Denník N

O Rusku, zadržaných ukrajinských námorných plavidlách a Medzinárodnom tribunáli pre morské právo

Foto - Ocean clean up
Foto – Ocean clean up

Alebo o mori, morskom práve a ako sa to týka vnútrozemského Slovenska.

Bolo na území dnešného Slovenska v minulosti more? Áno aj nie. Matúš Hyžný, geológ a paleontológ z UK v Bratislave, vysvetľuje, že územie dnešného Slovenska more nezalievalo a na otázku by sme mali odpovedať, že sedimenty a fosílie vyskytujúce sa na našom území svedčia o prítomnosti mora.

Má Slovensko more dnes? Otázka, na ktorú opäť neodpovedáme jednoznačným áno alebo nie.

Ak napríklad hovoríme o morskom dne, povedzme v Tichom oceáne, tak áno, Slovensku patrí cca 12 000 kilometrov štvorcových morského dna. Presnejšie povedané, patrí mu právo vyhľadávať a v budúcnosti ťažiť nerastné suroviny z tohto dna.

A teda ako sa nás, vnútrozemského Slovenska, týka morské právo?

Interoceanmetal a „slovenské“ more

Spoločná organizácia Interoceanmetal (IOM) je medzivládna organizácia založená v roku 1987 na vykonávanie prieskumu, vyhodnotenia a ťažby polymetalických rúd (polymetalické konkrécie) v zóne Clarion-Clipperton v severovýchodnom Pacifiku.

Súčasnými členmi IOM sú Bulharsko, Kuba, Česká republika, Poľsko, Ruská federácia a Slovensko.

V roku 2001 organizácia Interoceanmetal uzavrela zmluvu o prieskume s Medzinárodnou organizáciou pre morské dno (ISA). Interoceanmetal získala výhradné právo na prieskum a rozvoj komerčnej ťažby polymetalických rúd v oblasti s rozlohou 75 000 kilometrov štvorcových v spomínanej zóne Clarion-Clipperton.

Slovensku, ako členovi organizácie Interoceanmetal, tak patria práva k cca 12 000 kilometrom štvorcovým v rámci tejto zóny. Čo sa týka samotného prieskumu a aktivít našej krajiny v danej oblasti, Branislav Žec, generálny riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktorý je zároveň splnomocnencom vlády v Interoceanmetale, objasnil, že „zatiaľ máme základný prieskum, biologické skúmania – teda, čo tam žije. Teraz sme v štádiu geologického prieskumu. Územie máme do roku 2021, dovtedy musíme ekonomicky zhodnotiť, čo tam máme, kde sú aké zásoby, a to sa prepočítava na peniaze“.

Prieskumné územia majú v tejto oblasti napr. aj Japonsko, Francúzsko, Čína, Nemecko, Južná Kórea.

Všetky činnosti sa vykonávajú v súlade s opísanou zmluvou (resp. licenciou) medzi IOM a ISA, Dohovorom OSN o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982 a príslušnými predpismi ISA.

UNCLOS

Práve Dohovor OSN o morskom práve predstavuje kodifikáciu morského práva. UNCLOS vytvoril právny poriadok pre moria a oceány, ktorý si kladie za cieľ napomôcť mierovému využitiu morí a oceánov, spravodlivému a účinnému využívaniu ich zdrojov, zachovaniu živých zdrojov a ich štúdiu či ochrane a zachovaniu morského prostredia.

Dôležitou zásadou upravenou UNCLOS je zásada mierového využívania šíreho mora. Podľa UNCLOS šíre more je vyhradené pre mierové účely.

Každý štát, či už pobrežný alebo vnútrozemský, má právo, aby na šírom mori plávali lode pod jeho vlajkou. Loď je povinná plávať pod vlajkou len jedného štátu a až na výnimočné prípady podlieha na šírom mori jeho výlučnej jurisdikcii. Vojnové lode využívajú na šírom mori úplnú imunitu z jurisdikcie ktoréhokoľvek iného štátu okrem toho, pod ktorého vlajkou plávajú.

UNCLOS stanovuje, že vnútrozemské štáty majú právo na prístup k moru a od mora za účelom výkonu práv predvídaných dohovorom, vrátane práv dotýkajúcich sa slobody šíreho mora a spoločného dedičstva ľudstva. Za týmto účelom používajú vnútrozemské štáty slobodu tranzitu územím tranzitných štátov akýmikoľvek dopravnými prostriedkami.

UNCLOS zaviedol právny režim dna a podzemia šíreho mora, ktoré nazval „oblasť“. Oblasť a jej zdroje sú spoločným dedičstvom ľudstva. Žiadny štát nesmie uplatňovať nárok alebo vykonávať zvrchovanosť alebo zvrchované práva nad akoukoľvek častou oblasti alebo jej zdrojmi a ani žiadny štát alebo fyzické či právnické osoby si nesmú privlastniť niektorú jej časť.

Organizáciou, prostredníctvom ktorej zmluvné štáty organizujú a kontrolujú činnosť v oblasti, obzvlášť za účelom spravodlivého spravovania a využívania zdrojov oblasti, je Medzinárodná organizácia pre morské dno. Tá má 168 členov a Slovensko je jej členom od roku 1996.

Dlžní sme informáciu, že Národná rada s Dohovorom OSN o morskom práve vyslovila súhlas 27. marca 1996 a prezident ho ratifikoval 22. apríla 1996. Vo vzťahu k Slovenskej republike UNCLOS nadobudol platnosť 7. júna 1996.

Medzinárodný tribunál pre morské právo

Riešením sporov týkajúcich sa morského práva UNCLOS poveril Medzinárodný tribunál pre morské právo (ITLOS) so sídlom v Hamburgu.

Príslušnosť Tribunálu sa vzťahuje na všetky spory a žaloby predložené v súlade s UNCLOS a všetky otázky stanovené v ktorejkoľvek inej dohode, ktorá deleguje príslušnosť na Tribunál.

Tribunál sa skladá z 21 nezávislých členov zvolených z osôb, ktoré sa tešia najlepšej povesti pre nestrannosť a bezúhonnosť a sú uznávanými odborníkmi v odbore morského práva. V Tribunáli je zabezpečené zastúpenie hlavných právnych systémov sveta a spravodlivé zemepisné rozdelenie – najmenej troch členov má mať každá zemepisná skupina zriadená Valným zhromaždením OSN (africké štáty, ázijské štáty, štáty východnej Európy, štáty Latinskej Ameriky a Karibiku a štáty západnej Európy a ostatných štátov). Členovia Tribunálu sa volia na deväť rokov a môžu byť opätovne zvolení.

I keď, ako badať z doposiaľ prezentovaného, sa morské právo týka i vnútrozemských štátov, od začiatku svojej činnosti v roku 1996 sa nestal sudcom Tribunálu žiaden Slovák, Čech alebo Maďar. V súčasnosti zemepisne východnú Európu reprezentuje poľský sudca Stanislaw Pawlak, ukrajinský sudca Markiyan Kulyk a ruský sudca Roman Kolodkin. Svojho sudcu už pritom (za východnú Európu) malo i vnútrozemské Rakúsko, či prímorské Bulharsko alebo Chorvátsko.

Ukrajina v. Rusko

Dňa 25. novembra 2018 zadržali orgány Ruskej federácie tri ukrajinské námorné lode (Berdyansk, Nikopol a Yani Kapu) a zatkli ich 24 vojakov. K incidentu došlo v Čiernom mori neďaleko Kerčského prielivu.

Udalosť možno stručne zhrnúť nasledovne. Keď sa ukrajinské plavidlá blížili k vstupu do Kerčského prielivu dňa 25. novembra 2018, boli zablokované loďami pobrežnej stráže Ruskej federácie. Ukrajinské plavidlá sa otočili a odklonili od Kerčského prielivu, ale plavidlá pobrežnej stráže ich nasledovali. Počas prenasledovania pobrežná stráž vystrelila na Berdyansk, zranila troch členov jeho posádky a spôsobila škody na plavidle. V nasledujúcom priebehu udalostí boli všetky tri ukrajinské lode a vojaci na palube zadržaní plavidlami pobrežnej stráže Ruskej federácie.

Medzinárodný tribunál pre morské právo vydal na základe návrhu Ukrajiny vo veci dňa 29. mája 2019 predbežné opatrenie (provisional measures), ktorým vyslovil, že vojnová loď, ako je definovaná v UNCLOS, je vyjadrením suverenity štátu, pod ktorého vlajkou sa plaví. Táto skutočnosť sa odráža v imunite, ktorú má podľa UNCLOS a všeobecného medzinárodného práva. Tribunál poznamenal, že akákoľvek činnosť ovplyvňujúca imunitu vojnových lodí je spôsobilá vážne poškodiť dôstojnosť a zvrchovanosť štátu a má potenciál ohroziť jeho národnú bezpečnosť.

Činnosť Ruskej federácie by podľa názoru Tribunálu mohla nenapraviteľne poškodiť práva Ukrajiny na imunitu svojich námorných plavidiel a ich príslušníkov. Okrem toho Tribunál konštatoval, že riziko nenapraviteľnej ujmy je za okolností prejednávanej veci reálne a pretrváva.

Okrem toho pokračujúce odňatie slobôd a osobnej slobody ukrajinských vojakov vyvoláva podľa Tribunálu humanitárne obavy.

Tribunál tak považoval za nutné vydať dočasné opatrenie, na základe ktorého prikázal (pomerom hlasov 19:1; proti bol len ruský sudca Kolodkin) Ruskej federácii okamžite prepustiť tri ukrajinské námorné plavidlá, vrátiť ich pod správu Ukrajiny, prepustiť 24 zadržaných ukrajinských vojakov a umožniť im vrátiť sa na Ukrajinu s cieľom zachovať práva, ktorých ochrany sa domáhala Ukrajina.

I na opísanom prípade možno ilustrovať, že morské právo je pozoruhodnou oblasťou medzinárodného práva aj pre vnútrozemské štáty, ktoré majú napr. k téme ochrany práv plynúcich z morského práva čo povedať.

Teraz najčítanejšie