Denník N

Rozpočtová politika dostala posledné varovanie z Európskej komisie

V pravidelnej správe Európskej komisie k nášmu rozpočtovému rámcu sme opätovne mohli vidieť červené farby a opakované varovania ohľadne „výraznej odchýlky“. To zaznieva vždy tesne pred preradením na trestnú lavicu rozpočtových hriešnikov.

V pravidelnej správe Európskej komisie (EK) k nášmu rozpočtovému rámcu (tzv. Program stability) sme opätovne mohli vidieť červené farby a opakované varovania ohľadne „výraznej odchýlky“. To zaznieva vždy tesne pred preradením na trestnú lavicu rozpočtových hriešnikov.

Podobne, ako naznačujú posledné čísla z Rozpočtovej rady (diera 899 mil. eur), ako aj NBS (diera 707 mil. eur) , dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu ako hlavného cieľa programového vyhlásenia vlády je už takmer nereálne. Za pravdu tak dostávajú kritici, vrátane autora, že nereálnym bolo hneď pri tvorbe rozpočtu[1]. A bohužiaľ bude ešte horšie.

Prečo je takáto obrovská diera v rozpočte v rozmedzí 700-900 mil. eur? Mám tri postrehy.

Nie, nevznikla za posledný mesiac. Rozpočet už od samotného začiatku bol nekvalitne a neprofesionálne pripravený. Ako graf naznačuje, odhadovaná diera pri schvaľovaní rozpočtu bola hneď 530-670 mil. eur. Opakovane nekvalitne boli pripravené odhady nedaňových príjmov, ako aj výdavkov, ktoré má na starosti rozpočtová sekcia[2]. Rozpočet obsahoval taký skvost medzi nedaňovými príjmami ako nešpecifikovanú položku znižujúcu deficit o 100 mil. eur. A nehovoriac o tom, ako opakovane Eurostat vyjadril nedôveru voči našim dátam za verejné financie[3]. Ako upozorňuje RRZ, aj v súčasnom Programe stability je v odhade salda pre tento rok „školácka“ chyba v objeme 57 mil. eur vo výdavkoch súvisiacich so štátom plateným poistným.

Odhad rozpočtovej diery v mil. eur

Zdroj: RRZ, NBS

Nie, nevznikla kvôli „prichádzajúcej kríze“. To, ako dobre je na tom ekonomika vyjadruje indikátor tzv. produkčnej medzery. Ak je pozitívny, znamená to, že ekonomika si žije nad pomery v dobrých časoch, tj, že sa prehrieva. Ako je vidieť z odhadov tohto indikátora nižšie v grafe, v roku 2019 sa toto prehrievanie stále zväčšuje. Dokonca podľa EK žijeme „super dobré časy“[4]. Čiže kríza k nám ešte nedorazila. Zároveň v ťažkých časoch výpadky v rozpočte sú najmä cez kanál daňových príjmov, čo momentálne nie je hlavný problém. To znamená, že keď kríza by naozaj dorazila k nám, rozpočet sa bude zhoršovať ešte viac.

Aké časy žijeme na Slovensku, dobré vs. zlé časy (tzv. produkčná medzera)

Áno, vznikla priamym pričinením hospodárskej politiky. Keď som bol ešte na IFP, zaviedol som metodicky koncept tzv. scenára nezmenených politík (tzv. NPC). Ten mal vyjadriť, ako by sa rozpočet vyvíjal, keby bola hospodárska politika založená na autopilotovi. To znamená, že dane by sa nemenili a výdavky by rástli prirodzeným tempom[5]. V takomto prípade pasívnej hospodárskej politiky by rozpočet dosiahol prebytok 410 mil. eur.

Podľa RRZ je možné, že hranicu prvého sankčného pásma dlhu tak opäť dosiahneme v tomto roku. Preto je zarážajúce, že namiesto upratania vo verejných financiách sa dnes diskutuje o dodatočných stimuloch pre budúci rok vo forme predvolebných balíčkov.

Výhľad pre budúci rok

Aktuálne odhady bez akýchkoľvek balíčkov hovoria o diere pre budúci rok v rozmedzí 600-800 mil. eur[6] ! Podľa posledných medializovaných informácií sa výška pripravovaných balíčkov hýbe v rozmedzí 500-600 mil. eur[7]. To by znamenalo rozpočtovú mínu pre budúcu vládu cca 1,25 mld eur. Komisia takýto balíček zatiaľ nebrala do úvahy, akurát píše, že takéto prijatie balíčkov by „výhľad pre dodržiavanie (pravidiel) v roku 2019 mohlo dramaticky zhoršiť“[8].

Napriek schválenie dôchodkového stropu a rozvráteniu dlhodobej udržateľnosti vláda potichu uvoľnila tzv. strednodobý cieľ rozpočtu z deficitu 0,5% HDP na 1% HDP[9]. To, spolu s vykázaným nižším deficitom za rok 2018[10] jej pomohlo tesne sa vyhnúť trestnej lavici. Každopádne, takmer všade červená farba.

Plnenie rozpočtových pravidiel podľa EK

Pre rok 2018 EK zvolila kuriózne vyhodnotenie „nedostatočný základ (dať červenú)“, odvolávajúc sa aj na zjemnenie strednodobého rozpočtového cieľa z štrukturálneho deficitu 0,5% na 1% HDP. Zdroj: EK

Suma sumárom, na splnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu z programového vyhlásenia vlády chýba v tomto roku 700-900 mil. eur. Ak by parlament schválil balíček podľa medializovaných informácií, zanechal by novej vláde manko cca 1,25 mld eur voči vyrovnanému rozpočtu.

A RRZ dodáva, že nakoľko sme schválili zastropovanie veku odchodu do dôchodku, na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti je potrebné dosahovať (štrukturálne) prebytky, samotný vyrovnaný rozpočet už nestačí.

[1] Pozri napr. tu.

[2] Kvôli vysokému odbornému kreditu Inštitútu finančnej politiky (IFP) si veľa ľudí myslí, že má na starosti prípravu samotného rozpočtu. IFP však pripravuje len odhad makroekonomického prostredia a daní. Nemá na starosti odhad nedaňových príjmov, výdavkov a ani samotné zostavovanie rozpočtu. Zatiaľ čo IFP spĺňa vysoké odborné kvality aj v medzinárodnom porovnaní, nedá sa to nutne povedať o  iných častiach ministerstva. Reforma zostavovania rozpočtu a analýza výdavkov (nad rámec skvelého projektu Hodnoty za peniaze – mimochodom personálnej „odnože“ IFP) je bolestivo potrebná už niekoľko rokov.

[3] V rozmedzí 300 mil. eur za rok 2018 kvôli zlému zaznamenaniu miezd na samostatných účtoch. Predtým bolo spochybnené a nakoniec Eurostatom neuznané znižovanie deficitu cez tzv. superdividendy SPP – opätovne oblasť nedaňových príjmov.

[4] Produkčná medzera sa nedá priamo odmerať, dá sa len odhadnúť. Osobne najviac verím odhadom NBS a najmenej EK.

[5] Investície podľa rastu nominálneho HDP, platy podľa rastu platov v súkromnej sfére, tovary a služby podľa inflácie.

[6] Podľa NBS 796 mil. eur, podľa RRZ 579 mil. eur.

[7] RRZ materiál.

[8] Str.14, EK materiál.

[9] Od začiatku naprieč vládam bol strednodobý cieľ pre Slovensko dlhodobo rešpektovaný na úrovni 0,5% HDP vzhľadom na očakávané dramatické starnutie populácie na Slovensku, nakoľko povolené minimum bol štrukturálny deficit na úrovni 1% HDP. Prijatie dôchodkového stropu túto situáciu ešte zhoršilo na úrovni 1,6% HDP (na nekonečnom intervale, tzv. S2 indikátor). Napriek tomu vláda tento cieľ uvoľnila na teoreticky povolené minimum 1% HDP. V eurozóne sú len dve iné pobaltské krajiny s takýmto voľným cieľom, ktoré však nemajú problém dlhodobej udržateľnosti ako Slovensko. Podľa RRZ je otázne, nakoľko táto zmena cieľa mohla nastať, nakoľko krajina nemá nízke riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií (vyžadované podľa pravidiel Fiskálneho kompaktu).

[10] Napriek výhradám Eurostatu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Tóth

Bývalý viceguvernér NBS pre menovú politiku, riaditeľ IFP, hlavný ekonóm ING Bank a UniCredit Bank a predseda Klubu ekonomických analytikov