Denník N

Nemecko podľa Merza.

Partia okolo Annegret Kramp-Karrenbauer (AKK) ukázala väčší ťah po moci v CDU ako Friedrich Merz. Následne prišla vlna očakávaní, ktoré AKK nenapĺňa a ani zrejme nedokáže? naplniť. To, že niekto preukáže nadštandardnú zručnosť v boji o stranícke pozície, neimplikuje automaticky schopnosť viesť krajinu a rozumieť jej potrebám. Metóda vychovania si svojej nástupkyne predpokladá zachovanie určitej kontinuity (weiter so), ale vlna sympatií k zeleným a zdesenie z preceňovaného? úspechu youtubera Reza svedčí skôr o tom, ako sa stranícke očakávania vzdialili realite a o bezradnosti v schopnosti tento stav riešiť. Príklon k ekonomike zdieľaných služieb navráva, že popularita Strany zelených nemusí byť krátkodobá, hoci sľubujú príliš ružový svet a na komplexné otázky ponúkajú príliš jednoduché odpovede.

Minuloročné suchá (a prichádzajúce tohoročné, striedané s ničivým krupobitím) vydesili Nemcov natoľko, že spolu s hospodárskym oslabovaním Nemecka (nielen sankcie) povedú k rozkolísaniu pomerov v celom Nemecku. Prípadná zmena vlády, predčasné voľby, budú skôr otázkou reálneho dosahu hospodárskych kruhov na dianie v krajine. Nemecko, ktoré bolo premiantom v období exportu tovarov, nezachytilo nástup ponuky služieb, digitalizácie, zahľadené do vlastného úspechu, neúmernej spotreby a mentálnej pohodlnosti. Neschopnosť rozlíšiť sociálne výdavky od investícií do budúcnosti vedie napr. k tomu, že na umelú inteligenciu pôjdu z rozpočtov (do roku 2025) 3 mld.Eur a na zákonné zabezpečenie dôchodkov pôjde 100 mld. Ročne. Súťaženie o nadponuku sociálnych výdavkov vedie k prejedaniu zdrojov potrebných pre zabezpečenie blahobytu v budúcnosti.

Sedem z desiatich najväčších na burze kótovaných firiem majú sídlo v USA. Najziskovejšie sú Apple, Samsung, Microsoft … žiadna nemecká v tejto brandži. Až na 25.mieste – Volkswagen. Úspech nemeckých firiem sa premieta do  zisku najmä zahraničných akcionárov, pretoža žiadna z firiem kótovaných na burze, nie je vo väčšinovom vlastníctve nemeckých akcionárov. Pritom 70 miliónov Nemcov nemá žiaden prístup ku kapitálovým výnosom týchto firiem.  Základným kameňom návratu dôvery v sociálno-trhovú ekonomiku je (podľa Merza) zvýšenie účasti zamestnancov na hospodárskom úspechu ich podnikov a zároveň možnosť podieľania sa aj na úspechu iných firiem. Ešte stále sa štvrtina nemeckého blahobytu produkuje v priemysle.

Je potrebné hovoriť o Agende 2030 ako o programe, ktorý spája hospodárstvo so životným prostredím. Ako bude vyzerať priemyselná základňa v roku 2030 podľa zelených? Ako a z čoho budú žiť naše deti a vnuci o 20, 30 rokov? Latentný odpor zelených voči technike ochrane životného prostredia neprospieva, skôr mu škodí. Podľa Merza práve CDU by mohla byť stranou zmierenia medzi potrebami hospodárstva a životným prostredím.

Želám daždivý deň.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie