Denník N

Oddelené deti, oddelené svety

Podiel detí v systéme špeciálneho školstva je na Slovensku najvyšší v rámci Európy. Hoci väčšina pedagógov sa domnieva, že pre deti so špeciálnymi potrebami je oddelené vzdelávanie vhodnejšie, v prípade zabezpečenia podmienok vidia ich miesto v bežných školách.

Slovensko je na prvom mieste v Európe v podiele detí v špeciálnom prúde vzdelávania
Podiel žiakov a žiačok so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je na Slovensku štvrtý najvyšší v Európe [1], na základných školách tvoria až takmer pätinu žiackej populácie. Na rozdiel od ostatných európskych krajín však veľká časť týchto žiakov nenavštevuje triedy v školách hlavného vzdelávacieho prúdu spoločne s ostatnými deťmi. Slovensko je spomedzi európskych krajín na prvom mieste v podiele žiakov základných škôl vzdelávaných oddelene v špeciálnych triedach alebo špeciálnych školách, určených pre deti so ŠVVP. Kým na Slovensku je podiel detí v špeciálnom prúde vzdelávania až 5,88 % žiakov základných škôl, európsky priemer je takmer štvornásobne nižší [1].

Aj keď podiel detí a žiakov so ŠVVP začlenených medzi ostatné deti v bežných triedach za posledných 10 rokov narástol takmer o 15 %, celkový počet detí, vzdelávaných v oddelenom prúde vzdelávania zostal v priebehu desaťročia približne rovnaký. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, kapacity špeciálnych tried a najmä špeciálnych škôl zostali takmer nezmenené. Nemalo na ne zásadnejší vplyv ani kolísanie počtov žiakov spôsobené demografickým poklesom.

Graf 1 Vývoj počtu detí a žiakov so ŠVVP v jednotlivých formách vzdelávania v materských, základných a stredných školách v rokoch 2009 – 2019

Podiel žiakov základných škôl navštevujúcich oddelené formy vzdelávania nie je v rámci Slovenska rovnomerný. V siedmich okresoch na východnom Slovensku dosahuje dokonca viac ako 10 % všetkých žiakov a žiačok základných škôl. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že až takmer každé piate dieťa v špeciálnej škole alebo špeciálnej triede pochádza z vylúčenej rómskej lokality [3].

Väčšina pedagógov si myslí, že oddelené formy vzdelávania sú pre deti so ŠVVP vhodnejšie
Hoci rozvinutý systém špeciálneho školstva je prítomný aj v ďalších európskych krajinách (okrem Slovenska napríklad v susednej Českej republike, v Nemecku, Belgicku či Holandsku), celosvetovo sa od 60. rokov minulého storočia rozvíjal trend začleňovania, teda tzv. integrácie detí so znevýhodnením alebo nadaním do bežných škôl a tried. Vo viacerých krajinách bol nahradený konceptom inkluzívneho vzdelávania, spočívajúceho v transformácii a podpore škôl hlavného vzdelávacieho prúdu tak, aby vedeli efektívne vzdelávať všetky deti, bez ohľadu na ich znevýhodnenia či nadania.

Jednu z možných prekážok väčšieho začleňovania detí so špeciálnymi potrebami, ako aj zavádzania inkluzívneho vzdelávania je zakorenené presvedčenie o vyššej efektivite vzdelávania detí v homogénnych skupinách [4]. Potvrdilo sa to aj v rámci dotazníkového prieskumu To dá rozum, realizovaného na reprezentatívnej vzorke materských, základných a stredných škôl, v ktorom respondenti za najväčší problém pri vzdelávaní detí so ŠVVP označili rozdielnosť potrieb žiakov v triedach (48 %). Respondenti dotazníkového prieskumu považovali za vhodnejšiu oddelenú formu vzdelávania v špeciálnych školách alebo triedach v prípade väčšiny detí so ŠVVP. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, vzdelávanie v bežnej triede so zabezpečenou podporou preferovala väčšina respondentov pred oddeleným vzdelávaním iba v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, s nadaním alebo telesným postihnutím. Naopak, oddelené formy vzdelávania sú podľa respondentov prieskumu vhodnejšie dokonca aj pre deti bez znalosti či s obmedzenou znalosťou vyučovacieho jazyka.

