Denník N

Muž je z Marsu, žena z Venuše a obidvaja žijú na zemi…

www.harrymichaelphotography.com 2018
www.harrymichaelphotography.com 2018

John Gray patrí medzi prvých autorov, ktorí spopularizovali tému vzťahov. Jeho kniha Muži sú z Marsu a ženy z Venuše, patrila na konci 20 storočia k načítanejším v oblasti vzťahov a dodnes sa dočkala mnohých reedícií. Dokonca nadviazalo na ňu niekoľko ďalších kníh spracovaných v podobnom duchu. My však ostaneme pri „klasike“ a priblížime si to, čo tvorilo základ Grayovej náuky, ktorú sám autor neskôr rozvinul rôznymi smermi.

Ak Grey hovorí, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše snaží sa zdôrazniť, že napriek rovnocennosti by sme ťažko našli dve tak odlišné stvorenia. Sú tak odlišní, že nie je ľahké aby spolupracovali a veľa problémov má pôvod v tom, že sú iní a myslia si, že opačné pohlavie to vidí a prežíva rovnako. Práve na priblížení odlišností Gray postavil svoju koncepciu a to v nádeji, že odlišnosťou sa tí dvaja dokážu obohatiť a vďaka lepšiemu spoznaniu sa dokážu lepšie navzájom pochopiť a spolupracovať. Poďme na to :).

Rady a túžba zmeniť

Ženy hovoria, že ich muži nepočúvajú. Skutočnosť je taká, že muži počúvajú kým nezískajú presvedčenie, že pochopili v čom je problém. Vtedy muži ponúknu ženám riešenie a za túto pomoc čakajú odmenu. Problém je v tom, že žena často potrebuje skôr empatiu. Teda počúvať a vypočuť. Ak bude hľadať riešenie a potrebovať poradiť, spýta sa.

Muži sa sťažujú, že ich ženy chcú zmeniť. Skutočnosť je taká, že žene na mužovi záleží a chce, aby sa niekam posunul a rástol. A on „beťár“, nielenže nie je vďačný, ale ešte aj nechce. Je spokojný sám so sebou a hovorí niečo o prijatí… Aby ho žena prijala takého, aký je.

Pre mužov je dôležitý výkon, efektivita a moc. Uspokojenie im prináša predovšetkým úspech. Dokonca sa viac zameriavajú veci, lebo ich vnímajú ako nástroj k dosiahnutiu cieľa. A sú zvyknutí byť odkázaní sami na seba. O pomoc požiadajú len vtedy, keď to naozaj potrebujú. Preto muž bezprostredne radí žene, keď mu hovorí o svojom probléme a nemá rád, ak mu žena hovorí čo má robiť…

Pre ženy sú dôležité vzťahy, láska a komunikácia. Preto veľa času venujú iným ľuďom, radi sa s nimi rozprávajú a uspokojenie nachádzajú v tom, že sa s niekým o niečo podelia. Komunikácia je pre ženy dôležitejšia, než ciele. A kladú dôraz na intuíciu. Preto ponúkajú pomoc a radu, aj keď o ňu nik nepožiadal. O probléme chcú najskôr hovoriť a radu vnímajú ako starostlivosť.

Keď žena odmieta mužove rady, muž má pocit, že mu nedôveruje. A jeho ochota pomáhať jej klesá. Hoci problém je v tom, že jej ponúka niečo, čo v tej chvíli nepotrebuje. Keď muž odmieta ženinu snahu mu pomôcť, žena má pocit že mužovi na nej nezáleží a nerešpektuje jej potreby. Začne mať pocit, že v ňom nemá oporu. A pri tom, len mu tiež ponúkla niečo, o čo v tej chvíli nestojí.

Rozprávanie a princíp jaskyne

Zoči voči stresu a napätiu, muž má tendenciu sa stiahnuť a žena podľahnúť citom. Muž má potrebu o veciach premýšľať a riešiť, ona má potrebu o nich hovoriť a prežívať ich (emočne).

Keď muž má problém, nájde si tiché miesto, alebo si ho vytvorí. Miesto kde bude sám a premýšľa čo sa stalo a hľadá riešenie. Odstup je tu dôležitý. Bez neho by niečo mohol prehliadnuť. Ak riešenie nevidí, v tomto okamihu je pripravený spýtať sa na radu. Alebo ak riešenie nenájde, začne sa venovať aktivite, vďaka ktorej aspoň na chvíľu problém „odsunie“.

U žien je to naopak. Oni sa so stresom a napätím vyrovnajú tak, že zájdu za niekým a doslova sa z problému vyrozprávajú, počas rozhovoru uchopia a pochopia svoje emócie a pocity a aj vďaka tomu nájdu riešenie. A minimálne vďaka rozhovoru sa cítia lepšie.

Aj preto je pre ženy dôležité mať čo najviac vzťahov a aby bol stále niekto nablízku (na telefóne).

Keď sa muž utiahne do „jaskyne“, okolitý svet akoby prestal existovať. A tak menej pozornosti venuje aj svojej žene. Nie je v tom nič osobné. O problémoch ktoré muž rieši pred ženou veľa nehovorí a tak má pocit, že ju ignoruje. A že mu na nej nezáleží. Dokonca mužove pokusy na chvíľu sa odpútať od problému pomocou nejakej aktivity, vníma žena ako nezáujem. Muži si neuvedomujú, ako pôsobia na svet, keď sa utiahnu do seba…

Keď žena začne rozprávať o problémoch, hovorí o všetkom čo ju trápi. Nie je v tom hierarchia. Trápi ju veľa vecí. Akoby všetko zo všetkým súviselo. Keď sa z toho vyrozpráva, cíti sa lepšie, hoci navonok sa môže zdať, že sa vlastne nič nezmenilo. Problém zostal. Len sa zmenšil. Ísť pri tom do detailov, je tiež spôsob, ako problém prekonať. Muži si často myslia, že ich žena z niečoho obviňuje. A ona pritom hovorí, čo ju trápi. A nič viac v tej chvíli nepotrebuje. Niektorí muži sa začnú brániť, ale o nich väčšinou vôbec nejde. Ak sa bránia, prehlbuje sa pocit ženy, že ju muž nechápe.

Dokonca muži dokážu byť zo ženiných problémov frustrovaní. Problém má totiž riešenie. Už ho ponúkli. A nič. Mnohých mužov znepokojuje hĺbka pocitov a myšlienok. Majú obavu, že sa v nich stratia. Riešenie je predsa také jednoduché! Alebo nie? A majú obavu z pointy. Bude to mať záver, alebo nie?

Keď muž počúva ženu, pomáha mu to opustiť jaskyňu. Keď žena dovolí mužovi stiahnuť sa do jaskyne, muž nájde pokoj, z ktorého aj žena môže veľa čerpať.

Dosiahnuť cieľ, rozdať sa

Pointa toho celého je, že sa potrebujeme navzájom a obohacujeme práve v tom, čo je odlišné alebo čo nás spája a sme v tom spolu.

Ak ste niekedy sledovali mužský šport, tak čokoľvek okrem výhry sa neráta. Je to dobré pre dosahovanie cieľov. Ale nie pre vzťah. Pre ženy je dôležitý pocit, že ich niekto ľúbi a ten je často spojený s tým, že niekoho niečím obdarujú, prípadne mu dajú „kus“ seba. Dávanie je dôležité pre vzťah. Problémom však je, že muži nie sú zvyknutí takto fungovať. Získať srdce ženy je pre nich cieľom, keď ho získajú, neuvedomujú si že sa oň treba aj starať. Žena dáva zo seba, kým vládze. Očakáva, že muž urobí to isté. Ak od muža nedostáva, skúsi ešte viac dávať. Má pocit, že neodhadla mieru. Ak ani potom nepríde očakávaná spätná väzba, ostane chladnou. Žena sa môže inšpirovať mužom – dosiahnuť cieľ znamená stanoviť si hranice. Muž sa môže inšpirovať ženou, dávať je dôležitejšie ako dosiahnuť. Potrebné sú však oboje.

Muž potrebuje pocit, že ho niekto potrebuje. Pre ženy je zas dôležitý pocit, že ich niekto ľúbi.

Každý muž má taký cyklus :), potrebuje sa vzdialiť, aby sa vrátil. Nie je to jeho rozhodnutie, či voľba. Je to inštinkt. Nie je v tom nič osobné.

Žena sa na rozdiel od muža odtiahne, keď jej muž ublíži. Iste, aj muž sa môže vzdialiť aj z tohto dôvodu. Ale väčšinou sa odtiahne len tak. Často ani sám nevie, prečo. A bola by škoda, ak by to žena brala osobne.

