Denník N

Prečo je schválenie nového zákonu v Alabame o viac ako len interrupcii

Schválenie najprísnejšieho zákonu o interrupcii, celoplošne zakazujúci vykonávanie interrupcií v štáte Alabama, aj v prípadoch znásilnenia či incestu, v posledných dňoch vyvolalo silnú vlnu reakcií, najmä zo strany žien. Zákon je sám o sebe dostatočne poburujúci, nakoľko, najmä v poslednej dobe pod hnutím #MeToo, začali vyplávavať na povrch enormné kvantá príbehov o sexuálnom zneužívaní, ktoré ale, zdá sa, mnohými reprezentantmi a senátormi,  veľmi nepohli keďže tí sa rozhodli vziať nárok na umelé prerušenie (nechceného) tehotenstva rovnako aj obetiam sexuálnych predátorov. Pri uvedení zákona asi absolútne nebol zvažovaný dopad na krehkú ľudskú psychiku, ktorou sexuálne zneužitie výrazne otriasa. Niekoľko obetí znásilnenia sa samé vyjadrili, že keby v čase keď potrat samy podstúpili platil tento zákon, buď by si našli ilegálnu cestu alebo by si radšej siahli na život ako podriadiť svoje telo tehotenstvu, na konci ktorého by sa museli pozrieť do očí dieťaťu, ktoré nevyplynulo z lásky, ale agresie. A to nehovoriac o implikáciách, ktoré tehotenstvo má na život ženy – od prístupu ku vzdelaniu, zamestnanosti a platu až po potenciálne zdravotné problémy. Toto všetko ale zrejme 75 členom snemovne a následne 25 senátorom, ktorí zákon odsúhlasili, nepríde také podstatné.

Čo mnohým príde ako azda najviac poburujúce je, že z tých 25 senátorov, ktorí hlasovali za, všetkých 25 sú bieli muži. Priemerný vek asi niekde okolo 55. Ani jedna jediná žena. Týchto 25 mužov tak rozhodlo o osude žien a o veci, ktorá sa ich nikdy nedotkla a ani sa ich nedotkne (jedine že by samozrejme splodili nemanželské dieťa, ale vtedy je už potrat vraj OK som počula), pričom názory žien boli smiešne odignorované. V Alabame prebiehali protesty proti navrhovanému zákonu celé týždne a rýchlo sa rozšírili aj do zvyšku Spojených štátov, no senátorom to bolo jedno. Bieli heterosexuálni Republikáni mužského pohlavia totiž alabamský senát dominujú a zrejme na princíp demokracie, ktorá má odzrkadľovať hlas ľudu sa už zabudlo. Teda aspoň pokiaľ v hre nie sú záujmy privilegovaných bielych boháčov a ich biznisových ašpirácii, vtedy zrazu politici spozornia. Prečo to tak je? Preto, že táto spoločnosť sa ešte stále nevie zbaviť zastaralého pohľadu, že rovnocennosť sa uplatňuje len medzi bielymi mužmi.

Image result for governors who voted yes on alabama abortion laws the guardian

20 z 25 mužov, ktorí hlasovali za nový zákon o interrupciách (ZDROJ: The Guardian)

Napriek tomu, že ženy deň čo deň dokazujú svoju silu, inteligenciu a ambicióznosť, mnoho ľudí má stále predstavu ženy, ktorá poctivo varí, stará sa o rodinu, večer v spálni poteší svojho tvrdopracujúceho muža a, najhlavnejšie, je celý čas ticho, lebo veď čo má ona čo hovoriť, keď jej muž je ten čo zaobstaráva rodinu. Keď muži sú tí čo musia od pondelka do piatku tvrdo „makať“ nech má žena čo dať na stôl a čo si obliecť. Nerada vám búram sny, ale napriek tomu, že sa tomu platovou nerovnosťou stále pokúša predísť, ženy sú v mnohých prípadoch rovnakými prispievateľmi do rodinnej kasy ako muži. Rovnako sa vedia dostať na popredné univerzity, rovnako sa vedia presadiť v technologických či vedeckých odboroch a, áno, naozaj majú aj vlastný názor na veci. Ale aj tak je im vlastne úplne nanič, pokiaľ viacej ľudí nezačne chápať, že za ich názorom je úplne rovnako kvalitné vzdelanie a veľký intelekt a teda má rovnakú váhu ako názor opačného pohlavia. Ženy už dávno nie sú len „nežným“ pohlavým; sú „rovnako silným“, „rovnako múdrým“, „rovnako šikovným“ pohlavím, no aj tak to mnoho mužov stále nechápe.

Je to vlastne znova rovnaký problém ako pri „wage gap“, ako pri snahe naučiť mužov, že len explicitné „áno“ znamená áno a „nie“ znamená nie, rovnaký problém ako to, že väčšinu top manažérskych pozícii zastávajú muži. Je to problém toho, že ženský rod je inherentne považovaný za slabší a teda podradnejší. Pritom bežný chlap má pocit, že pri obyčajnej chrípke umiera, zatiaľ čo jeho žena aj s ňou zvláda prať, variť a starať sa o deti. Ale nie o to mi ide; nehovorím, že sa karta má obrátiť a z patriarchátu sa má zo dňa na deň stať matriarchát. Ani nehovorím, že nie sú veci, v ktorých my ženy jednoducho mužov potrebujeme (aj keď všimli ste si, že počet týchto vecí sa postupne znižuje?). Hovorím, že potrebujeme aby ženský hlas mal rovnakú silu ako mužský; aby práva žien mali rovnakú váhu ako práva mužov. Len si to predstavte… Bolo by dvakrát toľko návrhov na riešenie globálneho otepľovania. Dvojnásobná sila v eradikovaní chudoby a hladomoru. Dva razy taká veľká vôľa nastoliť globálny mier. Čo keby tá žena, ktorá už dva mesiace nosí v hlave nápad na zefektívnenie chodu firmy, ale sa ho bojí povedať lebo je len šéfovou asistentkou a všetci kolegovia muži na ňu pozerajú zhora, predniesla svoj návrh a priniesla tak firme vyššie zisky? Čo keby…?

Na to ale potrebujeme zmeniť zmýšľanie spoločnosti od úplne fundamentálnych základov. Ja som asi optimista, pretože som vyrastala v rodine kde mama prispievala minimálne rovnako ako otec. Obaja chodia do roboty, obaja varia, obaja upratujú. Nikdy som nepočula, že niečo nemôžem robiť pretože som sa narodila so ženskými pohlavnými orgánmi. Práve naopak. Čím som ale staršia, tým viac táto moja bublina praská a zisťujem, že moja výchova bola vlastne do veľkej miery výnimkou. Mnoho rodín stále žije s výraznou patriarchálnou hierarchiou, kde otec je hlava rodiny a čo on povie to bude a basta! Niet sa tak čomu čudovať, že muži, a bohužiaľ často aj ženy, naozaj vyrastajú a vstupujú do dospelosti s pohľadom, že žena má predurčené podradnejšie miesto v spoločnosti, kde musí dávať mužom za pravdu, pretože sú múdrejší (respektíve silnejší a teda ak nebude poslúchať tak jej môže jednoducho dať jednu zaucho). Zlom tak asi musí nastať celoplošne a musí docieliť zmenu v spôsobe výchovy budúcich generácii. A možno o stovky rokov sa tej rodovej rovnocennosti skutočne dočkáme.

Každopádne, nový zákon v Alabame by mal fungovať ako veľká červená vlajka, nakoľko perfektne ukazuje ako je postavenie žien ešte stále zaseknuté niekde v v 17. storočí. Toto je dôvod prečo by nás mal trápiť, aj keď platí tisíce kilometrov ďaleko a nikoho z nás sa nemusí priamo týkať. No to, že bol hlas žien opäť raz umlčaný (alebo teda minimálne odignorovaný) je niečo čo by malo úprimne trápiť a prinútiť sa zamyslieť každého jedného z nás.

Teraz najčítanejšie