Denník N

Nálepka a nášivka

„See, I don’t like euphemisms. I don’t like language which reflects fear and conceals the truth. And I noticed over a long period of time, as times goes by, people are less and less be able to deal with the reality.“
– George Carlin –

Predtým ich skinheads volali „feťáci“. Dialo sa tak vždy keď ich napadli na ulici vo večerných hodinách v Bratislave a nejakou záhadou sa tam dostala polícia. Bola to naučená taktika, ktorej cieľom bolo pridať polícii extra prácu s preverovaním či napadnutí majú u seba drogy.

Ak táto skupina ľudí organizovala verejné podujatie spoločenského, politického, alebo environmentálneho charakteru novinári ich z dôvodu politickej korektnosti volali „antiglobalisti“. Pokiaľ to bola podobná skupina angažovala v Čechách za slobodu Tibetu, alebo za podporu myšlienkoch exprezidenta Václava Havla, tak to boli „pravdo-láskaři“.

Ako roky uplynuli tak táto taktika začala mať rôzne nedostatky. Do jedného blogu na Hlavných Správach alebo článku na aeronete bolo nepraktické natlačiť kompletne celý zoznam „nepriateľov štátu“. Ak bol príliš dlhý vyvolávalo by to dojem, že sa nejedná o malú insignifikantnú skupinu „úchylov“ z Bratislavy. Okrem toho za niektoré veľmi špecifické pejoratíva ako „feťák“ by mohli začať lietať trestné oznámenia.

Svet plný nepriateľov
Ak zabŕdnete do skutočného septiku slovenských internetov, tak Slovensko „ohrozujú“ „feťáci“, „antiglobalisti“, „pravdo-láskaři“, „džender“, „žido-boľševici“, „slobodomurári“, „liberáli“, „progresívci“, „satanisti“, „užitoční idioti západu“, „sociálni paraziti“, „vítači“ a iní občania Slovenskej Republiky, ktorí majú tú drzosť mať vlastný názor na politiku, kultúru či spoločnosť.

Ak je zoznam takto dlhý nieje pravdepodobnejšie, že dotyčný žije v svojej paranoidnej sociálnej bubline a prestal rozumieť svetu okolo? Väčšina výrazov, ktoré som dal do uvodzoviek býva používaná v nesprávnom význame a bez vzťahu k realite.

Čaro nechceného
Ľudia čo týmto výrazom radi popisovali svojich oponentov, názorovo sa vyhradzovali, prípadne dávali najavo svoju politickú či spoločenskú „vychytralosť“ sa však chytili do pasce.

Človek čo toto pejoratívum používa má často potrebu dehumanizovať svojich oponentov a radšej útočí na neživého slamenného panáka, než aby reálne konfrontoval oponenta z mäsa a kostí. Ako ukázali posledné voľby tak týmto termínom možno označovať aj vykonštruovanú osobu, patriacu k židovskému etniku, ktorá má neobmedzený dosah na imigračnú a azylovú politiku.

Stratený význam
Súčasné použitie tohoto eufemistického pejoratíva však už nemôže zahrnúť výraz „vítač imigrantov“. Už je tu 2019 a „milióny utečencov z Blízkeho Východu“ … videl ich niekto? Nedávne politické výhry indikujú, že ľudia vo všeobecnosti chápu ak volený funkcionár nemá právomoc rozhodovať o tom kam „navozia imigrantov“.

Priznajme si – nikto presne nevie, kde sa tento pejoratívny eufemizmus vzal a ani čo ním jeho autor myslel. Čo však vieme s istotou povedať, že sa ním pokúšali označovať kandidátov, aktivistov a občanov ako „nepriateľov národa“.

Nová nálepka, staré hľadanie vnútorného nepriateľa?
Ale aké slovo vlastne hľadali? Niečo čo by v sebe skĺbilo údajnú naivitu hlavne mladých ľudí s nadšením pre demokraciu a občiansku rovnosť, údajné odtrhnutie Bratislavy od reality Slovenska, ale zároveň tam skúsili natlačiť všetkých starých i nových nepriateľov.

Pre ľahšie pochopenie a jednoduchšie písanie konšpiračných článkov a blogov bolo nutné vytvoriť nový sterilný politicky korektný a dehumanizovaný eufemizmus, ktorý vlastne nič nepovie, len zhrnie horeuvedené skupiny do jednej, bez toho aby použil už známe a sprofanované eufemizmy.

Čo znamená toto slovo pre mňa?
Toto slovo sa pre mňa stalo synonymom toho ako staré politické a spoločenské mechanizmy, ktoré tu pretrvávali od pádu komunizmu postupne strácajú všetky svoje záchytné body. Naznačuje ako staré eufemizmy a kampane založené na strachu prestávali fungovať, bolo treba nájsť nové – to platí hlavne strany čo stavali na starých post-totalitných mechanizmoch.

Nové strany „nespadli z neba“, nezaplatil ich George Soros a ani nijaká organizácia zvonka. Ľudia z týchto kruhov boli a sú aktivistami 15, 20 a viac rokov a pôsobia nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách Slovenska s cieľom v oblasti kultúry, dodržiavania práv a zákonov, zlepšenia kvality životného prostredia či kvality vzdelávania. Že nové strany mali výsledky na pôde aktivizmu a majú aj reálne výsledky tak z významu tohoto eufemizmu vymazáva údajnú naivitu.

Považujem za dôležité ohradiť sa proti tomu, aby som bol „zaškatuľkovaný“ v nejakej podobnej kategórii, pretože neexistuje žiadna ktorá by ma vyčerpávajúco vystihla ako individuum. Predídem tak tomu aby ľudia čo tento eufemizmus používajú ním mohli ďalej manipulovať.

Napíšte mi do komentov čo tento eufemizmus znamená pre vás. Boli ste niekedy jeho terčom?

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kocur

Metalista. Mám rád thrash, death, industrial, grind... Ale hlavne mám rád tú slobodu ktorú to prináša. Považujem sa za mierumilovného človeka ale veľmi zle znášam nekonečný vesmír ľudskej hlúposti.