Je v tom kus samotára a túžby po nezávislosti. Muž sa odtiahne, aby tieto túžby naplnil a potom sa vrátil. Ak mu žena v tom bráni, vzdiali sa viac. A nemusí sa vrátiť do východiskovej pozície. Ak mu v tom nebráni, vráti sa akoby nikdy neodišiel. A on vlastne neodišiel, len sa na chvíľu vzdialil…

Možnosť na chvíľu sa vzdialiť, je cestou k tomu ako doceniť, čo muž na chvíľu zanechal. Opäť sa to podobá premýšľaniu v jaskyni J. U ženy po vzdialení je potrebné isté poznanie. Vzdialila sa, pretože jej muž ublížil a preto jej návrat nie je cyklický. A stojí na uistení, že ju má rád a že jej (znovu) neublíži.

Pre ženy to je výzva, nebrať mužove vzdialenie osobne. Ale aj pre mužov to je výzva. Ak sa žena vzdiali, premýšľať nad tým prečo. Na rozdiel od mužovho návratu, sa žena len tak „nevráti“.

Najčastejšie tento prvok prežívame v intimite. Po tak niečom peknom a dôvernom, sa muž dokáže len tak vzdialiť. Akoby to nič neznamenalo. Tak to vnímajú ženy. A pritom, u muža došlo k nasýteniu a potrebuje znovu vyhladnúť, aby znovu zatúžil. Platí to však aj naopak. Pre muža je dôležité aby pochopil, že ak sa žena vzdialila, treba urobiť niečo preto, aby sa vrátila. A ešte lepšie, nie preto aby sa vrátila, ale aby ich vzťah nebol narušený.

Je problém, že muž sa odtiahne? Áno, aj nie. Áno, ak ste v tej chvíli s ním niečo chceli, nie ak počkáte na jeho návrat, pretože odchod nie je o tom, že nie, ale nie v tej chvíli… Tento cyklus žena dokáže zjemniť, ak nechá partnera aby sa vzdialil a ak ho za to netrestá. „Bodlo“ by však, ak by muž ženu do tohto procesu vtiahol ženu a pred odchodom ju uistil, že ju miluje, len potrebuje byť na chvíľu sám…

Mužský a ženský cyklus

Aj žena má svoj cyklus, podobne ako muž. V čom je iný? V podobe, v obsahu a predovšetkým vo svojej podstate.

Gray hovorí, že muži sú ako z gumy. Gumu môžete natiahnuť a znovu sa stiahne. Tak ako muž sa vzdiali, aby sa vrátil. Zjavne v tom zohráva sklon k premýšľaniu – ten proces akoby mal pevné hranice.

U ženy Gray hovorí skôr o vlne. Cyklus ženy sa podobá vlne, ktorá stúpne a klesne. A tak stále dokola. Zjavne v tom zohráva úlohu skutočnosť, že žena viac veci prežíva. Preto keď sa cez Vás preleje vlna, neublíži Vám, hoci má svoju silu.

Keď sa žena cíti dobre, je na vrchole. Keď sa jej nálada mení, vlna klesá nadol – aby dosiahla dno a znovu smerovala nahor. Tento proces je nemenný. Keď vlna stúpa a keď je na vrchole, žena má pocit, že sa môže rozdať celá. Keď vlna klesá, často spozoruje že sa rozdala celá, aby na dne premýšľala, či to malo zmysel.

Ak má žena po boku manžela ktorý je jej oporou, potom tento priebeh bude pokojnejší a rýchlejšie sa vráti hore. Ale nikdy nezmizne. Ten princíp vlnenia je jej podstatou. Keď sa žena blíži ku dnu, býva najzraniteľnejšia. Mnohí muži si myslia, že keď žena žiari, je to nimi. Áno aj. A mnohí si myslia, že keď je bez nálady, tak za to môžu. Toto môže a nemusí byť pravda. Problém je, že si muži tieto veci spájajú a pritom, muž by mal ženu milovať, bez ohľadu na okolnosti (či je hore, alebo dole). Ten cyklus s ním moc nesúvisí. Môže sa ním nechať znechutiť, nedávať kedy by mal, alebo nestáť pri žene, keď ho bude najviac potrebovať. Ale to najlepšie čo však môže urobiť je, že bude pri nej. Bude jej na blízku a sprevádzať ju. Byť pri žene, aj keď môže dostať spätnú väzbu, ktorá s ním nemusí súvisieť a nemusí byť pozitívna. Môže si to „zliznúť“ za iných.

Toto vlnenie nijako nesúvisí s problémami ako takými. Tie len často pri tom vyplávajú na povrch. To že žena je znovu na vrchole neznamená, že problém sa podarilo prekonať. Len má viac síl sa s ním popasovať, alebo ho možno v tej chvíli neriešiť…

Keď je žena vo vzťahu, jej vlna zosilnie, pretože má pocit, že teraz sa nemusí skrývať a má po svojom boku niekoho, kto ju konečne pochopí. Ale tak to žiaľ často nefunguje. A tak buď začne svoje pocity predstierať, alebo potláčať. V obidvoch prípadoch tým trpí kvalita vzťahu.

Najhoršie je, ak je žena na dne a muž sa utiahne z jaskyne. Práve keď je žena na dne, potrebuje muža viac, ako inokedy. A znakom silného muža je, že to dokáže s ňou prejsť. Je to ako spolu ustáť búrku. Treba k tomu kus odvahy, obety a trpezlivosti. Občas si „kusnúť“ do jazyka, čí zdržať sa poznámok. Jednoducho milovať. Táto obeta je súčasťou všetkého toho pekného a nemožno oddeliť jedno od druhého.

Cyklus o ktorom hovoríme, prebieha u ženy, ale aj muža v horizonte troch – štyroch týždňov. Nie je to emočná nestabilita v podobe „talianskeho“ manželstva.

Oceniť & doceniť

Muž si myslí, že u ženy získa za veľký dar veľa bodov a za malý dar málo bodov. A tak sa sústredí na veľké dary. Skutočnosť je taká, že žena mu za veľké a aj malé dary dáva rovnaký počet bodov. Rovnako vie doceniť aj aj, ale čo je najdôležitejšie, pre ženy sú maličkosti rovnako dôležité ako veľké veci.

Muž by dokázal často u ženy zabodovať, keby sa viac zameral na to, čo považuje za „drobnosť“. Pre ženu je to kontext a celok. A ten sa skladá z úlomkov. Mnohé dary stoja na jednoduchej pozornosti, láskavosti, či obyčajnom čase ktorý muž žene venuje a na vypočutí. Mnohí muži tieto veci poznajú, len nevedia akú veľkú hodnotu majú pre ženy a tak ich robia menej často, akoby bolo vhodné.

To ako ženy „bodujú“ nevychádza z nejakej pyramídy hodnôt a princípov, ale zo skutočnej potreby. Ženy potrebujú veľa prejavov lásky.

Teraz sa vrátime k mužovi. Pre neho je dôležité, aby si žena tie maličkosti všimla a dokázala ich doceniť. To dáva mužovi silu, aby v tom pokračoval, dokonca sa v tom zlepšoval.

Láska ani jedného z partnerov a to čo robia pre toho druhého, nie sú samozrejmosťou. Keď na to príde, nič nemá takúto hodnotu pre muža, ako obdiv jeho vlastnej ženy a nič iné nie je tak dôležité.

V schopnosti doceniť to, čo robí ten druhý je jeden problém. Ak dlhodobo jeden alebo druhý dával viac, môže byť pre neho ťažké doceniť to, čo teraz dáva partner. Dokonca aj vtedy, ak sa v tom zlepšil. Aj v tejto oblasti je nerovnováha veľmi náročnou situáciou. A tak neostáva než vyzbrojiť sa trpezlivosťou a viac milovať. Samozrejme, že ten druhý môže tomu prvému pomôcť, keď príjme čo sa stalo a zriekne sa kalkulovania. Ten druhý sa predsa previnil tým, že málo miloval, ale láska nie je obchod.

K nerovnováhe dochádza z niekoľkých dôvodov. Muži sa sústreďujú na veľké veci a zanedbajú malé. A ženy sa ozvú, až keď nevládzu dávať. Muži dávajú, len keď ich niekto požiada. Ženy dávajú, aj keď si uvedomujú, že je v tom nerovnováha. A asi najhoršia vec. Ak dávanie bolo prirovnané bodovaniu – tak muži akoby dávali aj „trestné“ body. Takže ak žena urobí niečo cenné, ale nie je to to, čo v tej chvíli muž vníma ako dôležité, nielenže nemusí dostať body, ale môže o ne prísť. Na druhú stranu, muž boduje všetko, čo nesie stopy lásky.

