Denník N

Milujeme Petržalku

ranné foto
ranné foto

Veru, tvrdenie môže podnietiť k otázke: že: Prečo nie? Prečo napríklad nemilovať napr. Petržalku, alebo i Prešov? Alebo Trebišov? Miesto, kde sme vyrastali, ktoré by malo byť domov. Včera som niečo pozeral v televízií a pán hovorí, že hrozí také „odcudzenie“, …niekto sa síce stará o rodinu, zabezpečí veľký dom, …žije však v „schémach“, …nezabezpečí tam domov.

Čo dáme deťom….

Moja skúsenosť je asi táka, že v informačnej dobe, tu je stena, cez ktorú sa dá ťažko komunikovať.

Ako potom vnímanie napr. klimatickej zmeny sa dostane ako problém do médií? Mne o tom hovoril dobrý učiteľ už pred vyše 35 rokmi…a hovorí sa, že o desať rokov budú zmeny také, že si to nevieme predstaviť?

Ako teda teraz (!), niečo meniť? Ako vzdelávať deti k vnímaniu? K citlivosti? Aby mali vzťah, nečakali na to, čo povedia v médiách, na youtube o počasí, ale išli von a vnímali počasie v rámci svojho času na vlastnej koži? Veď máme začať od seba, každý názor je dôležitý. Je dobre tvoriť, byť zodpovedný….aktívny občan. Tvoriť verejnú mienku…tvoriť obsah médií…

Pret osom rád, že je určitá spolupráca medzi Milujeme Petržalku a nami (OZ Presadíme). Vďaka.

Internet, ako sa hovorí, znižuje vzdialenosti, ale paradoxne, znižuje i schopnosť a ochotu si rozumieť vzájomne, …face to face…tvoriť v domoch domov…vzťahy…

…napríklad.

Teda základná potreba ľudí, že sú spolu a niečo spolu riešia sa stráca. (dajú si cieľ, majú výsledok…)

Ako potom dať deťom charakter, „scitlivenie“ (hoc na umenie či prírodu, podnety z vonku – vlastný názor…), keď tí, ktorí sú v médiach, nemajú čas, potrebujú peniaze, splácajú hypotéky, majú svoje schémy, priateľstva, chodia na vernisáže svojich osvedčených kámošov…a pod…?

Je dobre začať tým porozumením, rešpektom voči tomu, čo robí ten druhý…a skúsiť to oceniť.

Resp. je pár médií, pár moderátorov, a pár novinárov a nepomer medzi „prijímateľmi“ informácií, ktorí sú dnes už i „interaktívni“… voči „vysielateľom“,  je veľký.

Nedá sa to časovo stíhať. Selektuje sa…Povrch, titulky, rozhodujú…

Teda, ako som písal, dal som návrh do RTVS na nový formát, reality šou.

Taká pieseň napr. o Banskej Bystrici, či Nitre … s ich genius loci, to, čo tvorí domov, vzťah…sa dá napísať a nahrať. Deti môžu prekonať ten náš rekord, ktorý vytvorí Petržalka, Bratislava.

Vznikne veľa pôvodnej tvorby, oživí sa citlivosť detí, charakter, identita…

Už len cieľ – chcieť ísť niečo sám nafilmovať, na mobil, vedome niečo vidieť, je cenný…

Včera som takto šiel behať na pekné miesta, meandre Dunaja…a nafilmoval som – lebo som bol pripravený…ako zameraný na love…scénku, keď žlna brániaca hniezdo zahnala sokola…vydávala zvláštne zvuky a ovládli svoju „leteckou šou“ povetrie..pár sekúnd a zážitok na nezaplatenie…

O to ide…

O čo ide teda kultúre?

Ide o to, nájsť niekoho, kto chodil k tomu a tomu, učil sa u toho a toho …a žije v nejakom uzavretom svete? Hovorí potom pojmy ako: forma a obsah. Význam a intencia?

Alebo sme schopní vnímať, že i nejaký filozof, otvorená myseľ, môže tvoriť kultúru?

Veď kultúra je i prostredie, ktoré si tvoríme. Priestor na komunikáciu. Verejný priestor.

Preto je fajn, že je také stránka ako je Milujeme Petržalku. Je tam niekoľko tisíc sledovateľov, ktorí posielajú vlastné fotky domova. Inšpirujú sa a tvoria vzťah. Cit.

Dám ešte raz video k piesni (amatérske). A dokonca i nová verzia piesne, špeciálny letný hit pre rádia už vznikol. Len to musíme schváliť…:-)

Tvoríme a tešíme sa.

Hrajte sa s nami…

dzungloraj@gmail.com

Dajte deťom čas.

https://www.youtube.com/watch?v=C_AVxIFQ5WY&t=26s

Amatérske video sme „zmazali“ (dali privátne) a tu je oficiálny videoklip:

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie