Denník N

Prokurátor: Polícia štatistiky falšuje a na nás sa vyhovára

Nadácia Zastavme korupciu pred viac ako rokom priniesla Správu o polícii, ktorej súčasťou boli informácie o tom, ako policajti na príkaz nadriadených vylepšujú štatistiky, aby ich práca vyzerala lepšie. Vedenie ministerstva vnútra aj polície to odmietlo, okrem iného aj s vysvetlením, že prácu policajtov predsa dozoruje prokuratúra a ak by niečo nebolo v poriadku, rieši to. Jeden z vedúcich prokurátorov pre Nadáciu napísal analýzu, v ktorej objasňuje, ako je falšovanie štatistík možné aj napriek prokurátorskému dohľadu. Zároveň v nej prináša ucelený pohľad na prácu polície. Hoci požiadal o anonymitu, rozhodli sme sa priniesť jeho názor, lebo môže byť významným príspevkom do diskusie o reforme polície. Meno aj zaradenie nadácia pozná.

V blogu sa dočítate:

  • že polícia funguje ako za socializmu
  • akým štýlom policajti manipulujú štatistiky, aby si zlepšili imidž
  • prečo z polície unikajú informácie k páchateľom
  • čo by pomohlo

 

Ochrana verejného poriadku je v Slovenskej republike zverená viacerým orgánom verejnej moci. Prioritne je však táto základná štátna úloha zverená polícii. Pred nedávnom, počas masívnych celoslovenských demonštrácií súvisiacich s vraždou novinára, pomerne značné skupiny obyvateľstva žiadali zmenu na poste policajného vedenia s tým, že za hlavnú pohnútku tejto požiadavky možno bezo sporu označiť snahu o prinavrátenie dôvery v políciu ako štátneho orgánu, ktorého heslo znie „pomáhať a chrániť“.

Socializmus v riadení polície

Bez ohľadu na uskutočnené personálne zmeny vo vedení polície a ministerstva vnútra však zásadnou otázkou danej témy je, či skutočne dôjde aj k zmene práce polície a tým i k nárastu dôvery obyvateľstva v prospech polície ako štátnej inštitúcie.Na úvod je potrebné smelo poznamenať, že tak ako značná časť právneho poriadku našej krajiny nesie významné znaky socialistického modelu práva, ani Policajný zbor SR ako štátna inštitúcia, nezvládol plnohodnotné vyrovnanie sa so zmenou politického systému v roku 1989. V polícii do dnešných dní funguje doslova socialistický model riadenia práce a akékoľvek snahy o jeho zmenu sú nielen, že prakticky nemožné, ale s poukazom na názory policajných elít a vžitosť tohto systému do každodennej práce policajtov, doslova vylúčené.Negatívne aspekty tohto javu majú množstvo konkrétnych príkladov, no zovšeobecnene možno za všetky spomenúť absolútnu prioritu podriaďovania všetkej policajnej práce (a to akejkoľvek) štatistickým ukazovateľom:

  1. objasnenosti trestných činov (priestupkov) a
  2. nápadu trestnej (priestupkovej) činnosti.

Krivenie štatistík

Skrz tieto dva štatistické ukazovatele policajní funkcionári plánujú prácu podriadených policajtov a to tak, aby nápad trestnej (priestupkovej) činnosti zodpovedal v rámci jednotlivých útvarov určitému priemeru (napr. v okrese Humenné nie je možné aby jedno obvodné oddelenie značne presahovalo počtom nápadu trestných činov nad ostatné), resp. sa značne líšilo od minuloročnej „štatistiky“. A pokiaľ by takáto situácia hrozila, systém „práce a riadenia“ by okamžite pristúpil k „optimalizácii“, čo znamená, že napríklad časť skutkov (deliktov) by sa vykazovala až  v ďalšom mesiaci, prípadne by sa objasňovali ako priestupky a nie trestné činy (po čase by sa síce pokračovalo pri ich objasňovaní v trestnom konaní, no „štatistika“ za konkrétny mesiac by bola zachránená, pretože spätne sa už nemení).