Graf 2. Názory respondentov na vhodnú formu vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Bežné školy sú relatívne otvorené voči deťom so špeciálnymi potrebami, nemajú však vytvorené dostatočné podmienky

Napriek prevládajúcemu presvedčeniu o vhodnosti oddelených foriem vzdelávania detí so ŠVVP, väčšina respondentov z bežných škôl sa prikláňa k smerovaniu detí s rozmanitými potrebami do škôl hlavného vzdelávacieho prúdu. Buď vo forme ich začlenenia medzi ostatných žiakov do bežných tried alebo prostredníctvom ich vzdelávania v špeciálnych triedach. Vzdelávanie v špeciálnych školách bolo respondentmi z bežných škôl volené ako preferovaná forma vzdelávania jedine v prípade detí so stredným a ťažkým mentálnym postihnutím a u detí s autizmom. V rámci rozhovorov realizovaných v projekte To dá rozum, viacero riaditeľov bežných škôl súhlasilo so smerovaním školstva k inklúzii a vyzdvihovalo záväzok vzdelávať všetky detí zo svojej spádovej oblasti bez ohľadu na ich prípadné znevýhodnenia alebo nadania. Ako sa vyjadril riaditeľ základnej školy, “sme otvorená škola pre tieto deti, máme to dokonca uvedené aj v našom školskom vzdelávacom programe ako jednu z tých dobrých vecí.“ Rovnako aj jedna z riaditeliek materských škôl sa domnieva, že „inklúzia je dobrý trend.“

Zároveň však mnohí respondenti z bežných škôl poukazovali na nevyhnutnosť zabezpečiť podmienky na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami spočívajúce najmä v dostatočných personálnych, materiálnych, odborných a finančných kapacitách. Ako sa vyjadril riaditeľ strednej odbornej školy, „ono je úplne super […] v živote je to normálne, že aj človek, ktorý má nejaký postih, žije s tými ľuďmi. Tak aj v tej škole, nech s nimi žije, veď to je v poriadku. Ale potom na to treba vyčleniť ľudí a prostriedky.“ Riaditeľka materskej školy upozornila na nedostatočné financovanie vzdelávania detí so ŠVVP: „financovanie keby bolo nastavené, tak som za. Lebo si uvedomujem, že keby ja som mala choré dieťa, veľmi by som bola rada, aby bolo integrované.“

Práve z dôvodu nedostatočnej pripravenosti škôl hlavného vzdelávacieho prúdu viacero respondentov hodnotilo začleňovanie detí so ŠVVP do bežných škôl negatívne. Ako sa vyjadril riaditeľ základnej školy, „my to všetko ideme hádzať teraz [do bežných škôl] a nemáme nastavený ten systém. Nemáme tam nič nastavené. My to hodíme a robte si, čo chcete. A potom aj pedagóg, ktorý robí 30 rokov v praxi, má problém, čo teraz, bože môj, čo teraz […] akože strach je tam.“ Niektorí respondenti z bežných škôl vyjadrovali presvedčenie, že špeciálne školy sú na vzdelávanie detí so ŠVVP lepšie pripravené po odbornej, organizačnej aj materiálnej stránke. Ako konštatoval riaditeľ strednej odbornej školy, „čo sa týka integrácie žiakov s nejakým postihom, ja som proti. Pretože si myslím, že špeciálne školy, ktoré majú na to vybavenie, pedagógov, asi lepšie tie deti začlenia, alebo pripravia, viacej im vedia sa venovať.“ Na základe zistení z dotazníkového prieskumu To dá rozum sa však špeciálne školy, podobne ako školy hlavného vzdelávacieho prúdu, potýkajú pri vzdelávaní detí so ŠVVP s mnohými problémami pri zabezpečení podmienok, ako aj s nedostatočnými finančnými aj personálnymi zdrojmi.

Prúd špeciálnych a bežných škôl je oddelený a nepriestupný
Jedným z problémov paralelnej existencie dvoch systémov špeciálneho a bežného školstva, na ktorý poukazovali viacerí respondenti rozhovorov, je, že k vzájomnej výmene skúseností a zdieľaniu nezriedka veľmi prepracovaných metód práce s deťmi so znevýhodnením a nadaním medzi učiteľmi špeciálnych a bežných škôl dochádza len sporadicky. Potvrdilo sa to aj v rámci dotazníkového prieskumu, v ktorom len 4 % učiteľov z bežných škôl uviedlo, že dostáva od zamestnancov špeciálnej školy odbornú a metodickú podporu pri vzdelávaní detí a žiakov so ŠVVP. Mnohí pedagogickí zamestnanci z bežných škôl by ju však privítali a zároveň viacerí respondenti zo špeciálnych škôl vyjadrovali ochotu zdieľať vzdelaním a rokmi praxe nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Ako sa vyjadrila vedúca pracovníčka centra špeciálno-pedagogického poradenstva, „myslím, že učitelia v špeciálnych školách majú dostatok skúseností, že majú čo odovzdávať.“

