Denník N

Prijmite pozvanie do môjho mesta. Predovšetkým vy, ktorí máte strach z cudzieho

Príďte, sledujte svet vôkol seba, počúvajte, nechajte sa atmosférou prestúpiť, odneste si pocit, skúsenosť a myšlienku.

Zvykol som pozorovať svet a jeho ľudí cez otvorené okno detskej izby. Cez okno vial teplý letný vánok nasiaknutý vôňou vody, parkov a polí.

Na dosah rúk sa mi pred očami týčila tabuľa oznamujúca koniec môjho mesta. Viedol k nej park, pozostatok lužného lesa, za ním sa rozprestierali šíre polia, tak dlhé ako široké. Oceán polí, ktoré nenarúšala nepozvaná ruka človeka a ľudský developerský zásah. Najbližšia obec vzdialená 8 kilometrov.

Ako chlapcom pre nás pole zvyklo byť centrom našich hier. „Pretekať so zajacmi,“ odpovedáme rodičom dopytujúcim sa s každodenným strachom o svoje deti, kam povedú naše popoludňajšie kroky. Každý z nás malý Indiana Jones, chlapci zo sídliska, plecniak a odhodlanie zájsť až na samý koniec sveta (poľa), kam oko nedovidelo.

Naše spoločenstvo čítalo minimálne tucet dobrodruhov. Vyšší, nižší, blonďaví i ryšaví, chudší i silnejší, Róm, syn imigrantov z Vietnamu, chlapci z rodín veriacich i ateistických, s dôstojnými i ťažšími životnými podmienkami, aj chlapec pôvodom z Čiech.

Nezáležalo na farbe pleti, na výzore, na viere. Dôležitý bol pocit spolupatričnosti, pocit prijatia v komunite a zajace. Záležalo na zdieľaní jedného príbehu dospievania, na kamarátstve a na radosti zo slobodného bytia v konkrétnom čase na konkrétnom mieste.

Pole za mojim mestom hrá farbami dodnes. To pole, rôznorodé čo do darov, ktoré každoročne po pilnej práci hospodára prináša, prijalo rôznorodých chlapcov, ktorí sa od raného detstva učili prirodzene prijímať rôznorodé a uvedomovať si jeho obohacujúci účinok.

Doprajte sebe a svojim deťom rôznorodosť. Budúcnosť sa vám odvďačí.

Dážď a ostrov

Letný dážď oplýva špecifikami. Kvapky dažďa prerezávané lúčmi letného slnka javia sa byť väčšie, znášajú sa k zemi so zvláštnou razanciou a odhodlaním, ich dopad a splynutie so zemou zanecháva intenzívnu vôňu, nezameniteľnú a neopísateľnú. Letný dážď znie inak. Zvuk sťaby harmónia, počujete, ako k vám prehovára jednotlivými tónmi.

Pre plné a nerušené vychutnanie si tejto prírodnej symfónie je vhodné odobrať sa tam, kde sa významu dažďa pre život smiete bezprostredne dotknúť. Les a park. Len vy, hosť, a príroda ako hostiteľ so všetkou faunou a flórou.

Moje mesto zviera prírodná krása, ktorej vystavenie sa je nákazlivé. Z východu Považský Inovec, zo západu Malé Karpaty. Náruč majú otvorenú pre všetkých, bez rozdielu naplnia každého rovnakým pocitom blaženosti. Lesu nezáleží na náboženstve a presvedčení, na farbe pleti alebo súkromnom živote. Pristupuje ku každému rovnako štedro. A my máme privilégium spolu túto veľkorysú štedrosť prijať.

Intravilán môjho mesta si pre vás pripravil ešte jeden prírodný tip. Pozýva vás na ostrov. Kúpeľný ostrov.

Splendidné miesto sui generis, objímané najdlhšou riekou v krajine, ku ktorému vedie kolonádový funkcionalistický skvost Emila Belluša s výzdobou od Martina Benku.

Výsek zeme nerozlučne spätý so svetoznámym kúpeľníctvom a jeho otcom Ľudovítom Winterom, slovenským podnikateľom židovsko-maďarského pôvodu. Jemu vďačíme za svetové meno nášho mesta, za vštepenie myšlienky prijímania cudzieho a za uvedomenie si výhod otvorenia sa iným kultúram, hosťom a neobmedzenému pohľadu na mestský svet a život v ňom.

Slovenčinu na okamih nevnímate. Prevládne reč národov Perzského zálivu, nemčina, ruština, hebrejčina. Na desiatkach zeleňou definovaných metroch štvorcových vedľa seba pri záhonoch kvetov, plece pri pleci, korzujú či na lavičke diškurujú Arabi, Nemci, Rusi i Židia. Prišli si vychutnať dary, ktoré  nám rezidentom naše mesto prináša počas celého života – kúpele, bohatú zeleň, vodu, slnečné dni, slobodu i rozmanitosť, a to všetko na jednom mieste.

Navzájom a prirodzene zdieľame verejný priestor, darujeme si priateľský úsmev a tolerantný pohľad.

Na lavičke sedím i ja. Delím sa o miesto s rodinkou z Arabského polostrova. Matky strážia ratolesti. Tie slovenské behom kľučkujú so zmrzlinou v ruke medzi nástrahami ihriska i príkazmi rodičov. Tie netuzemské behajú s nimi, s rovnakým detským nevinným nadšením a rovnakou zmrzlinou. Vydržia celé hodiny. Slová nie sú v tomto dialógu potrebné, podstata je zrozumiteľná aj bez slov. Majú rovnaké chuťové poháriky, bije im srdce na rovnakom mieste a chodia po tej istej zemi.