Uvedené platí ale aj opačne, pretože ak by sa v danom mesiaci nenašlo dostatok trestných činov, policajti musia využiť všetky svoje možnosti, aby  „štatistiku dohnali“ a teda našli nejaký ten trestný čin, tak aby v daný mesiac nebol výpadok v „nápade“. S  „hľadaním nápadu“ je samozrejme neoddeliteľne spojená „objasnenosť vecí“, ktorá je policajnými funkcionármi naplánovaná a musí sa plniť. Inak povedané, policajní funkcionári si dopredu naplánujú koľko skutkov napadne a koľko sa ich objasní. Bežní výkonní policajti okresnej a krajskej úrovne si preto veľmi rýchlo uvedomia, že musia nájsť správny počet trestných činov a to najmä takých, ktoré sú objasniteľné.

Vyhovárajú sa na prokuratúru

Policajní funkcionári pri výčitke smerom k upravovaniu štatistických ukazovateľov radi využívajú argument, že trestné konanie je predsa pod dozorom prokuratúry a teda skresľovanie údajov by (ak by k nemu vôbec došlo) bolo odhalené. K uvedenému treba dodať, že „štatistika“ sa tvorí z aktuálnych údajov a teda ak  je napríklad v mesiaci jún oznamovateľom oznámený skutok (zrejmý trestný čin) vyhodnotený v policajnom uznesení ako priestupok, čo prokurátor pri previerke obratom zruší a nariadi vo veci začať trestné stíhanie, toto trestné stíhanie sa účelovo začne až v júli a v „štatistike“ za jún nebude figurovať „neznámy páchateľ TČ“, naopak júlová „štatistika“ sa bude musieť následne upraviť na inom mieste – na čo už ale bude čas 31 dní.

Obdobne sa napríklad do policajnej štatistiky nerobia opravné zásahy a ak je teda policajtom vznesené obvinenie – čo policajná štatistika vyhodnotí ako „objasnenú vec“, následne prokurátorom zrušené a vec je zastavená, prípadne prerušená, nemá tento postup spätne vplyv na policajnú štatistiku. Uvedené sa prejaví najmä pri konci mesiaca, štvrťroka a polroka, keď policajti účelovo vyfabrikujú policajné rozhodnutia, za účelom úpravy štatistiky a to bez ohľadu nato, že tieto ich rozhodnutia sú časom rušené.

Prečo padá dôvera

Štatistické ukazovatele sú neúprosné a musia sa plniť, ich nesplnenie je nepredstaviteľné a proste k nemu nedochádza. Ak preto objasnenie trestnej činnosti spočívajúcej v okradnutí seniorov podvodníkmi vydávajúcimi sa za vnúčika má trvať cca 4 mesiace a musí na ňom pracovať najmenej 6 pracovníkov kriminálnej polície, je zrejmé, že to proste robiť nebudú, pretože „nesplnia plán“ a preto sa radšej budú venovať záškoláctvu detí, či krádežiam elektrickej energie, čo je „istota“. Aj pri tomto príklade samozrejme platí, že sa objasní len toľko záškoláctva a krádeží, aby ostalo aj do ďalšieho mesiaca.

Prezentovanie „dobrej štatistiky“ má mať potom podľa názoru policajných funkcionárov pozitívny vplyv na hodnotenie práce príslušníkov polície verejnosťou, pozitívne hodnotenie práce politika na čele ministerstva vnútra, vládnucej politickej sily na čele štátu a pod. Takejto mantre veria v zásade všetci policajní funkcionári a je pre nich neskutočne prekvapivé, keď zisťujú, že súčasnú spoločnosť ich „neskutočne“ pozitívne výsledky absolútne nezaujímajú a dôvera v ich inštitúciu padá strmhlav nadol a je de facto najnižšia spodzi štátov EÚ.

Ovplyvňovanie podriadených

Okrem štatistického meča, je ďalším a značným problémom slovenskej polície i spôsob konkrétneho riadenia vyšetrovania zo strany policajných funkcionárov, keď títo (a to v podstate na každej úrovni riadenia) sa snažia ovplyvniť doslova akúkoľvek prácu podriadených – vyšetrovateľov, či kriminalistov. V mnohých prípadoch je táto metóda riadenia sprevádzaná aj dobrým úmyslom, no žiaľ takmer vždy je jej dôsledkom len zbytočné komplikovanie vyšetrovania (resp. skráteného vyšetrovania) a nezriedka i jeho zmarenie.

V zmysle Trestného poriadku platí, že policajt vedúci skrátené vyšetrovanie, či vyšetrovanie (tzv. poverený príslušník PZ, či vyšetrovateľ PZ) je procesne samostatný a mal by teda samostatne viesť svoju časť trestného konania. Je žiaľ ale bežnou praxou, že do priebehu vyšetrovania zasahuje množstvo policajných funkcionárov. Vedú ich k tomu rôzne pohnútky, buď je to len snaha získať informácie o veci či už pre seba alebo pre nadriadených alebo len pocit vlastnej nenahraditeľnosti. Každopádne, tak či tak policajní funkcionári  priamo z pozície policajnej funkcie úkolujú vyšetrovateľa, ako má konať a v podstate tým ignorujú znenie Trestného poriadku.

Typickým príkladom tohto marazmu je ohliadka miesta činu pri dopravnej nehode s následkom smrti. Na miesto činu okrem výjazdovej skupiny dorazí i príslušný okresný a krajský riaditeľ (prípadne ich zástupcovia), ktorí sa priamo na mieste činu – kde pritom doslova nemajú, čo robiť, oboznamujú z dôležitými informáciami a nezriedka i zasahujú do priebehu dokumentácie. Pri tomto exkurze sa nedá opomenúť prípadný trestný čin vraždy, keď sa na mieste činu vystrieda celé užšie vedenie príslušných útvarov (policajného prezidenta nevynímajúc), čim nie raz prispeli k zmareniu úkonu, ktorý sa musel (ak sa to vôbec ešte dá) zopakovať.

Podozriví sa dostávajú k informáciám

Až desivá je pri tomto skutočnosť, že policajní funkcionári sa bežne z titulu policajnej funkcie oboznamujú s obsahom vyšetrovacieho spisu a žiadajú si od konajúcich vyšetrovateľov písomné správy o vývoji veci a plánovaní postupu. Takého flagrantné porušovanie Trestného poriadku, ktorý jasne upravuje nahliadanie do vyšetrovacieho spisu je dennodennou praxou slovenskej polície.

Za takéhoto stavu je potom plne pochopiteľné, že niektoré podozrivé osoby sú dopredu informované o plánovaní úkonov voči ich osobe (napr. domovej prehliadke), v prípade ich výsluchu presne vedia, aký je obsah spisu a koľko informácii polícia má.

Súčasný spôsob nastavenia riadenia práce Policajného zboru SR je teda bezo sporu zlý – a to bez ohľadu na nespornú odbornú kvalitu jeho vrcholových predstaviteľov a i značnej časti bežných príslušníkov a žiaľ zmena tohto systému sa zdá byť v nedohľadne, najmä ak sledujeme vývoj v danom prostredí.

Aké sú alternatívy

Ako jedna z alternatív na riešenie tohto javu sa ponúka myšlienka, že ak v totalitnom období bolo vhodné vytvoriť a riadiť políciu ako jednotnú inštitúciu a vyššie rozpísaným spôsobom, dnes v demokratickej forme vlády a najmä kapitalisticky a trhovo orientovanej ekonomike štátu sa ukazuje, že takýto model nie je celkom šťastný. Reč je v našich podmienkach o rozdelení „súčasnej polície“ na dve samostatné zložky a to:

  1. zložku poriadkovú a
  2. na zložku kriminálnej polície.

Zložka „poriadková“ by mala za úlohu fyzickú ochranu verejného poriadku, riadenie dopravnej premávky, či ochranu hraníc štátu  – obdobne ako na našom území v minulosti známi žandári, či četníci (v súčasnosti existujú žandárske zbory vo Francúzsku (Gendarmerie Nationale), Taliansku (Arma dei carabinieri), Portugalsku (Guarda Nacional Republicana), Španielsku (Guardia Civil) a na Ukrajine (Внутрішні війська України – Vnutrišni vijska Ukrajini).

Žandárstvo si pri tom treba predstaviť ako ozbrojenú bezpečnostnú organizáciu riadenú na vojenskom princípe na čele s veliteľom, kde nadriadený za účelom riadenia práce vydáva záväzné rozkazy, ktoré podriadený pod hrozbou sankcie musí rešpektovať.

Zložka kriminálnej polície, ktorej úlohou je objasňovanie trestných činov sa skladá sa z kriminalistov, ktorých cieľom je zisťovaním relevantných  informácií objasňovať páchanú trestnú činnosť, pričom kriminalisti (detektívi) sú pri svojej práci procesne samostatní a úlohou ich nadriadených je okrem zabezpečovania materiálno- technickej podpory ich práce, usmerňovať ich prácu metodicky, prípadne určovaním konkrétnych cieľov, no bez možnosti reálne zasahovať do priebehu vyšetrovania.

Nezávislý dozor nad zachovávaním zákonnosti týchto orgánov verejnej moci musí byť z dôvodu ochrany pred zneužitím moci i naďalej zverený samostatnej inštitúcii, ktorou je v našich podmienkach práve prokuratúra SR.

Ucelená reforma

Na takúto zmenu inštitucionálneho rámca polície by však plynule mala nadväzovať aj zmena Trestného poriadku, ako zákona riadiaceho činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Vo všeobecnosti platí, že väčšina problémov v práci orgánov činných v trestnom konaní súvisí s nie zdravým preformalizovaním slovenského trestného procesu. Postačí napr. aby civilný zamestnanec prokuratúry, či súdu majúci na starosti agendu utajovaných skutočnosti nemohol vykonávať zamestnanie a OČTK, resp. súdy nemôžu pri niektorých procesných inštitútoch (napr. domová prehliadka) konať.

Problémom je chápanie trestného konania ako administratívneho procesu, ktorý sa musí formálne začať a ukončiť. Uvedené znamená, že trestné konanie je dnes chápané porovnateľne ako napr. stavebné konanie, ktoré sa začína návrhom na vydanie stavebného povolenia a v ideálnom prípade končí práve vydaním stavebného povolenia a pokiaľ počas konania niečo zlyhá, konanie sa zastaví, či preruší. Toto je faktor, ktorý reálne znemožňujú ochranu záujmov obsiahnutých v Trestnom zákone. Omnoho jednoduchšie, hospodárnejšie a najmä efektívnejšie by preto bolo (tak ako je to bežné vo väčšine demokratických štátov sveta) doslova vypustiť celé štádium prípravného konania od začatia trestného stíhania až po podanie obžaloby tak, aby objasňovanie /vyšetrovanie/ trestných činov pozostávalo len z tzv. preverovania trestných oznámení a vlastných poznatkov , ktorého výsledok by preskúmal prokurátor a ten by následne rozhodol o vznesení obvinenia a automaticky by vec (trestné obvinenie) spolu s návrhom dôkazov predložil na príslušný súd, prípadne o postúpené veci na prejedanie menej závažného deliktu alebo o zastavení konania.

Zlý systém slúži politikom
Každopádne možno problematiku uzavrieť tak, že súčasná organizácia Policajného zboru SR a systému trestného procesu je len zmrazovaním vyslovene nefunkčného modelu, ktorý slúži len a výlučne tej politickej elite, ktorá je aktuálne vo vedení štátu pretože jednak disponuje všetkými informáciami o činnosti bezpečnostných orgánov štátu a jednak ich v prípade potreby dokáže ako aktivovať, tak i uspať.

Jedinou cestou ako tento stav znormalizovať je na úvod hodnotiť prácu silových zložiek v štáte prostredníctvom merania dôvery obyvateľov krajiny v štát (Políciu SR nevynímajúc) a pocitu spokojnosti a bezpečnosti obyvateľov štáte a následne započať pretvárať systém ochrany verejného poriadku zo socialistického na demokratický.

Nadácia Zastavme korupciu

Chcete nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podporte Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.