Denník N

Čo sa všetci obúvajú do OĽaNO?

Vážne? Ja tomu nerozumiem. Prečo všetci preberajú rétoriku pána kpt. Mgr. Danka o tom, že Matovičova „strana“ má mať viac členov? Pre tl;dr scroll to the end of the article.

Za všetkých komentár Daga Daniša na Aktualitách.

Tak za prvé. OĽaNO nie je strana. Ako by sa spýtal ten, ktorého meno odzadu v slušnej spoločnosti nevyslovíš, politickí komentátori v slovenských denníkoch nevedia čítať počúvať s porozumením? Srsly? Sám Matovič to už niekoľkokrát otrieskal všetkým o hlavu, že jeho je platforma, ktorá umožňuje do parlamentu kandidovať nezávislým (osobnostiam). Čiže ľuďom, ktorí odmietajú byť súčasťou politickej scény (o všetkými neproduktívnymi hádkami a obviňovaniami), ktorí odmietajú byť členmi politickej strany (so všetkými intrigami a bezcharakternými šplhaním sa vyššie po chrbtoch iných) a ktorí už niečo za sebou v živote majú, niečo dokázali a sú teda preukázateľne neskorumpovateľní. Samozrejme, aj tu sa vysytne zopár exotov typu Kuffa či Mezenská, ale trúfam si povedať, že ani oni by si nevzali nič do vrecka tichým duchom výmenou za podpis nejakého kontraktu či vybavenie koncesie (keby boli pri moci).

Prečo by sa malo OĽaNO otvárať? Prečo, ako to píše Daniš, zakladať regionálne centrá? Rozširovať vedenie? Prečo by nemal kasu držať pod zámkom jeden človek? Veď tým by sa pretransformovalo OĽaNO na politickú stranu so všetkými jej neduhmi.

Každá strana, ktorá prijíma členov, sa vystavuje riziku, že sa hneď do nej pohrnú skorumpovaní prospechári, ktorí ju chú využiť na vyšplhanie sa do horných poschodí moci po chrbtoch tých slušných. A verte mi, slušných ľudí odlišuje od tých neslušných o.i. aj schopnosť šplhať sa po chrbtoch druhých, čiže intrigánčiť, klamať, defraudovať (verejné) finančné prostriedky, atp. Mnohé strany takto skončili, či to bolo HzDS (do ktorého na začiatku tiež vstupovalo množstvo idealistov), Smer, alebo z druhej strany SDKÚ. Možno si poviete, že KDH či SaS nie, ale ako KDH tak SaS nikdy nedostali výrazný podiel na moci, KDH beztak malo svoj zoznam slabučkých ministrov (Fronc, Uhliarik…) a do SaS sa tiež úspešne dostali pochybní ľudia, hoci našťastie boli zarazení už na úrovni regionálnych štruktúr (prípad Detva).

Množstvo ministrov, ktorých Slovensko malo, nebolo dovtedy známych ničím iným tak výrazne, ako prácou pre politickú stranu. Čo je to však práca pre politickú stranu? Buďme idealisti a povedzme:

  • zakladanie a rozvíjanie regionálnych štruktúr
  • organizovanie straníckych kongresov a zjazdov (rozumej: miešanie kávy a natieranie chlebíčkov)
  • usilovanie sa o čo najlepšiu pozíciu v rámci strany, aby ste sa dostali na kandidátku (rozumej: pchanie sa predsedovi do zadku)

Napísal som to idealisticky. Realista by uviedol, že posledný bod zahŕňa intrigánčenie a zabodávanie pomyselných dýk do chrbta straníckym konkurentom či politickým oponentom.

Chce toto Matovič? Nie.

Chcem to ja? No to už len.

Mnohé z týchto politických činností však stoja nemalé peniaze. Čiže dostávame sa k tzv. straníckej kase. Organizovanie a prevádzka štruktúr strany, vrátane usporadúvania zjazdov, stretnutí a kongresov vysáva – úplne zbytočne – stranícky rozpočet. Ako si má potom strana zarobiť na kampaň? Ak strana len začína, tak buď má bohatého zakladateľa, resp. mecenáša v pozadí (ktorý ale asi tie peniaze bude chcieť skôr či neskôr naspäť, a to aj s bohatým úrokom), alebo, ako je to v prípade SaS, pomerne vysoké členské (minimálne 100 eur). Taká SNS má členské 10 eur, čo pri zhruba desaťnásobnom počte členov vytvára rovnaký rozpočet z príspevkov, ale takisto aj predpokladateľne desaťnásobne vyššie náklady na organizovanie strany, preto je dôležitá výška príspevku na člena.

Ak je strana už etablovaná, dostáva príspevok zo štátneho rozpočtu, ale predpokladám, že veľká časť tohto príspevku ide práve na fungovanie (činnosť) strany. Z čoho sa teda potom bude financovať predvolebná kampaň? Opäť nelegálne, nejakým tým utajeným mecenášom, hotovostným darom v igelitke od dôchodcu, či 75 miliónmi zohnanými „vlastnou hlavou“?

V čom je teda pointa OĽaNO:

OĽaNO má štyroch členov. Nehrozí, že sa do vedenia dostane nejaký populista, ktorý to hnutie unesie a začne zneužívať na svoje účely. O kandidátke rozhoduje veľmi úzka skupina ľudí na návrhy obyčajných ľudí z celého Slovenska. A toto je kľúčové: kandidátka sa nestavia z členov strany, ktorí sa bezškrupulózne votierajú do zadku priazne predsedu. Lebo keď ich dajú vysoko na kadidátku, ľudia ich zvolia a oni sa stanú poslancami, resp. ministrami. Lenže čo je ich expertíza? Miešanie kávy a natieranie chlebíčkov na straníckych kongresoch? A čo je ich morálka? Šplhanie sa po chrbtoch tých druhých, intrigánčenie za ich chrbtami, ohováranie a podlizovanie sa predsedovi?

Na druhej strane, OĽaNO stavia kandidátku na základe návrhov obyčajných ľudí z celého Slovenska. Ak máte niekoho navrhnúť, nenavrhnete nečestného človeka, kdežto v organizácii strany sa organicky (prirodzene) snaží na čelo, na výslnie dostať bezcharakterný egoista, prehnane ambiciózny narcis. Myslíte si, že by sa takí Vašečka, Škripek, Žarnay, Suchánek alebo Marosz samonavrhli za kandidátov na poslanca? To je úplne absurdná predstava.

Takto navrhnutí ľudia už zvyčajne niečo v živote dokázali. Čosi vybudované už za nimi stojí. Čiže preto osobnosti. Takto zvolení poslanci (eventuálne ministri) majú expertízu na vykonávanie práce vo svojej oblasti. Nemajú expertízu na vykonávanie politickej práce, preto ani nemá zmysel, aby OĽaNO malo akékoľvek štruktúry. A samozrejme, aj tu sa niekedy vyskytnú slabšie kádre, to je prirodzené, však veď normálne rozdelenie (Gaussova krivka). Lenže každý jeden z nich skladá účty za svoju prácu o voľbách, keďže všetci existujúci poslanci sú postavení na koniec kandidátky! Čiže musí ich dobrovoľne zakrúžkovať dostatočný počet voličov, aby boli znovuzvolení (toto bol aj prípad napríklad aj pána Hraška, ktorému sa nepodarilo znovu sa dostať do parlamentu). Čo už je len bližšie ku skutočnej zastupiteľskej demokracii?