Dva rôzne svety, dve kultúry, dva jazyky a dve náboženstvá. Spolu na jednej lavičke, spolu na jednom ihrisku, so spoločným jediným záujmom – dopriať radosť potomstvu, sebe radosť z potomstva, z prírody, zo života v jeho rozmanitosti.

Príďte, zmrzlina je vážne vynikajúca.

Bicyklovanie, piknik a dobrý film

U nás sa bicykluje, bicykluje sa za každého počasia a bicykluje takmer každý. Hustota cyklistickej premávky legitimizuje prívlastok malý Amsterdam. V mojom meste bicyklovanie nie je prostriedkom prepravy, ale spôsobom života, nevozí sa telo, ale duša. Láska k dvom kolesám sa predáva z generácie na generáciu.

Čaro vetra vo vlasoch pri vykonávaní krúživých pohybov nohami na pedáloch objavili aj turisti a kúpeľní hostia. Raz napíšu, že naším spôsobom života sa nechali aspoň na pár týždňov inšpirovať. Obyvatelia krajín, ktoré zalieva púšť, u nás na bicykloch po zelenom a rozľahlom mestskom parku dotvárajú s početnými domácimi cyklistami genius loci tohto miesta.

Keď už je reč o mestskom parku. Už ste piknikovali? Park je rozľahlý, svoj kúsok raja si nájdete. Inšpiráciu poskytnú zahraniční hostia vychutnávajúci si spolu s domácimi dovolenkovú atmosféru na zeleni a dekách neštítiaci sa vám prihovoriť. Outdoorová variácia kaviarenskej language cafe. Cíťte sa slobodní spočinúť v blízkosti krásnej budovy historickej pamiatky Kursalonu, len tak, je to dovolené.

Ostrov Lido, kde sa medzi vysokými stromami, na širokých trávnatých plochách a na dlhých kamienkových plážach zásadnej, ale prívetivej rieky rozvíja originálny mobiliár. Mladí architekti zo Slovenska, Poľska a Ukrajiny pod vedením lektorov z Fínska, Dánska a Nemecka navrhli priamo do priestorov Lida drevené architektonické objekty slúžiace rekreácii a spoločenským, kultúrnym a voľnočasovým podujatiam a aktivitám. Ako cieľ svojej prechádzky si Lido programujú rodiny s deťmi, psíčkari, rybári, mladí i starší ľudia, zaľúbenci, športovci, plavci, kúpeľní hostia i náhodní okoloidúci.

Opojná je atmosféra Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Peter Konečný a spol. prinášajú do mesta už 14 rokov vždy v septembri filmový festival medzinárodnej úrovne, ktorý láka domácich i nemálo zahraničných hostí. Dovoľuje nám na 6 dní naplno sa ponoriť do filmového umenia. MFF Cinematik je osobný, otvorený, vnímavý, spätý s mestom a jeho ľuďmi, rešpektujúci diváka, je tam pre nás, učí nás nielen filmovému vkusu, ale aj vkusu životnému – byť rovnako otvorený, vnímavý, spätý s ľuďmi bez predsudkov.

Pozerajte dobré filmy (copyright P. Konečný).

Najlepšia skúsenosť

S licenciou amatérskeho sprievodcu by som vás rád aspoň slovom zaviedol na hudobný festival Grape, vodnú nádrž Sĺňava, Lodenicu, funkcionalistickú Evu, nepreberné športové a kultúrne akcie na a pri rieke Váh či v mestskom parku, do miestneho remeselného pivovaru sídliaceho v obkolesení prírody takmer na samotnej rieke, na noblesne pulzujúcu Winterovu ulicu, na hrady Tematín, Beckov či Čachtice v tesnej blízkosti môjho mesta, do Balneologického alebo Vojenského historického múzea.

Každé z nich je miestom rozmanitosti, kultúrnosti, otvorenosti, tolerancie a slobodnej mysle. A to všetko zabalené do takmer prímorskej atmosféry.

Najlepšia zo všetkých je predsa osobná skúsenosť. A tak vás pozývam do môjho mesta. Príďte, sledujte svet vôkol seba, počúvajte, nechajte sa atmosférou prestúpiť, odneste si pocit, skúsenosť a myšlienku.

Mimochodom, niektorí z vás, milovníkov zelenej farby so strachom z cudzieho, už navštívili moje mesto a presvedčili sa, že rozmanitosť obohacuje a že cudzie nás neohrozuje. Občianska spoločnosť oceňuje, že ste sa porozprávali s miestnymi ľuďmi a zistili, že arabskí turisti sú pre mesto prínosom.

Teším sa na vás

Po 25 rokoch spätosti s mojím mestom ma život dočasne zavial 360 kilometrov východne, kde už niekoľko rokov nachádzam svoje rodinné a profesijné šťastie.

Moje mesto, ktoré nosím v srdci, mi jedného dňa opäť bude domovom a ja budem dúfať, že aj moje deti pole, les, ostrov a mesto príjmu rovnako vrúcne a dovolia im prijímať rôznorodosť.

Čakajte ma v parku, teším sa na vás.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie