Daruj zajtra krv a dostaneš tričko. Sprav: „Universal GIFT“
Včera sme mali na Veľkom Draždiaku v Petržalke stretnutie so svetovým rekordérom so zápismi v Guinnessovej knihe rekordov Milanom Rospokfom. Je to úžasné, keď človeku, ktorý dokáže žonglovať s desať kilovými guľami, bežať s bowlingovými guľami na sto metrov šprint (guľa č. 6, oranžová)..sa páči náš projekt i pieseň Džungľoraj.
Sám som bol svedkom jedného jeho svetového rekordu.
Ako porotca…
Tiež ma potešilo, že i ďalší účastníci akcie pozitívne spomínali na akcie, ktoré sme robili v minulosti. Na niektoré momenty som i zabudol.
Uvedomil som si, že práve tie momenty sú trochu podobné tomu, čo ponúkame teraz. Jednoducho ísť von, ako rodina, či komunita, s rozhodnutím trochu sa hýbať, výlet, či korčule, beh, bicykel…a ak je chuť zaznamenať to, čo vnímame na kameru či mobil.
Už toto zameranie nás robí citlivejšími…
Zároveň som a dozvedel, že píšem zložito (v mojom jazyku: surreálne:-))….a tak to skrátim.
Jeden z fajn Universal GIFT (názov skupiny, ktorú máme na FB), je darovať krv.
Zajtra je svetový deň darcov krvi. A tak mi to dnes vyšlo po štyroch rokoch a deviaty krát som si spravil „čiarku“.
Kto príde zajtra, dostane i tričko…:-)
I som ofačovaný na lakťových jamkách, jak Lazar, a nechce sa mi moc zdieľať nahraté „Youtube video“ s Milanom Roskopfom, tak zajtra…
A možno ho dám na youtube kanál OZ Presadíme…kto chce, môže skontrolovať.
Neskôr som sa zastavil pred výzvou na námestí, kde má sídlo KHB.
Ako to tak čítam, uvedomil som si, že presne tie isté názory, tézy o umení, potreby citlivosti a podpore umenia majú tam i oni.
Rozdiel je v tom, že pred budovou bol ten odhodený papier.
Teda chceme ten zápis do Guinnesovej knihy rekordov spraviť tak, aby sa zúčastnilo a tvorilo, čo najviac detí, komunít, napr. znevýhodnených, marginalizovaných…predovšetkým so sídlom a miestom pôsobenia v Petržalke (kedže pieseň je o Petržalke)…aby vytvorili vlastný jedinečný – hoc jednoduchý, napr. na mobil, na pieseň, ktorú si stiahnu cez info : [email protected]
Každý pohľad je jedinečný, osobitý, prináša pluralitu…Pluralita je sila každej spoločnosti… i schopnosť byť ľudský, pozorný, čestný…
Teda o to ide, aby cez umenie sme dosiahli u detí vzťah, cit, hrdosť či charakter. Teda i pocit identity…
Ako spieval J. Nohavica: „Co jednou namalujes, to se nestrati…to se nestrati…“
Tu to platí o diele, zážitku, radosť z tvorby, z vlastného videoklipu, ktorý možno i vyhrá…
A možno podnieti ďalšie kraje…že sa nápad duplikuje a možno na môj námet RTVS spraví i tú reality show…poslal som im včera námet…
Teda, predpoklad, predpoklad kultúrnosti, kultúry, jedinečnosti členov národa s identitou a hrdosťou, so vzťahom k miestu, kde žijú (teda možno i s chuťou riešiť aktívne i také problémy ako hrozba klimatickej zmeny, či hrozba klímy plnej extrémnych prejavov…), je ten, že keď idem, nie ako člen davu, ale pozorne ulicou, či okolo domu, zdvihnem papier, ktorý odfúkol niekomu (bez identity) vietor, či sáčok od rožkov…i keď som ho nezahodil ja…alebo to, že mám vzťah a neurobím neporiadok, zachovám a udržiavam udržateľný stav životného prostredia…
Áno, uznávam, sú to pojmy, ktoré možno nemajú presný význam či ocenenú hodnotu (na rozdiel od nehnuteľnosti, ktorú „zakladá“ do registra vedenom na katastri nehnuteľností SR, keď si beriem napr. hypotéku na tých tridsať rokov…ale mali by sme sa to naučiť skôr, ako nám prepadne po desiatich rokoch takáto hypotéka, z dôvodu, že v rámci zmeny klímy s tu nebude dať žiť…
ÁNO, naša kampaň je tak trochu i skúška toho, či sme vôbec schopní riešiť túto klimatickú hrozbu.
Vraví sa, že času na riešenie, nie je veľa. Možno tých desať rokov a potom budú zmeny nezvratné…
Ak teda napíšem tlačovú správu, kde spomínam potrebu „scitlivenia“ a „narazím“ na prístup, že si to v danom médiu možno vysvetlia tak, že to nie je priorita, že z toho nič „nebude kapať“, tak potom ťažko sa ovplyvní verejná mienka.
Keď fajn pieseň z rádia počuť nebudete a nik to nebude vedieť vysvetliť, že prečo taká pieseň a za akým milým účelom…
Podobne, ako keď nejak výzva umelcov na podporu umenia tiež je vec pár relácií, a kampaní a nie verejného tlaku, aktivity občanov…
Aha, keď už toľko píšem, o 400 ml krvi ľahší…dopíšem i ten nápad, ktorý mi napadol, keď sa včera spomínalo, že nie sú financie na predškolskú výchovu a zákon sa odkladá…
Napadlo mi, dajme vzdelávanie do kolónky „výdavky na obranu“. Stále sa hovorí, že aspoň 1,5% z rozpočtu by sme tam mali dávať. Tak dávajme takto…
Argument, že vízia školstva a vzdelávania nie je za celých tridsať rokov je podľa mňa dosť silný.
Tak dajme tomu „korunku“ výchovy k občianstvu, nech sa deti naučia i zdravému pohybu, priestorovej orientácií v prírode, základy stratégií riešenia rôznych situácií, konfliktov, či komunikácie, napr. humánnu ekológiu, podpora výstavby športovísk, …
….možno i podpora žonglovania na školách spojeného s pohybom (kedže to prepája mozgové hemisféry a znižuje stres…)…tak trochu viď mestský štát Sparta…bolo by i na platy pre učiteľov, učiteľky…
Ako vravel náčelník Tecumseh: „Tí ľudia sa najviac tešia z pokoja a mieru, ktorí včas myslia na svoju obranu.“
Teda prakticky všetko, čo sa bežne učí (od jazykov po históriu a matematiku) sa dá pokladať za snahu zachovať pokoj a mier… šport, brannosť a umenie…vždy to malo súvis (rozvoj duše)…
Teda vďaka scitliveniu…
Amatérske video sme „zmazali“ (dali privátne) a tu je oficiálny videoklip:
https://www.youtube.com/watch?v=3ne_O7BzqRk
