Denník N

Zdravie, nie zdravotníctvo

„Hlavne to zdravíčko, aby slúžilo.“ Tak si zvykneme navzájom želať, či odpovedať na otázku, čo je pre nás najdôležitejšie. V živote sme to každý povedali stokrát. No nepamätám si nikoho, kto by zdravie pomenoval ako politickú prioritu.

Riešime stav nemocníc, počet poisťovní, prípustnosť poplatkov u lekára. Všetko dôležité témy, ale nemali by sme popri nich zabudnúť pýtať sa, kedy a prečo sa zo zdravých ľudí stávajú pacienti.

Medzi najčastejšie príčiny predčasných úmrtí na Slovensku patria srdcovo-cievne ochorenia, rakovina pľúc a kolorektálny karcinóm. Zdravé roky života nám okrem vysokého tlaku a srdcovo-cievnych chorôb najčastejšie berú bolesti chrbta a hlavy, diabetes, astma a čoraz častejšie aj depresie. Tento týždeň vyšla správa o stave zdravia mladých ľudí na Slovensku. Vyplýva z nej, že každé tretie 11-ročné dieťa je obézne.

Tieto ochorenia či stavy, ktoré sú príčinou podlomeného zdravia, vo viac ako tretine prípadov úzko súvisia so životným štýlom, nekvalitnou stravou či znečisteným životným prostredím. Napriek tomu sa diskusie medzi politikmi aj odborníkmi vedú takmer výlučne na tému zdravotníctva. Nie zdravia ľudí.

Skrytý potenciál

Je normálne, že do ľudského života niekedy vstúpi nehoda a časom aj choroby. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami k tomu však dochádza na Slovensku skôr. Ľudia vo zvyšku EÚ si zdravie dokážu udržať dlhšie než Slováci. Širší pohľad na tému zdravia preto naznačuje možnosť zachrániť ľudské životy,  obmedziť zbytočné utrpenie ale aj ušetriť peniaze.

Slovensko je dnes v dvoch dôležitých ukazovateľoch na koncoch európskych rebríčkov. V počte rokov prežitých v zdraví sa radíme na chvost Európy. Žiaľ, do čela poradia sa naša populácia zaradila v rýchlosti starnutia. Ak nič neurobíme, ľudia na Slovensku budú žiť dlhšie, ale chorí a s rastúcimi požiadavkami na zdravotnú starostlivosť.

Zdravie ako priorita

Cieľom vlády a ministra či ministerky zdravotníctva, preto nemá byť len liečba chorých. Ale najmä to, aby sme ľuďom pomohli žiť čo najdlhšie v stave úplného zdravia. Systém zdravotníctva pritom zdravie ovplyvňuje len z približne 20 percent.

Až 80 percent tvoria faktory, z ktorých napríklad genetiku ovplyvniť nevieme, iné však áno. Medzi nimi sú kvalita životného prostredia, životný štýl, pracovné podmienky, kvalita stravy, dostatok pohybu, či množstvo a intenzita rizikových faktorov ako je fajčenie či alkohol.

Program pre zdravie, nie len zdravotníctvo

Strana SPOLU minulý týždeň predstavila programový dokument pre zdravie. Nie pre “zdravotníctvo”,  pre “zdravie”. Pripravovala ho skupina expertov z rôznych oblastí a aj ja som mala možnosť sa na ňom podieľať. Opatrenia smerujúce k udržaniu zdravia ľudí na Slovensku sme zaradili ako prvú kapitolu – zámerne. Na formulácii cieľov a poradí priorít záleží. Nie jednému ministrovi či ministerke sa už stalo, že pre strom nevideli les.

Medzi opatreniami, ktoré navrhujeme, patrí posilnenie prevencie. Slovensko do nej investuje menej ako je priemer EÚ. Súčasťou sú skríningové programy pre ochorenia s najčastejším výskytom. Ich včasné zachytenie môže zásadne ovplyvniť úspešnosť liečby. Tohtoročný pilotný skríning výskytu rakoviny hrubého čreva bol krokom správnym smerom. Skutočnosť, že prichádza po 12 rokoch spravovania ministerstva nominantmi strany SMER, aj to len v testovacej verzii, je však smutnou pripomienkou, v akom biednom stave je starostlivosť o zdravie ľudí na Slovensku.

Jedna z najnižších mier zaočkovania dôchodcov proti chrípke v EÚ, ale aj silnejúca antivakcinačná lobby je pre nás signálom, že potrebujeme opatrenia na podporu očkovania. Minuloročná epidémia osýpok bola varovaním, že táto téma si vyžaduje viac pozornosti. Očkovanie považujeme za efektívny spôsob predchádzania nebezpečným chorobám. Ale je to aj nástroj na zaistenie bezpečnosti obyvateľov Slovenska z hľadiska verejného zdravia.

Za absolútne poddimenzovanú považujeme oblasť mentálneho zdravia. Na jednej strane rastie spotreba antidepresív. Pribúdajú ľudia — čoraz častejšie aj deti — s úzkostnými poruchami a depresiami, rastie počet ľudí so stareckou demenciou. Na druhej strane na Slovensku diagnostikujeme duševné ochorenia neskoro, máme poddimenzované kapacity psychológov a psychiatrov a podporné formy starostlivosti o duševné zdravie prakticky neexistujú.

Udržiavanie zdravia je však aj na ľuďoch samotných. Nestačí sa na to vyhovárať, či ukazovať prstom. Je nevyhnutné  ľudí starostlivosti o seba motivovať. Budeme presadzovať možnosť znížiť si výšku zdravotného poistenia, či získať benefity od poisťovne v prípade, že sa ľudia starajú o svoje zdravie – absolvujú preventívne prehliadky, nefajčia, nepreháňajú to s alkoholom, sú zaočkovaní a majú dostatok zdravého pohybu.

Nestaviame na zelenej lúke

Takmer nič z toho nemusíme stavať od piky. Pod ministerstvo zdravotníctva patria úrady verejného zdravotníctva. Na väčšinu problémov máme vypracovaných stovky strán dokumentov. No potrebujeme ich modernizovať, urobiť praktickejšími a najmä začať brať vážne. Dobrým príkladom je národný onkologický plán, ktorý vláda minulý rok konečne schválila – ako posledná v EÚ.

Plány nesmú byť prijímané, len aby boli. Mali by byť návodmi, ktoré budú schopné navigovať všetkých zúčastnených aktérov zrozumiteľným a vopred naplánovaným procesom smerujúcim k efektívnemu zníženiu úmrtí či k vyššej kvalite života. S jasným časovým rámcom a vyčlenenými peniazmi.

Aj osveta pre nás znamená viac, než tlač predražených letákov z eurofondov. Spočíva v sústredenej snahe zameranej na cieľové skupiny, v zapojení neziskového sektora aj ľudí samotných. Myslíme si, že ochotu ľudí hľadať si na internete informácie o zdraví a chorobách môžeme využiť. Rozoznať pravdivú a vedecky overenú informáciu od hoaxov, či reklám, však môže byť objektívne náročné.  Preto chceme urobiť z Národného portálu zdravia zrozumiteľný a široko používaný zdroj informácií o starostlivosti o zdravie. Napríklad ako tento, britský.

Zdravie ako nadrezortná téma

Podpora zdravia však nie je len o prevencii a osvete. Kľúčové sú podmienky, motivácie, návyky a povedomie o tom, ako zdravo žiť. A to už od skorého veku. Vieme, že to vyžaduje zapojenie viacerých  ministerstiev či samosprávy.

Ak chceme odstraňovať environmentálne záťaže, akými sú skládky, zle uzavreté bane a staré fabriky, nezaobídeme sa bez ministerstva životného prostredia. Ak chceme, aby bolo cvičenie čo najlacnejšie a pohyb prirodzený, potrebujeme v spolupráci s mestami a obcami budovať verejnosti prístupné športoviská, či cyklotrasy. A keďže chceme, aby sa deti v školách učili o tom, ako sa zdravo stravovať, aby mali k dispozícii v bufetoch ovocie a zeleninu a telesná nebola trestom, bude potrebné zapojiť ministerstvo školstva.

Nejde o kontroverzné témy. Neobjavili sme Ameriku. Žiaľ, až  doteraz boli na úplnom okraji pozornosti zodpovedných politikov. Aj preto sme presvedčení, že od začiatku musí byť agenda zdravia nastavená ako politická priorita vlády a zodpovedných ministrov. Je dôležité, čo sú naše ciele a ako ich pomenujeme. Pri písaní programu SPOLU sme si uvedomovali, že sa nesmieme zamotať v technickom boji so “systémom zdravotníctva”, a pritom zabudnúť na človeka a jeho zdravie. Preto sme napísali program pre zdravie, nielen pre zdravotníctvo.

Tento blog je 1. časťou série, v ktorej vám spolu s Oskarom Dvořákom predstavíme Program pre zdravie strany SPOLU. O týchto, ale aj ďalších opatreniach, ktoré v SPOLU navrhujeme, si môžete prečítať viac TU. Vaše pripomienky a námety na zlepšenia nám môžete odovzdať TU. Témy a aktivity strany SPOLU môžete sledovať tiež na facebooku.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Vargová

Zameriavam sa na zdravotníctvo a súvisiace témy sociálnej starostlivosti. Na Slovensko som sa vrátila z presvedčenia, že krajina je obrazom ľudí, ktorí v nej žijú a toho, akú ju chcú mať. Ja by som chcela krajinu, ktorá je spravodlivá, tolerantná, moderná a ľudia si v nej pomáhajú. Vždy keď mám pocit, že to môže pomôcť, napíšem sem o tom, ako to dosiahnuť.