Pre ženu je náročné oceniť veľké veci, ak muž zanedbáva malé. A pre muža je problém oceniť všedné, ak sa necíti milovaní.

Muž ktorí dáva trestné body žene, sa podobá žene, ktorá je unavená z toho, že dáva viac ako muž, ale očakáva, že muž si to všimne sám, alebo na to intuitívne príde. Naozaj si tí dvaja nemajú čo vyčítať…

Ako milovať a požiadať o pomoc

Pre ženy je prirodzené, že keď milujú, ponúknu pomoc a podporu. Jednoducho zahrnú toho druhého láskou. A čím viac milujú, tým sú v tom kreatívnejšie. Je tiež skutočnosťou, že to robia intuitívne. Jednoducho to vycítia. Mužom táto schopnosť chýba. Sú preto skôr zvyknutí dať, keď sa od nich pýta.

Žena čaká, že muž intuitívne vycíti čo chce a potrebuje. Muž sa o to môže pokúsiť, ale aj vtedy bude skôr hádať. Preto je lepšie, ak si žena vezme slovo a sama tu a tam povie, čo potrebuje. Ak to neurobí, bude čakať kým muž sa rozhýbe a ak sa mu to nepodarí, bude sklamaná.

Vzťah je príliš vzácny na to, aby do veľkej miery „stál“ na hádaní. Preto je lepšie, ak žena pomenuje, čo od muža potrebuje.

Také jednoduché to však zase nie je. Aj tu je niekoľko „ale“. Pre muža je táto požiadavka často akoby výčitkou. Preto treba ísť naňho rafinovane. Je dobré ho pochváliť za to, čo urobil. Nie je to samozrejmosť a pred kladením požiadaviek získa pocit, že jeho skutky lásky mali odozvu. Potom je dôležité načasovanie. Ďalšou dôležitou vecou je, aby požiadavka bola jasná a stručná. A v neposlednom rade konkrétna. Ak sa ho spýtate, či by mohol… je iste veľa vecí, ktoré by mohol. Ak však poviete konkrétne potrebujem pomôcť s… potrebujem tvoju pomoc…  alebo urobíš to a to. Vtedy je odpoveď áno a nie. Muž veľmi rád povie áno, ale potrebuje mať istotu, že môže povedať nie.

Prosba nie je rozkaz. Dajte mu pocítiť ako veľmi si vážite, čo pre Vás robí. Povedzte mu, čím by Vás potešil. Dajte mu šancu povedať nie (samozrejme že nejde o prípady, kedy nie je čas na nie). Ak však má skúsenosť s možnosťou povedať nie, začne každú žiadosť vnímať ako dôležitú. Nepresviedčajte ho a ani mu neoponujte. Ak treba požiadavku zopakujte a potom nechajte priestor mlčaniu. Muž môže zápasiť s množstvom vecí, vrátane únavy, ale ak má trochu sily, pre svoju krásku to urobí…

.

Žijeme v dobe, ktorá rozmanitosť a odlišnosť vníma ako prekážku. A pritom, ťažko by sme našli niečo tak odlišné a iné, ako je muž a žena. Vzťah medzi nimi je pre nás výzvou prepájať odlišné svety a dokázať doceniť to, v čom je ten druhý iný. A túto inakosť urobiť cestou k obohateniu. Je to tiež výzva spoznávať svet toho druhého, lepšie ho spoznať a pochopiť a tak lepšie sa stať jedným telom.

Tomáš Hupka

John Gray sa dlhodobo venuje téme vzťahov. Základné posolstvo z knihy Muži sú z Marsu a ženy z Venuše rozvinul v niekoľkých knihách. Je tiež obľúbeným stĺpčekárom v rôznych denníkoch. John Gray mal búrlivý život, manželstvo sa mu nevydarilo (s druhou manželkou prežil 32 rokov – až do jej smrti), pre mnohých sa stal nedôveryhodným pre inklinovanie k transcendentálnej meditácií a pre spoluprácu s indickým guru (čo sú skôr „hriechy“ jeho mladosti) a ďalší mu vyčítajú stereotypy v obrazoch muža a ženy (v skutočnosti rovnocennosť nie je rovnakosť, tí dvaja sú rovnocenní, ale iní). Tieto veci spomenúť treba, ale napriek tomu je jeho teória zaujímavá a dokáže obohatiť… Kniha Johna Gray Muži sú z Marsu a ženy z Venuše, sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

www.rockmywedding.co.uk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom