Denník N

Struny času

Sci-fi rozprávka pre deti

Pri prechádzaní rôznych top sci-fi rebríčkov často narazíte na Struny času od americkej spisovateľky Madeleine L’Engle. Po dlhom čase som sa k nej konečne dopracoval a priznávam, že pri posledných stránkach som to chcel mať už čo najrýchlejšie za sebou. Očakávania boli vyššie a rozpŕchli sa v rozčarovaní ako ohňostroj v hustej hmle. Z veľkej party napokon nič nebolo a celkový zážitok nezanechal najlepší dojem.

Struny času sú jednoznačne kniha pre deti a rozhodne dospelého človeka tak neuchváti ako napr. oveľa sugestívnejší a obrazotvornejší slovenský autor Jozef Žarnay s knihami ako Prekliata planéta Tajomstvo dračej steny.

Žarnayovi sa podarilo skĺbiť dobre známe (slovenské malomesto) s motívom troch kamarátov (Traja pátrači) s dobrodružným románom s témami a trópmi science fiction. Struny času sú viac detská rozprávka s témami sci-fi a náboženským podtónom, rozprávkovou rozprávačskou štruktúrou spoliehajúcou sa viac na zázračné bytosti a nadprirodzenú pomoc zvonka, čo spôsobuje dejovú nekonzistenciu, deus ex machina a klišéovité rozuzlenie s nasladlým happy endom, ktorý vyzerá viac byť napchávaný čitateľovi dole krkom ako byť zaslúžený.

Témy ako cestovanie časom, zakrivenie časopriestoru, cudzie planéty, kvantová mechanika sú napokon nepodstatné a vyhodené von oknom kvôli kontextu vyššej témy knihy, čo je boj dobra proti zlu, temnota proti svetlu, Diabol proti Bohu a spolupráca detí s Anjelmi.

Jediná zaujímavá časť knihy bol opis planéty Camazotz, ktorú si podmanila Temnota. Obraz totalitnej spoločnosti, v ktorej je potláčaná akákoľvek ľudskosť, a ktorá pracuje ako hodinový strojček. Téma rozdielnosti rovnakostirovnosti, mohla byť hlbšie rozvedená, ale nebola.

Napokon dostanete podobný pocit ako pri konci filmu Interstellar. Hlavným posolstvom filmu je, že láska je najsilnejšia sila vo vesmíre a prekonáva čas aj priestor. Nechápte ma zle, to je v poriadku pointa, ak celý váš film k tomu smeruje. Ale keď film celý čas kladie dôraz na ťažkú vedu a technológie a fyzikálne riešenia komplikovaných problémov a fenoménov, tak potom rečami o láske v podstate všetko, čo sa stalo doteraz, spláchnete dolu záchodom. Príbeh potom nie je konzistentný a koniec zrádza predošlé dve tretiny deja.

Aj v Strunách času láska napokon všetko zachráni (láska sestry k bratovi) a čo je ešte zázračnejšie, tak oboch protagonistov vyslobodí pomoc z vonka, i keď bolo pred tým v knihe jasne povedané, že naši Anjeli na planétu, resp. do mesta nemôžu ísť. Kniha porušuje svoje vlastné pravidlá, a i keď by to malo nejaké vysvetlenie, je to vysvetlenie mimo kontextu deja knihy.

Problém s touto knihou  a trebárs Interstellarom je ten, že dielo porušuje svoje vlastné pravidlá. Samozrejme je to fikcia a nič z toho nie je skutočné, ale aby mal film alebo kniha nejaký psychologický dopad, teda, že vás to zaujme a vtiahne do deja, musí mať aj vymyslený svet svoje pravidlá. Keď ich však potom v každej scéne, či stránke začnete porušovať, začnete si myslieť, že sa dielo vlastne neberie vážne. Je to zároveň aj problém tónu filmu, či knihy. Keď napr. stále budete striedať vážne a dramatické scény s nevkusnými vtipmi a trápnymi pokusmi o to byť vtipný, tak tým kazíte tón príbehu.

Všetko je to však odpustené, ak zozačiatku poviete, že ide o rozprávku pre deti. Dvaja súrodenci sa s kamarátom, ktorého náhle spoznali, stretnú s troma starenami (čarodejnicami?), ktoré ich teleportujú (nikdy sa vlastne nedozvieme ako to funguje) na inú planétu, kde majú zachrániť svojho otca (vedca), ktorý je už tri roky nezvestný. Sú na planéte, ktorú dostalo Zlo/Temnota a ľudia žijú v totalitnej spoločnosti, kde všetko je rovnaké a nič výnimočné sa nikdy nedeje. Sú konfrontovaní centrálnym mozgom (čo sa ukáže byť myslené doslovne), ktorý všetkých drží v područí. Uniknú, ale malý braček Meg Murphyovej – Charles Wallace – zostane v moci centrálneho mozgu (Zla/Temnoty). Meg napokon Charlesa zachráni, pretože naňho bude kričať, že ho veľmi ľúbi.

Struny času sú fajn kniha pre deti. Dospelým by som ju však moc neodporúčal, pretože svoj čas môžete stráviť pri inej sci-fi knihe, ktorá bude určite oveľa lepšia a bude skutočne aj sci-fi knihou s hlbším a viac spoločensko-kritickým posolstvom. Struny časuscience fiction fairy tale – sci-fi rozprávka, ale keďže sa to nikde nezdôraznilo a čítal som to s väčším očakávaním vyššej kvality, dávam tejto knihe výnimočne rating a to 2 hviezdičky z 5.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Majersky

"Človek je ako román: do poslednej strany sa nevie, ako sa skončí. V opačnom prípade by nestálo za to čítať ho." Jevgenij Zamjatin: My