Na jednej strane máme politické strany, kde v mnohých prípadoch poslanci sú len bezduchí mumákovia, hracie kartičky v rukách predsedu, ktoré fungujú na obrátenie neslávne známeho Palca Laššákovej. Na druhej strane nezávislé osobnosti, ktoré sa skutočne, v súlade s Ústavou, rozhodujú pri každom hlasovaní podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Podobne to funguje vo Veľkej Británii, kde je väčšinový systém, a preto sa v každom volebnom okrsku volí jeden poslanec. Čiže musí ísť o určitú ossobnosť, ktorú ľudia viac-menej poznajú z praxe (podobne ako u nás v komunálnych voľbách. Ten (resp. tá) sa dokáže potom autonómne rozhodovať namiesto toho, aby volil(a) výlučne podľa straníckej línie (podobne je tomu aj v USA). Samozrejme, môže z toho vzniknúť trochu viac chaosu (viď hlasovanie o Brexite), ale ja nekonečne viac uprednostňujem skutočnú autonómiu a slobodu poslanca, pretože dnes na Slovensku máme partokraciu, čiže o všetkom rozhodujú čiste šéfovia trán, keďže oni držia v rukách všetky tromfy (hlasy poslancov v parlamente). Celé toto je na dlhšiu debatu o väčšinovom volebnom systéme vs. pomerný, o čom možno niekedy v budúcnosti napíšem.

Ale späť k téme.

OĽaNO nebuduje regionálne štruktúry. Ja by som napríklad volil OĽaNO vo voľbách ale v živote by som sa nechcel stať ich členom, resp. vôbec netúžim po tom, aby sa rozširovali. Dokonca sa ani nechcem stať ich oficiálnym sympatizantom. Myslím si, že celý tento humbug okolo organizovania politickej strany je len nezmyselná čierna diera, vysávač peňazí. OĽaNO sa celej tejto neefektívnosti zdarne vyhýba. To je presne to, čo ja chcem, a čo by mal chcieť každý človek, ktorému záleží, aby sme nemali skorumpovaný politický systém, aby politici neboli len obyčajné bábky v rukách oligarchov z Penty, ktorí do nich investujú s nesmierne vysokou návratnosťou. Ktosi kdesi na komentároch SME napísal, že keď pred Vierku Dubačovú (tiež kandidovala za OĽaNO vo voľbách 2016) postavíte kamión peňazí, nevezme z neho ani cent. Čiže nie je osobná prospechárka. Takýchto ľudí ani Haščák nepodplatí.

Súčasný politický systém na Slovensku naturálne uprednostňuje ľudí dravých, ľudí, ktorí idú cez mŕtvoly, ktorí nemajú problém klamať alebo podvádzať, aby sa presadili, dosiahli svoj cieľ. Skutočne náš systém ich zjavne zastaví len ak sa uchýlia až k vražde (prípad Kočner).

Kasu drží Igor Matovič. Z tých temer 7 miliónov eur príspevku za voľby v r. 2016 ako efektívny biznismen neminie ani cent na nezmyselnú prevádzku strany. Naopak, potenciálne ich využije na politicky podstatné veci, ako napríklad organizácia petície či propagácia vlastných kandidátov v predreferendovej alebo predvolebnej kampani. Nie je podstatné, či mu verím; myslím si, že zákon obmedzuje použitie týchto prostriedkov na ciele iné ako politické, resp. súvisiace s činnosťou strany.