Zároveň, špeciálne školy a triedy na Slovensku nie sú využívané ako nástroj dočasnej podpory dieťaťa, ale predstavujú trvale oddelenú vzdelávaciu cestu. Pokiaľ je dieťa raz zaradené do špeciálneho prúdu vzdelávania, je len veľmi malá pravdepodobnosť, že sa v priebehu školskej dochádzky ešte niekedy začlení do hlavného vzdelávacieho prúdu. V uplynulom školskom roku bolo zo špeciálnych do bežných základných škôl na celom Slovensku preradených 70 detí, čo predstavuje len 0,4 % žiakov špeciálnych základných škôl. Nepriestupnosť špeciálneho a bežného školstva vnímali problematicky viacerí respondenti rozhovorov. Ako sa vyjadril vedúci pracovník poradne: „ja vidím miesto špeciálnych škôl v budúcnosti ako inštitúcie, kde deti prídu s tým, že potrebujú podporu bez ohľadu na diagnózu. A že by im prospel, jeden-dvojročný pobyt v špeciálnej škole, štartovací, a potom po príprave prostredia v bežnej škole a zvážení progresu dieťaťa ho začleniť do bežnej školy.“

Záver
Vysoký podiel detí, vzdelávajúci sa v oddelených školách a triedach určených pre žiakov s tým istým alebo podobným typom znevýhodnenia, je v rozpore s medzinárodnými záväzkami a trendmi, ktoré smerujú k podpore vzdelávania všetkých detí v prirodzenom spoločenstve, v ktorom žijú. Poukazuje na relatívnu stabilitu kapacít systému špeciálneho školstva a zároveň na pretrvávajúce prekážky na strane bežného školstva reagovať na prirodzene sa vyskytujúcu rozmanitosť detí a žiakov. Keďže bežné školy nezriedka nevedia zabezpečiť podmienky (ako napríklad asistenta učiteľa), dochádzanie do špeciálnej školy sa stáva pre rodičov dieťaťa so znevýhodnením nutnosťou, nie slobodnou voľbou. Zároveň, poskytovanie vzdelávania deťom so ŠVVP v špecializovaných podmienkach na to vyškolenými odborníkmi následne vedie k tomu, že „bežní“ žiaci môžu výhody z tejto starostlivosti a z väčšej individualizácie vzdelávania čerpať len vo veľmi obmedzenej miere. Existencia špeciálnych a od bežnej spoločnosti v zásade oddelených foriem vzdelávania spôsobuje nielen zúženie sociálnych sietí detí so znevýhodnením, ale vedie aj k nutnosti ich následnej „reintegrácie“ pri vstupe na trh práce a pri plnohodnotnom uplatnení sa v spoločnosti a v živote.

Miroslava Hapalová
analytička projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

 

Zdroje:

[1]  RAMBERG, J., LÉNÁRT, A., WATKINS, A. eds. European Agency Statistics on Inclusive Education: 2016 Dataset Cross-Country Report. Odense, Denmark : European Agency for Special Needs and Inclusive Education, 2018. Dostupné na: https://www.european-agency.org/resources/publications/european-agency-statistics-inclusive-education-2016-dataset-cross-country

[2] CVTI SR. Štatistická ročenka 2009/2010 – 2018/2019. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=9580

[3] Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Priebežná správa. Január 2019. Dostupné na: https://www.minedu.sk/revizia-vydavkov-na-skupiny-ohrozene-chudobou-alebo-socialnym-vylucenim-2019/

[4] SVOBODA, Z. Inkluzívne vzdelávanie. In HAPALOVÁ, M. KRIGLEROVÁ, G. E. O krok bližšie k inklúzií. Bratislava : Člověk v tísni Slovensko, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2013. s. 7-20. [cit. 2018-12-11] Dostupné na: http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/O_krok_blizsie_k_inkluzii.pdf

 

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/