Nezaprie sa. Ľavé krídlo a obranca v jednom. Robert Fico

Medzinárodný deň detí a návšteva nášho malého, veľkého šéfa u toho v Rusku. Človek si povie fajn. Aj ja som si povedal. To, že keď si telefonuje s Porošenkom a hrkútajú si o sankciách voči Rusku má oblečený iný kabát, v jeho prípade skôr iný dres, ako keď hovorí na ruskej pôde som si zvykol, sme si zvykli. Zvykol som si aj na ďalšie podobné, či rovnaké výmeny dresov pred zápasom alebo po jeho skončení. Niekde treba začať. Ono to prirovnávanie sankcií voči Rusku, k embargu na Kube je celkom zaujímavé, keďže akurát v noci z druhého na tretieho júna sa odohral na Kube priateľský futbalový zápas medzi výberom Kuby a tímom New York Cosmos. Priateľský, nepriateľský, taký a onaký, o tom tento článok nie je. Ide o to, čo sa hovorí v nedeľu a čo v pondelok.

Ak televízia v Rusku odvysiela propagandistický dokument, tiež sa nad tým ľudia asi veľmi nepozastavia. Ak sa v tom dokumente vyskytnú zmienky, fakty, udalosti, ktoré sa týkajú Slovenska, tak by sme mohli trošku spozornieť. Ak sú prekrútené, nepravdivé o to viac. Pár dní potom cestuje do tejto krajiny, ktorá vysielala dokument ohľadom udalostí v Československu v roku 1968 po svojom, náš premiér. Nepovie nič. Nič nespomenie. Áno, nešiel tam aby sa zaoberal nejakým dokumentom. Tu na Slovensku je celkom za frajera. Toto tam, toto tu. Všetko bude. No ak cestuje po svete, vždy vidím len jeho opätky a spodky topánok. Naposledy, v tom Rusku, skoro ani to. Mal byť frajer aj teraz. Inak vlastne čo ma prekvapuje, ak si on ani nevšimol november 1989. To je potom všetko vlastne v súlade s kostolným poriadkom. Len tak pomimo z domácej kuchyne. Klik.

Úplne na záver ma rozosmialo alebo rozplakalo, ja už ani neviem čo ma, ešte jedno. Hokej. Extraligoví hokejisti plačú, hrajú za drobné, niekedy ani za tie. Možno plačú aj ich mamy, rodiny, u ktorých musia kvôli takejto situácií bývať. Boh vie ako dlho. Poplačú si aj slovenskí fanúšikovia najpopulárnejšieho športu, ktorých je určite viac, ako tých, ktorí chodia na extraligové štadióny. Slzu pustia aj bývalí reprezentanti, ktorí ale chcú hokeju na Slovensku pomôcť. Rozmýšľajú, premýšľajú, skúšajú, investujú. Okrem veľa dobrých, reálne uskutočniteľných myšlienok v realite, hovoria aj o, v ruskej KHL stratenom synovi HC Slovan Bratislava. Hovoria o ňom, ako o možnom, budúcom účastníkovi našej Extraligy. O tom, prečo je to dobrý nápad, tiež tento text nie je. Každý nech sa zamyslí sám. Ale iné som chcel.  Ak Robert lobuje u Vladimira za zotrvanie hokejového Slovana v KHL, lobuje tým opäť len raz za tých svojich širokých hokejistov, bez dresov a s kravatami, a nie za tých napríklad slovenských z Trenčína, či z Popradu a  možno aj ich mamy. Tu sú aj tie dresy z úvodu. Ak sú inak vo vlastníckej štruktúre HC Slovan Bratislava firmy z Kostariky alebo z Cypru, tak to už slovenské nie je vôbec.

P.S. Richard Lintner a spol. držím palce, budete to mať ťažké.