Preto sa u OĽaNO nebudem báť, že kto im na kampaň požičal a komu majú čo splácať, lebo majú dosť peňazí už od začiatku svojej činnosti. Začínali ako štyria poslanci na konci kandidátky SaS, čiže prakticky nulové náklady na prevádzku strany, pričom propagáciu mali v Matovičovom plátku cez jeho komentáre, doručenom do každej domácnosti Slovenska. Šikovné. Matoviča to stálo len alternatívne náklady na poskytnutie inzercie, ale jeho stĺpčeky skutočne zaberali málo miesta, vari ešte menej ako tie pidi-sudoku, čo uvádzal na každej druhej strane (a moja mama ich nemohla prečítať ani s okuliarmi, nieto ešte čísličká vpisovať). Potom sa pretransforomovali na štvorčlennú platformu, pričom verejnosť ich bezplatne v televízii spoznala ako cez ich nezvyčajný nápad o 150-člennej kandidátke nestraníkov, tak aj cez primárne negatívnu publicitu, keď Matovič vyzval skupinu okolo V. Palka podstúpiť detektor lži. Čo bolo, mimochodom, Matovičovo saving face gesto po tom, čo ich pozval na kandidátku. Uvedomil si totiž, že primárne to hnutie staval ako apolitické, a zrazu si tu pozve vesměs parlamentných dinosaurov? Jasné, že by mu to neskôr každý otrieskal o hlavu ako bohapusté pokrytectvo. Následne OĽaNO urobilo veľmi dobrý výsledok vo voľbách a odvtedy majú dosť peňazí na každú ďalšiu kampaň, pretože ich nemíňajú len tak naverímboha na organizáciu strany s niekoľkotisíc členmi.

tl;dr

Čiže zhrniem na záver – prečo si myslím, že OĽaNO je výnimočný projekt vo svojej súčasnej podobe (a prečo by som chcel, aby v parlamente bolo 150 nezávislých osobností):

  1. Súčasný politický systém neumožňuje kandidovať nezávislým kandidátom (na rozdiel napríklad od takej Veľkej Británie); iba ak na kandidátke nejakej stany. OĽaNO je platforma, ktorá toto umožňuje. Sám Igor vyhlásil, že hneď ako to náš politický systém umožní, on sám OĽaNO rozpustí a odíde z poitiky, lebo tým splní svoj základný cieľ.
  2. Nechcem mať ministrov, ktorých primárnou expertízou je kávu miešaťchlebíčky natierať na straníckych kongresoch. A tiež bezcharakterne sa šplhať po chrbtoch iných, k čomu ich súčasný systém politických strán doslova vyzýva, resp. evolúcia – survial of the fittest – k tomu smeruje.
  3. Nechcem mať poslancov, ktorých primárnou činnosťou je pchať sa predsedovi do análneho otvoru a bezducho šťukať gombíky výmenou za ničnerobenie v parlamente za kráľovský plat. Naopak, chcem mať poslancov, ktorí už v živote niečo dosiahli a nie sú egoisti, čo práve dokáže systém výberu kandidátov v OĽaNO.
  4. Nechcem, aby strany míňali peniaze na stranícke kongresy, kde sa len káva mieša, natierajú chlebíčkypchá sa predsedovi do zadnice, väčšinou na úkor kolegov, lebo veď survival of the fittest. To potom vytvára dôvodné podozrenia, že peniaze na kampaň prichádzajú odniekiaľ inakadiaľ, keďže príspevok zo štátneho rozpočtu sa bohapusto míňa na takéto chobotiny. Naopak, chcem platformu, ktorá nevykazuje žiadnu činnosť, len umožňuje nezávislým kandidovať do parlamentu. A to až do toho času, kým toto nebude umožňovať náš politický systém.

Na záver ešte raz – OĽaNO nie je primárne politická strana, OĽaNO je platforma umožňujúca skutočným osobnostiam kandidovať do zákonodarného zboru, a preto nepotrebuje ani členov a ani regionálne štruktúry. Držím Igorovi palce a bol by som skutočne rád, aby sme v parlamente mali 150 ľudí, korí budú tak pracovne aktívni ako poslanci OĽaNO (ktorí patria medzi ďaleko najaktívnejších spomedzi všetkých zástupcov ľudu v NR SR čo sa týka predkladania zákonov či vystupovania v debatách). A či sú tie zákony múdre? Aj o tom raz napíšem post, prezradím však len toľko, že poslanci Smeru a zvyšku koalície by zrejme zahlasovali aj proti blahorečeniu Fica, keby to predložilo OĽaNO. U nich je to skutočne už knee-jerk reaction.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie