Denník N

Klimatická zmena v prezidentskom paláci.

Teplota v indickom štáte Uttarpradéš dosahuje 480C, nás čakajú horúčavy do 370C. Do toho prídu suchá, nedostatok vody … útrpné čakanie na nočné ochladenie a príchod jesene. Tak ako nadobúda klimatická zmena čoraz zreteľnejšie kontúry, tak to začína byť primárne o postoji k nej. Klimatická zmena už nie je zelený problém, ale existenčný. A ako povedal minulý týždeň pre The Guardian nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz, klimatická zmena je naša “tretia svetová vojna“.

Znie to možno hystericky a úsmevne a zatiaľ to nie je o panike. Panika príde neskôr, pretože vážnosť situácie si uvedomuje príliš málo ľudí a priveľa ľudí má (ekonomický) záujem, aby z toho nebola “veľká“ téma, ktorá rozhoduje voľby.

Celosvetovo je v prevádzke 450 atómových elektrární. Ďalších 100 sa stavia alebo plánuje postaviť. 1 400 tepelných elektrární je vo výstavbe alebo sa plánuje postaviť. Nemecko produkuje 2-3% emisií. Či už ich zníži o 30% alebo 50%, efekt z toho, že postaví niekoľko technologicky špičkových elektrární po svete, bude zrejme neporovnateľný voči úsporám doma. Ak samozrejme nejde v prvom rade o progresívne napĺňanie príjmov štátu. Že sa prejedia na iné účely … Alebo si niekto myslí, že “zlé“ veterné prúdy budú rešpektovať schengenské hranice a na územie EÚ jednoducho “nevstúpia“?

Ak je vietor globálny hráč, narušený kolobeh vody v prírode je (aj) lokálna veličina. Stúpajúci podiel CO2 v atmosfére má aj svoju aktívnu protistránku. Klesajúca produkcia kyslíka. Môžeme legislatívne znižovať emisie do zbláznenia, ak sa vyrúbu hektáre lesa, pretože ekonomický záujem je prvoradý, viac kyslíka zelené pľúca krajiny nevyrobia. Prečo bol zrušený inštitút ekonomickej prospešnosti lesa, čosi ako dotácie pre poľnohospodárov, ktorý umožňoval majiteľom a správcom starať sa o les aj inak ako ekonomicky podmienenou ťažbou dreva? Ak sa dnes pokladá vyrúbanie lesa za prednostne ekonomickú kategóriu, blíži sa chvíľa, kedy to bude hodnotené na úrovni brutálnych trestných činov.

Nasadenie progresívnych technológií (celosvetovo) neprinesie okamžitý efekt. Narušený kolobeh vody v prírode a mestskom prostredí ale vieme riešiť v okamžite. Presušené mestské prostredie má navyše v čase horúčav oproti okolitej krajine teplotu vyššiu o 3-5 0C. Zvýšený výskyt alergénov a zhoršený zdravotný stav najmä starších ľudí sú daňou za betónový a developerský Klondike v našich mestách.

Riešenie má názov malý vodný cyklus. Nemusíte súhlasiť, môžete reagovať.

P.S. Pýtajte sa Kravčíka a voda vám to vynahradí.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie