa pod náklad uhlia vo vagóne na brnenskej stanici. Vlak potom vyrazil do Břeclavi a pred hranicou ho skontrolovala Pohraničná stráž. Rudolf mal šťastie, neobjavili ho. Keď vlak dorazil do Viedne, dostal sa z vagóna, vo Viedni našiel americkú okupačnú zónu a prihlásil sa ako utečenec. Rodičia sa o jeho úspešnom úteku dozvedeli z vysielania Slobodnej Európy, v ktorej odvysielali vopred dohovorený signál.

Rudy Krejčí

Rudy Krejčí (zdroj: Sdružení Paměť)

Rudy vyštudoval v Rakúsku filozofiu a v roku 1959 dosiahol titul doktora filozofie. Chcel sa vysťahovať do USA a na diaľku tam hľadal zamestnanie. Získal zmluvu na Aljašskej univerzite vo Fairbankse, kde začal učiť nemčinu a ruštinu. Na škole neskôr založil katedru filozofie a humanitných vied a dnes je emeritný profesor filozofie.

Todd's preset

Rudolf Krejčí v r. 2009 (zdroj: Wikimedia Commons)

Príbeh jeho úteku cez Železnú oponu pripomína jeden z informačných panelov Stezky svobody – turistickej a cykloturistickej trasy, ktorá je vybudovaná na bývalej signálnej pohraničiarskej ceste pri Mikulove na južnej Morave.

Stezka svobody

Stezka svobody


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Zdroje:

Babylon: Rudolf Krejčí (TV dokument)

Wikipedia: Rudolph Krejci (EN)

Příběh muže, který cestoval v uhlí

Titulný ilustračný obrázok: Želpage.cz

Teraz najčítanejšie